Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/139/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Kataríny Marčekovej, spore žalobcu: K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, N. Y., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody 80000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. mája 2022 č. k. -597, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19.5.2022 č. k. -597 pri právnom posúdení podľa , , , , , , , až 3 a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej iba „zákona“) ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 80000 eur, ako náhrady škody (nemajetkovej ujmy) v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. ().

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa v spojení s , tak, že žalovanému vzhľadom na jeho plný úspech v konaní pred súdom prvej inštancie priznal voči neúspešnému žalobcovi v tomto konaní 100 %-ný nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou po jej doplnení domáhal zaviazať žalovaného k zaplateniu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 80000 eur v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. (). V rámci podanej žaloby žalobca poukazoval na nesprávny úradný postup aj v ďalších exekučných konaniach vedených na tomto súde, ale náhradu nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z ústnej výpovede žalobcu na pojednávaní, si žalobca uplatňoval iba za konkrétne (vpredu odcitované) exekučné konanie. V rámci svojich písomných podaní ako aj v rámci ústnej výpovede, žalobca v súvislosti s predmetným exekučným konaním poukazoval na to, že podľa jeho názoru došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože exekučný titul, na základe ktorého sa viedla predmetná exekúcia, nespĺňal náležitosti, pričom v dôsledku uvedeného nemalo dôjsť k vydaniu poverenia k vykonaniu exekúcie. Taktiež nebolo v rámci zákonnej lehoty rozhodnuté exekučným súdom o námietkach voči exekúcii.

4. Ďalej žalobca poukazoval na to, že ako samostatne zárobkovo činnej osobe mu vznikla škoda v súvislosti s uvedeným exekučným konaním, pretože sa nemohol zúčastňovať výberových konaní, nebola uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Zároveň mu nebol ani poskytnutý úver z Tatra banky, a.s., v súvislosti s prebiehajúcimi exekučnými konaniami, čo sa negatívne premietlo do finančných pomerov žalobcu v súvislosti s jeho podnikaním.

5. Žalovaný žiadal podanú žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, tak ako ju vyčíslil žalobca. Žalobca v spore nepreukázal jednak nesprávny úradný postup v predmetnom exekučnom konaní, samotný vznik škody a taktiež ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

6. Z predložených listinných dôkazov bolo v tomto spore preukázané, že pred podaním predmetnej žaloby žalobca svoj nárok so žalovaným predbežne neprerokoval a až v priebehu odvolacieho konania voči odmietajúcemu uzneseniu ohľadom odmietnutia žaloby žalobcu, žalobca doplnil k žalobe o predbežné prerokovanie náhrady škody vo výške 80000 eur, ktoré podanie Krajský súd v Nitre doručil žalovanej dňa 8.4.2010 s poukazom na ust. Nárok žalobcu o náhradu škody nebol ku dňu 12.4.2011 v lehote ustanovenej v cit. zákona uspokojený ani z časti.

7. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 3.9.2008 bola podaná na Okresný súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, t. j. platobného výmeru č. zo dňa 5.3.2007 vydaného úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, pobočka Levice, proti povinnému: K. I., týkajúceho sa zaplatenia 10094,- Sk a trov exekúcie, ku ktorej žiadosti bol priložený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 26.8.2008, ako aj exekučný titul, platobný výmer č. s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 27.3.2007 a vykonateľnosti dňa 11.4.2007. Okresný súd Levice podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonaním exekúcie na základe predmetného platobného výmeru vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému: K. I., F.: XX XXX XXX, L.. J. XXXX/XX, X., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku na poplatku z omeškania 0,2 % z celkovej sumy 10094,- Sk a trov exekúcie poveril súdneho komisára JUDr. Alenu Szalayovú. Táto súdna exekútorka doručila súdu dňa 22.10.2008 námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie s tým, že povinný svoje námietky podal v rámci zákonnej lehoty (dňa 17.10.2008). Okresný súd Levice uznesením č. k. -29 zo dňa 20.4.2012 námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel. Uznesením zo dňa 9.4.2013 č. k. -56 súd však vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie. Dňa 27.1.2017 bolo súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola ukončená vymožením pohľadávky.

