Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-211-2011.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/211/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: AT MONT s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 2493/16, Bratislava, IČO: 44 229 674, proti odporcovi: I. P., nar. X.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Petrom Wolfom, advokátom, so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. apríla 2011, č. k. 23C/213/2009, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 414,91 eur do rúk advokáta do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ na odporcovi domáhal zaplatenia 11.878,09 eur s 19 % úrokom z omeškania od 13.11.2009 do zaplatenia ako náhrady škody, majúcej byť spôsobenej odporcom, ktorý pre navrhovateľa vykonával činnosť vodiča nákladných vozidiel a dňa 30.7.2009 viedol nákladné motorové vozidlo Mercedes-Benz Atego typ 970, rok výroby 2006, modrej farby, VIN: WDB9700271L114209 s nadstavbou valník, upravený na medzinárodnú prepravu na diaľnici, a to v Nemecku pri meste Merzig, kde mal mať problémy s motorom auta, v aute klepal motor, čo oznámil aj navrhovateľovi s tým, že stojí na diaľnici na krajnici s tým, že po doliatí oleja auto napriek tomu po výjazde na diaľnicu po cca 10 min. zhaslo. Predmetná vada mala byť spôsobená nedostatočným množstvom oleja v motore. Konaním odporcu, ktorý mal spôsobiť poruchu na vozidle, mu vznikla škoda, ktorá predstavovala výšku žalovanej sumy. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1.471,75 eur do rúk advokáta do 3 dní. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 178 ods. 1 a 2, § 179 ods. 1 a 2, § 186 ods. 1, 2 a 3, § 191 ods. 1 až 4 a § 220 ods. 1 Zákonníka práce (Zákonník práce č. 311/2001 Z.z. v znení ku dňu 30.7.2009) a vecne záverom o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že by si bol odporca pri zistení závady na vozidle počínal tak, že by malo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku, alebo k jeho zničeniu, bezdôvodnému obohateniu sa, prípadne, že by neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu. Navrhovateľ ako zamestnávateľ bol povinný preukázať takéto správanie sa odporcu, keďže komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom v rozhodnej dobe bola len telefonická a vyjadrenia navrhovateľa a odporcu boli protichodné, prvostupňový súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že odporca sa správal v rozpore so svojimi povinnosťami uvedenými v ust. § 178 Zákonníka práce. Dohoda o prevzatí záväzku odporcom je neplatná, keďže táto neobsahovala uznanie záväzku v určitej sume tak, ako to má na mysli ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Vyhodnotením listiny ,,Upovedomenia o hrubom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 30.7.2009“ dospel k záveru, že táto listina obsahuje dva právne úkony, a to prvý
právny úkon, ktorým navrhovateľ oznamuje odporcovi, že sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorý právny úkon je jednostranným právnym úkonom a ako taký je podpísaný konateľom spoločnosti navrhovateľa, v druhej časti je formulovaná dohoda o prevzatí záväzku ako dvojstranný právny úkon, avšak tento právny úkon je podpísaný len odporcom a svedkom C. C., teda nie je podpísaný druhou zmluvnou stranou, a to konateľom spoločnosti navrhovateľa, teda nie je možné hovoriť, že by dohoda o uznaní záväzku vôbec vznikla, a to v zákonom požadovanej písomnej forme a v prípade, ak by aj vznikla v ústnej forme, tak takáto dohoda by bola neplatnou. Prvostupňový súd nemal za preukázané, že náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil, bolo nevyhnutné vynaložiť na sfunkčnenie motora motorového vozidla, ku ktorého znefunkčneniu došlo 30.7.2009. Navrhovateľ nepreukázal, že skutočne poučil odporcu, akým spôsobom sa vo vozidle kontroluje motorový olej, keďže odporca v podstate do pojednávania súdu nevedel o tom, že predmetné motorové vozidlo, s ktorým v inkriminovaný deň jazdil, nemá mechanickú mierku oleja, ale olej sa kontroluje cez palubný počítač vozidla, keď sám svedok p. C. vyvrátil tvrdenie navrhovateľa v tomto smere, keď prehlásil, že on osobne nebol prítomný pri takomto zaškolení odporcu. Navrhovateľ v konaní taktiež nepreukázal, že požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov, tak ako to má na mysli ust. § 191 ods. 4 Zákonníka práce a nepreukázal, že by mu zaplatením leasingových splátok vznikla škoda na jeho majetku, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu, keď platenie leasingových splátok bolo povinnosťou navrhovateľa, vyplývajúcou mu s uzavretia leasingovej zmluvy a odporca žiadnym spôsobom nezavinil, že tieto leasingové splátky bol navrhovateľ povinný leasingovej spoločnosti platiť.