Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-51-2013.pdf
PDF · 72.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/51/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Credium Slovakia, a. s., Bratislava, Einsteinova 21, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Muzikář, Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanej: U. U., nar. X. Y. XXXX, bytom W. W., I. W. XX, o 3.419,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. októbra 2012 č. k. 12C/148/2011-87 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonanie opravy dátumu narodenia žalovanej v úvodnej časti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 481,01 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 9. novembra 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti takémuto rozsudku podala v celom rozsahu odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu (rozsudku) úplným vyhovením žalobe. Namietala nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, dôvodiac, že leasingová zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver tak nemôže byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov, ďalej že nároky vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy nie je v žiadnom prípade možné považovať za poplatky v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto ani v prípade, ak by bol poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, nebolo by rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v takejto časti správne a nakoniec, že dojednanie zmluvnej pokuty netrpí žiadnym nedostatkom vážnosti prejavu vôle a nešlo ani o prejav vôle učinený žartom, a preto nie je možné dovodiť neplatnosť zmluvnej pokuty. Vytkla súdu prvého stupňa i to, že vo vzťahu k nedostatku vážnosti vôle žalovanej nevykonal žiadne dokazovanie.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) bez pojednávania, pretože tu síce formálne vzato šlo o vec samu, zároveň však i o prípad nemožnosti prejednávania odvolania vecne (s prihliadnutím k faktoru oneskorenosti odvolania a čiastočne i pre nedostatok oprávnenia na jeho podanie).
Podľa § 201 vety prvej O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).
Napokon podľa § 218 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, resp. ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Platné procesné právo síce výslovne zakotvuje právo účastníka súdneho konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, skutočné oprávnenie napadnúť konkrétne rozhodnutie odvolaním však v každom konkrétnom prípade závisí od dotknutia potenciálneho odvolateľa inak napadnuteľným rozhodnutím na jeho právach. Zásadne tak platí, že oprávnenie účinne brojiť proti rozhodnutiu súdu (odvolaním) má len ten z účastníkov konania, ktorý v dôsledku súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia utrpel ujmu na svojich právach, resp. ktorému boli napadnuteľným rozhodnutím založené určité povinnosti a to samozrejme ešte pri splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je to, že odvolanie bolo podané včas (teda v zákonom ustanovenej lehote). Oprávnenie napadnúť rozhodnutie odvolaním zásadne prislúcha každému účastníkovi konania, medze takéhoto jeho oprávnenia však môžu byť limitované konkrétnym spôsobom rozhodnutia.
Pri spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa napádaným rozsudkom, teda pri kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a jej tzv. zvyškového zamietnutia bolo treba i v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere uzavrieť, že žalobkyňa bola subjektívne oprávnená napadnúť (vlastným odvolaním) výlučne rozhodnutie vo veci samej zamietajúce vo zvyšku žalobu a tiež na tomto závislé rozhodnutie o trovách konania a naopak len žalovanej by patrilo obdobné oprávnenie vo vzťahu k tej časti rozhodnutia vo veci samej, ktorou došlo k čiastočnému vyhoveniu žalobe - pominúc tu i jej oprávnenie spochybniť správnosť rozhodnutia o trovách konania. Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. § 201 O. s. p.) účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech. Ak teda účastníkovi obracajúcemu sa s určitou požiadavkou na súd (žalobkyňa) je (z pohľadu zachovania skôr existujúcich práv a povinností) na prospech každé rozhodnutie, ktorým sa žalobe vyhovelo a rovnako je to (pokiaľ ide o vec samu) v prípade žalovanej a rozhodnutia, ktorým sa naopak žaloba zamietla; nemôže byť namieste iný záver, než ten, že žalobkyňa nemá subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe.
Ak sa ale týmto žalobkyňa v prejednávanej veci neriadila a špecifickej procesnej situácii neprispôsobila ako vymedzenie rozsahu napadnutia rozsudku odvolaním, tak ani odvolací návrh (návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu), jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo odmietnutie odvolania (v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníčky konania účinne napadnúť prvostupňové rozhodnutie).
Navyše pretože k doručeniu rozsudku žalobkyni (jej advokátovi) došlo 30. októbra 2012 (č. l. 91 p. v.), zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala tejto účastníčke (neskoršej odvolateľke) plynúť nasledujúcim dňom (31. októbra 2012) a posledný deň takejto lehoty pripadol na bežný pracovný deň - stredu 14. novembra 2012. Ak potom žalobkyňa odvolanie podala telefaxom až 15. novembra 2012 a rovnako v deň 15. novembra 2012 originál podania podala na pošte Brno 23, Česká republika na poštovú prepravu, toto podanie bolo urobené 1 deň po uplynutí lehoty na odvolanie a bolo preto oneskoreným.
Odvolaciemu súdu preto neostalo iné, než takéto odvolanie odmietnuť ako z dôvodu podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., tak aj z ďalšieho dôvodu podľa písmena b/ takého istého paragrafu a odseku zákona.
Podľa § 222 ods. 3 a § 164 O. s. p. ale súdu prvého stupňa nariadil opravu tej nesprávnosti v úvodnej časti jeho rozsudku, v dôsledku ktorej bol za rok narodenia žalovanej označený rok XXXX, hoci správnym je rok XXXX.
O trovách odvolacieho konania rozhodnuté bolo potom podľa §§ 224 ods. 1 a 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným v tretej vete výroku tohto uznesenia, pretože výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu najmä oneskoreným odvolaním síce zavinila žalobkyňa, žalovanej však v tomto odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli a i pre prípad opaku nebol podaný návrh na priznanie náhrady (§ 151 ods. 1 O. s. p.), takže pre použitie ktorejkoľvek časti ust. § 146 ods. 2 O. s. p. (výnimky z pravidla podľa ods. 1 písm. c/ ustanovenia) nebol dôvod.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.