8. Zodpovednosť podľa vyššie odcitovaných zákonných ustanovení je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu pri súčasnom splnení troch podmienok, ktorými sú: 1. existencia škody, ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, avšak z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi, pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je z pravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, teda správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu, alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Žalobca v predmetnom konaní poukázal na nesprávny úradný postup v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , a to na nesprávny úradný postup jednak súdneho exekútora, samotného oprávneného a zároveň aj OS Levice. V súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom, ktorý žalobca špecifikoval, sa domáhal zaplatenia škody, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu predstavovala ujmu vzniklú žalobcovi v súvislosti s exekučným konaním, a to, že predmetnou exekúciou malo byť zmarené jeho podnikanie, resp. zisky. V súvislosti s takýmto konaním nebol žalobcovi zo strany Tatra banky, a.s. poskytnutý úver na zakúpenie nehnuteľnosti, nemohol sa zúčastniť výberových konaní, pričom samotné exekučné konanie podľa vyjadrenia žalobcu mu spôsobilo ujmu vyčíslenú vo výške 80000 eur. Z obsahu exekučného spisu bolo zistené, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, t. j. predmetný platobný výmer, je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čiže podľa názoru súdu skutočnosti uvádzané žalobcom v tom smere, že exekučný titul, ktorým bola spustená exekúcia nespĺňa zákonom požadované náležitosti, kvôli čomu nemalo byť súdom vydané poverenie, sú nesprávne. Z obsahu predmetného exekučného spisu bolo ďalej súdom zistené, že o námietkach povinného vznesených proti upovedomeniu o začatí exekúcie nebolo exekučným súdom rozhodnuté v rámci zákonnej lehoty v zmysle § 50 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek skutočnosti, že v danom prípade zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo k splneniu ďalších podmienok pre priznanie žalobcom uplatneného nároku, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

10. Samotný žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj dôkazoch, ktoré predložil, podľa názoru súdu zmätočne poukazoval na svoje podnikateľské aktivity, resp. početné problémy, ktoré mu v súvislosti s namietaným exekučným konaním mali vzniknúť. Najskôr žalobca poukazoval na viaceré exekučné konania, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pričom až v rámci doplnenia žaloby poukázal na nesprávny úradný postup práve v predmetnom exekučnom konaní. Skutočnosť uvádzanú žalobcom, že práve v súvislosti s predmetným exekučným konaním mu Tatra banka, a.s. neposkytla úver, vyvrátil tento peňažný ústav písomným podaním nachádzajúcim sa na č. l. 151, z ktorého vyplýva, že tento peňažný ústav neeviduje žiadnu žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru, resp. hypotéky.

11. Z predložených listov vlastníctva, ktoré do spisu doložil žalobca, v ich časti C, t. j. ťarchy, sú vyznačené aj ďalšie ťarchy v prospech exekútorských úradov, čo preukazuje, že nielen v súvislosti s predmetným exekučným konaním mala byť žalobcovi spôsobená ujma, pretože voči nemu ako povinnému boli vedené viaceré exekučné konania.

12. Žalobca takisto v spore nepreukázal, že v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami práve v dôsledku predmetného exekučného konania malo dôjsť na jeho strane k nejakej ujme, pretože žalobca z tohto dôvodu produkoval množstvo listinných dôkazov, ktoré podľa názoru súdu s týmto sporom vôbec nesúvisia. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je totiž závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide najmä o objasnenie príčin vedúcich k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny úradný postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

13. V prejednávanej veci preto bolo potrebné posudzovať existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovaný nemusí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. V tomto spore síce žalobca poukázal na nesprávny úradný postup v danom exekučnom konaní, avšak podľa názoru súdu z dôkazov, ktoré žalobca v spore v súvislosti s nesprávnym úradným postupom predložil (nedodržanie lehoty na rozhodnutie o námietkach voči upovedomeniu o začatí exekúcie) je potrebné prijať ten záver, že žalobcovi žiadna majetková škoda nevznikla.

14. Súd poukazuje na to, že nesplnením hoci len jedného z troch predpokladov ako bolo vyššie uvedené, t. j. zákonných podmienok, nevzniká zodpovednosť za škodu na strane žalovaného, pretože všetky tri zákonné podmienky musia byť v konkrétnom prípade splnené súčasne a vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný. Preto aj v prípade, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, žalobcovi žiadna majetková, resp. nemajetková ujma nevznikla, pričom z

tohto dôvodu nebolo možné ani konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniklou škodou, prípadne nemajetkovou ujmou.