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal zato, že v konaní došlo k skutočnostiam, ktoré zakladajú dôvody na podanie odvolania v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že navrhovateľ nekonal v zmysle svojich povinností a škodu tak zavinil svojou vedomou nedbanlivosťou - culpa lata, keď zastaveniu chodu motora tzv. ,,zadretie“ bolo v dôsledku nedostatku oleja v motore.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v podstate pre stotožnenie sa s jeho dôvodmi, keď ani dôkazy, majúce sa podľa návrhu navrhovateľa vykonať, nemohli na správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa nič zmeniť.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ a § 214 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej bol závislý aj výrok rozsudku o trovách konania, a to na pojednávaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba považovať za správny, keď súd prvého stupňa zistil skutkový stav v miere, dostatočnej pre jeho rozhodnutie (a umožnenej mu návrhmi účastníkov) a vec správne posúdil aj po právnej stránke.
Je potrebné uviesť, že pôvodný navrhovateľ, spoločnosť P.V.- TRANS, s.r.o., so sídlom Bučany 690, IČO: 36 660 591 sa rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 7.3.2012 zlúčila so spoločnosťou AT MONT, s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 2493/16, Bratislava, IČO: 44 229 674, ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti P.V.-TRANS, s.r.o., keď prebrala aj všetky jej práva a povinnosti.
Odvolací súd predovšetkým považuje za správne dôvody, použité súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, keď sa najmä treba stotožniť s tým záverom, podľa ktorého sa navrhovateľovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na skutočnosti z hľadiska rozhodnutia v tejto veci podstatné, keď za správny a výsledkami dokazovania v prejednávanej veci totiž treba považovať záver, že sa navrhovateľovi nepodarilo bezpečne (teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti) preukázať skutočnosti, rozhodujúce pre vyhovenie žalobe a síce to, že tu skutočne došlo práve v súvislosti s konaním odporcu k vzniku škody, ktorá mala byť navrhovateľovi v súvislosti s týmto konaním spôsobená, čo muselo mať za následok jeho procesný neúspech v spore, teda zamietnutie žaloby.
Rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci žalobu tak bol vecne správnym rozhodnutím a odvolací súd ho preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil (čo sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, ktoré bolo správnym čo do právneho posúdenia aj čo do zistenia výšky trov vzniknutých žalovanému na právnych službách
advokáta, pretože tu sa muselo uplatniť zásada zodpovednosti za výsledok konania podľa okresným súdom použitého ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Pretože odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, navrhovateľovi vznikla povinnosť aj na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného podľa § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a to na právnej službe advokáta za 1 úkon v sume 287,14 eur (vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa), paušálnu náhradu k nemu sume 7,41 eur, 1/4 úkonu právnej služby 71/78 eur (pojednávanie dňa 20 februára 2013), paušálnu náhradu k nemu sume 7,81 eur, cestovné 40,77 eur (použitie motorového vozidla) spolu teda v sume uvedenej v druhej vete výroku tohto rozsudku, ktorú odvolací súd uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi do rúk jeho advokáta(§ 149 ods. 1 O.s.p.), a to v zákonnej lehote 3 dní.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.