Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-519-2012.pdf
PDF · 65.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/519/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX L. I., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 711,31 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 139/2000, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/120/2000-18 zo dňa 22. júna 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 1Er/120/2000-18 zo dňa 22. júna 2012 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu bolo 30. marca 2012 doručené podanie povinného, v ktorom žiadal o ukončenie exekúcie, nakoľko dlh voči oprávnenému vyrovnal už v roku 2006. Súd predmetné podanie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd po preskúmaní podania povinného, vyjadrenia súdneho exekútora k tomuto podaniu a príslušného exekučného spisu konštatoval, že z predložených listín je nesporné, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného (platbami realizovanými v roku 2001, 2002, 2004 a 2008). Keďže však pohľadávka bola uhradená až po začatí exekučného konania, nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a súdny exekútor je oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie do času kým nebudú vymožené aj trovy exekúcie.
Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený a uviedol, že súdny exekútor neprávom vymáha od neho trovy exekúcie, nakoľko nebol v tom čase oprávnenému nič dlžný. K odvolaniu opätovne priložil fotokópiu potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 29. marca 2012 o tom, že má zaplatené poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinný síce uhradil pohľadávku na poistnom, avšak vo veci zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa stotožňuje s právnym názorom súdu vyjadrenom v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 6. marca 2000 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), poverenie na vykonanie exekúcie (na zaplatenie pohľadávky oprávneného vo výške 711,31 eura, správneho poplatku a trov exekúcie) súd vydal 14. marca 2000. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica (oprávneného) zo dňa 2. marca 1999, ktorým bolo povinnému predpísané poistné v sume 21 428,90 Sk (711,31 eura). Podľa vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta (ako náhradníka súdneho exekútora Dr. Petra Babothyho) povinný uhradil pohľadávku oprávneného až po obdržaní exekučných príkazov, neuhradil však trovy exekúcie, na čo bol upozornený oznámením zo dňa 14. februára 2012.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 60 písm. e/ poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Podľa § 61b Exekučného poriadku (veta prvá pred bodkočiarkou) exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3).
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30. apríla 2008, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. apríla 2008 odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že povinný sa samotným uhradením pohľadávky v exekučnom konaní nezbavil povinnosti uhradiť i trovy exekúcie. Pokračovanie exekučného konania na vymoženie trov exekúcie (vyčíslených súdnym exekútorom v celkovej sume 138,40 eura) je teda dôvodné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z priložené exekučného spisu odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený podaním označeným ako Návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 9. januára 2002, žiadal o zastavenie exekúcie v časti 5 323,90 Sk (176,72 eura). Uvedený návrh odôvodnil oprávnený tým, že exekučný titul (rozhodnutie o výmere poistného) bol v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zmenený rozhodnutím zo dňa 08.10.2001 tak, že pohľadávka sa znížila na sumu 16 105,- Sk (534,59 eura). Túto sumu a správny poplatok za vydanie výpisu zo živnostenského registra vo výške 100,- Sk (3,32 eura) žiadal oprávnený naďalej v exekučnom konaní vymáhať. Zo spisu nevyplýva, že by súd rozhodoval o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie (resp. že súdny exekútor tento návrh predložil súdu na rozhodnutie). Z oznámenia súdneho exekútora zo dňa 14. februára 2012 adresovaného povinnému však vyplýva, že súdny exekútor pri vyčíslovaní trov exekúcie vychádzal už zo zníženej sumy vymáhanej pohľadávky, nakoľko povinného vyzval na úhradu trov exekúcie v sume 107,00 eur (t.j. 20% zo sumy zníženej pohľadávky), 20% DPH a materiálových nákladov vo výške 10,00 eur. (t.j. v celkovej sume 138,40 eura). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.