15. S poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky uplatnenej náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy a zároveň aj nepreukázania príčinnej súvislosti žalobcom medzi uplatneným nárokom z jeho strany a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v súvislosti s nedodržaním lehoty na rozhodnutie o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie, súd prvej inštancie podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že žiada satisfakciu a odškodnenie za škody spôsobené na tovare a službách, ktoré mu vznikli v dôsledku 13-ročného trvania súdneho sporu. Odvolací súd v Nitre by sa mal na túto škvrnu z minulosti triezvo a odborne pozrieť s patričnou predvídateľnosťou, bez predsudkov, nezaujate, bez nenávisti a zároveň aj spravodlivo rozhodnúť.

17. Ďalej by odvolací súd mal v plnom rozsahu zamietnuť a upustiť od nenávistného prenasledovania poškodeného (žalobcu), domáhajúceho sa iba svojich zákonných, ústavných a medzinárodných práv. Taktiež by tento súd mal vyhlásiť, že Slovenská republika bude garantovať ochranu osobnosti a práva na fyzickú a duševnú integritu v slobodnom podnikaní a žití.

18. Súd a ani poverená osoba ministerstvom spravodlivosti SR svojím odôvodnením neodhalili za 13 rokov trvania súdneho konania konečných prijímateľov peňazí z exekúcií. Úradníci na štátnych orgánoch a úradoch sú iba nástrojmi na dosahovanie nekalých praktík vplyvných osôb, ktoré ovládajú štátne úrady a štát v štáte. Títo úradníci totiž vedia, že na súdoch sa používajú zaužívané praktiky bývalého režimu, nedodržiava sa pri vydaných povereniach zákon ( a teraz ). Okresný súd Levice konal neefektívne a úmyselne zaujato nevyhodnotil a daňový doklad súvisiaci s prípadom faktúry č. 142021, pričom pokutu žalobca v stanovenej lehote zaplatí, pretože dodržuje zákony. Bez dodržiavania zákonov nemôžeme vybudovať zvrchovaný demokratický právny štát.

19. Odôvodnenie napadnutého rozsudku a v ňom obsiahnuté posúdenie je napísané ako námet na telenovelu a nie ako riešenie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie tvorí bariéru k spravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie súdu v celom svojom obsahu nie je správne, pričom jeho posúdenie má znaky zaujatosti sudcu a črty nenávisti z čias praxe bývalého režimu.

20. Žalobca v reakcii na uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 10.6.2022 č. k. -631 na doplnenie jeho odvolania zo dňa 2.6.2022 zareagoval písomným doplnením dôvodov svojho odvolania, ktoré doplnenie podal osobne na súde prvej inštancie dňa 1.7.2022. V bode 1/ doplnenia dôvodov odvolania žalobca uviedol, že žiada, aby odvolací súd v Nitre vyhlásil, že Slovenská republika je zvrchovaný právny štát neviažuci sa na nijakú ideológiu, ani na umelo nafúknuté finančné balóniky, ktoré sa skrývajú v nekalých praktikách exekučných poverení, pri ktorých neboli splnené procesné podmienky a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poškodený a perzekučne prenasledovaný bol K. I.. V bode 2/ doplnenia dôvodov odvolania žalobca uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý podal svoje odvolanie bolo zamietnutie podanej žaloby a zjavné porušovanie práva na spravodlivý súdny proces pri súdnych povereniach. Domáha sa vydania takého rozhodnutia, ktoré prináleží demokraticky právnemu štátu. Ďalej sa domáha odstránenia zakrývajúcich manévrov korupcie a preskúmania súdom bez veterných mlynov. Chce, aby bola vyslovená plná rehabilitácia jeho osobe a žiada aj primerané zadosťučinenie v zmysle ním vystavenej faktúry č. 142021.

21. Každý dokument napísaný žalobcom je zároveň aj vlastnoručne podpísaný touto osobou. Z rozsudku nie je zrejmé aké úkony za 13 rokov urobila poverená osoba žalovaného za účelom odstránenia nekalých praktík. Rovnako Okresný súd Levice prieťahmi a nesprávnym úradným postupom brzdí aj rast hrubého domáceho produktu v rámci SR. Exekútori na základe poverenia vydaného nesprávnym úradným postupom konali a prevádzali nezákonný zásah do práv perzekučne prenasledovaného K. I..

22. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej 15-dňovej lehoty pre podanie odvolania (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, akceptujúc rozsah a dôvody podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu smerujúce voči zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.5.2022 č. k. -597 nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. V prípade tohto odvolacieho konania odvolací súd pri existencii svojej zákonnej povinnosti skúmať, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. , dospel k tomu záveru, že predmetný rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle netrpí, a preto vo vzťahu k tomuto napadnutému rozsudku aplikoval procesný postup podľa majúci za následok potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

26. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúceho sa zaplatenia náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy voči žalovanému vo výške 80000 eur podľa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, dôkazy rezultujúce z takto zisteného rozsahu skutkového stavu posúdil pri dodržaní myšlienkového postupu ich hodnotenia v zmysle , t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a taktiež v konečnom dôsledku prejednávanú vec aj správne posúdil po právnej stránke, vychádzajúc z odcitovaných ustanovení špeciálneho právneho predpisu hmotnoprávnej povahy (, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) obsiahnutých v rámci bodov 12. až 22. odôvodnenia zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie.

27. Na margo správnosti odvolaním zo strany žalobcu napadnutého - zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s profilujúcim právnym záverom prvoinštančného súdu, v dôsledku ktorého bolo potrebné predmetnú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Podstata tohto profilujúceho, resp. nanajvýš dôležitého právneho záveru zaujatého súdom prvej inštancie tkvie v tom, že žalobca v tomto spore neuniesol jeho zaťažujúce dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal súčasné splnenie troch podmienok (existencia škody, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom), pri výskyte ktorých je možné prijať záver o objektívnej zodpovednosti žalovaného za výšku uplatnenej škody žalobcom, bez ohľadu na zavinenie žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné sa stotožniť aj s konštatovaním súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že žalobca v tomto spore jasne a zrozumiteľným spôsobom nepreukázal výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, prípadne škody v sume 80000 eur.

28. Napriek súdom prvej inštancie zistenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v prebiehajúcom exekučnom konaní na Okresnom súde Levice pod sp. zn. spočívajúcom

v nerozhodnutí o námietkach povinného (v tomto konaní žalobcu) proti upovedomeniu o začatí exekúcie v zákonom stanovenej lehote, nebolo možné podanej žalobe žalobcu čo i len čiastočne vyhovieť, pretože okrem preukázania jednej z troch podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, resp. náhrady škody, ktorou podmienkou bol v danom prípade nesprávny úradný postup exekučného súdu, sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno aj vo zvyšku, t. j. že by preukázal aj existenciu škody v žiadanej výške (80000 eur), ako aj príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tri podmienky takejto objektívnej zodpovednosti žalovaného musia nastať súčasne, čo v prejednávanej veci splnené nebolo, a preto súd prvej inštancie predmetnú žalobu ohľadom zaplatenia sumy 80000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, resp. škody správne zamietol. Žalobca v spore nepreukázal ani svoje tvrdenie, že peňažný ústav Tatra banka, a.s. mu v dôsledku prebiehajúceho exekučného konania neposkytol úver, pretože podľa písomného vyjadrenia tohto peňažného ústavu žalobca požiadavku o poskytnutie úveru v tomto peňažnom ústave vôbec nezrealizoval.

29. Záverom odvolací súd poukazuje na nesúrodosť a tým aj na vnútorný nesúlad ohľadom skutkových vymedzení podanej žaloby zo strany žalobcu, ktorý bez akejkoľvek ingerencie zo strany práva znalej osoby, napr. advokáta, takéto skutkové vymedzenie uplatneného žalobného nároku nezrealizoval za pripojenia patričných listinných dôkazov do takej podoby, že by bolo možné uplatnenému žalobnému petitu čo i len z časti vyhovieť. Za stavu neunesenia dôkazného bremena k skutkovým tvrdeniam žalobcu prezentovaným v rámci jeho žaloby súd prvej inštancie následne správne rozhodol, keď podanú žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol, pričom odvolací súd v rámci odvolacieho konania, iniciovaného podaným odvolaním zo strany žalobcu, napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).