Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-80-2013.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu N. O., L., so sídlom H., J. S. XXXX/ X, adresa pre doručovanie: P. O. S. XX, XXX XX S. S. o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .
Odporcovi sa voči navrhovateľovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 331,94 eur s príslušenstvom. Uviedol, že ako postupník so spoločnosťou O. D., a. s. ako postupcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky uvedenej v prílohe tejto zmluvy. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. V predmetnom prípade bol teda odporca sankcionovaný, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby v dôsledku čoho musela byť jeho O. karta vypojená z prevádzky. Došlo teda k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom O. karty, čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón cez zľavnenú cenu. Faktúrou za zúčtovacie obdobie 08. 10. 2009 - 07. 11. 2009 splatnou dňa 27. 11. 2009 bola vystavená odporcovi suma na zaplatenie 331,94 eur, z ktorej sumy odporca nič neuhradil.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 01. 2013 ďalej navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi (dotovaný mobilný telefón). Odporca teda nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho O. karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedá proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta plnila funkciu
satisfakčnú (zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody) nakoľko právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta plnila funkciu preventívnu. Zmluvnú pokutu považoval za prijateľnú. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi.
V prípade ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo by potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenia C. XXXX za cenu 9,- eur, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 139,- eur. Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy telefónneho zariadenia bola 130,- eur. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu a preto by mal súd priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škode.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, ako aj v neprítomnosti odporcu. Svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa písomne dňa 19. 03. 2013. Na podanom návrhu trval. Súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil telefonicky, uviedol, že je odcestovaný a zo závažných rodinných dôvodov sa pojednávania nemôže zúčastniť, zároveň uviedol, že mu bol riadne doručený návrh na začatie konania a ostatné písomnosti, voči návrhu námietky nemá, avšak je sociálne odkázaný, nikde nepracuje, nemá žiadny príjem. Súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na uvedenom základe súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, zmluvy o pripojení R., dodatku ku zmluve, faktúry, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 31. 01. 2013 a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.
Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa T-B. O., a. s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Z dodatku tejto zmluvy súd zistil, že v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c alebo bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod. 5.2 písm. a až c všeobecných podmienok) a následného vypojenia O. karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Z tabuľky vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 331,94 eur.
Z faktúry za zúčtovacie obdobie 08. 10. 2009 - XX. 11. 2009 splatnou dňa 27. 11. 2009, vyplýva, že bola odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vyúčtovaná suma 331,94 eur ako zmluvná pokuta.
Zo zmluvy o postúpení uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou O. D., a. s. súd zistil, že jej predmetom bolo okrem iných aj postúpenie pohľadávky vo výške 331,94 eur, z tejto obchodnej spoločnosti na navrhovateľa.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa zamietol z nasledovných dôvodov.
a/ Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty "v prípade porušenia zmluvných povinnosti" (s demonštratívnym výpočtom určitých povinnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné aj z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu a to vypojenie (O.-karty). Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene, zmluvnú pokutu je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je nutné ju dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné vypojenie O.- karty. Nakoľko teda v danom prípade bolo dojednanie o zmluvnej pokute viazané na ďalšiu skutočnosť resp. ďalší úkon, je aj z tohto dôvodu neplatné.
Naviac súd má za to, že dojednaním o zmluvnej pokute je možné zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej povinnosti, nie jej splnenie zmluvy ako celku. Je síce možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej pokute v tom smere, že povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy avšak v takýchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia zmluvnej povinnosti, čo môže viesť k posúdeniu dojednania o zmluvnej pokute ako dojednania neplatného.
b/ Čo sa týka spôsobenej skutočnej škody, ktorá zodpovedá hodnote dotácie odporcovi do poskytnutého telefónneho zariadenia, ktorá škoda mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa, a preto by mal súd priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody súd uvádza, že predpokladmi vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Aj keby ich existenciu mal súd v konaní za preukázanú, musel by konštatovať, že škoda ako taká nevznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, ktorý nebol poškodeným. Poškodeným totiž mohol byť iba právny predchodca navrhovateľa - obchodná spoločnosť D.lL., a. s., A. XXX/a, S., Y.: XX XXX XXX, ktorá poskytla odporcovi
telekomunikačné mobilné zariadenie. Navrhovateľ teda v predmetnej právnej veci poškodeným nebol, v jeho majetkovej sfére nedošlo k žiadnej ujme, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.
Ohľadom postúpenia pohľadávky je potrebné konštatovať, že predmetom postúpenia je len určitá pohľadávka t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie celý záväzkový právny vzťah z ktorého pohľadávka vznikla. V danom prípade súd mal preukázané, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka - právo na plnenie od dlžníka a to zaplatenie zmluvnej pokuty, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla.
Navrhovateľ teda nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, nakoľko na neho bola postúpená iba pohľadávka - právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a nie aj prípadný nárok jeho právneho predchodcu na náhradu škody voči odporcovi.
c/ Avšak, aj keby mal súd za to, že je navrhovateľ v danej právnej veci aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, súd by musel konštatovať, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je z nasledovných dôvodov:
Navrhovateľ tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa podľa tvrdení navrhovateľa financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Hodnota dotácie bola vo výške 130,- eur.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu dodržať svoj záväzok zo zmluvy a riadne plniť počas celej doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebne právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko- právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávny úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V predmetnej právnej veci má súd za to, že nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na strane právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predával mobilný telefón odporcovi za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a "akciovou" cenou mobilného telefónu nie je následkom úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany právneho predchodcu navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu navrhovateľa teda nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Na uvedenom základe súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 os. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.