Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-50-2013.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/50/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpeného verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 (predtým Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875), proti povinnému: LEVtour, s.r.o., J. Švermu 28, Levice, IČO: 36 525 553 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 24. 03. 2012), o vymoženie sumy 548,62 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Er/46/2004 a u súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 1053, Vráble (náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku) pod sp. zn. Ex 318/2004, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 10Er/46/2004-35 zo dňa 18. októbra 2012 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie v sume 115,70 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 238 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/13/2010-39 zo dňa 27. 01. 2012, právoplatným dňa 07. 03. 2012, bola zrušená spoločnosť LEVtour, s.r.o. (povinný) bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola dňa 24. 03. 2012 obchodná spoločnosť LEVtour, s.r.o. (povinný) vymazaná bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že sa v konaní vyskytla neodstrániteľná prekážka znemožňujúca ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 115,70 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 69,72 eur za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu a za 11 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 26,70 eur za poštovné.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 18. 10. 2012 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote. Namietal v ňom neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nesprávne skutkové zistenia, a to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie. Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Zo zásady, že trovy súdneho exekútora platí povinný, existujú výnimky upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (t. j. keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo v prípade nemajetnosti povinného), kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k náhrade trov exekúcie musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Mal za to, že samotnú skutočnosť, že došlo takmer po ôsmych rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Naviac oprávneného nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie ani z dôvodu ustanovenom v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na nemajetnosť povinného. Konštatoval, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal i Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. 01. 2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008, č. LÚS 438/08 zo dňa 17. 12. 2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti (uznesenie IV. ÚS 27/08) poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko spojené s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Obdobné stanovisko zaujal i Ústavný súd ČR vo svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 450/04, III. ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06 a iné). Zdôraznil, že nebol dôvod na priznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi za úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“, nakoľko tento nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je administratívnym úkonom, čo potvrdil i KS NR svojím rozhodnutím č. k. 26CoE/37/2009 zo dňa 31. 08. 2009. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie zrušil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18. 10. 2012 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 01. 03. 2004, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 17. 02. 2004 na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, a to platobného výmeru č. 218/2003 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice dňa 18. 02. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 03. 2003, platobného výmeru č. 805/2003 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice dňa 16. 05. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 06. 2003 a platobného výmeru č. 1093/2003 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice dňa 05. 08. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 08. 2003. Súd prvého stupňa udelil dňa 18. 03. 2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 24. 02. 2009 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa na rozhodnutie návrh spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 10Er/46/2004-15 zo dňa 07. 07. 2009 pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila Sociálna poisťovňa a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Podaním zo dňa 06. 10. 2009 navrhla spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 10Er/46/2004-25 zo dňa 09. 02. 2010 vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. vstúpil nový oprávnený OMIKRON TRADING LIMITED. Podnetom zo dňa 29. 03. 2012 súdny
exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 138,84 eur. Dňa 18. 10. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie vo výške 115,70 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
V predmetnej veci nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR/13/2010-39 zo dňa 27. 01. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 2012 bola zrušená spoločnosť LEVtour, s.r.o. (povinný) bez likvidácie a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola dňa 24. 03. 2012 vymazaná. Zrušenie povinného bez likvidácie naznačuje, že povinný nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie; pričom v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).
Odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení súdnemu exekútorovi nepriznal úkon „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra SR“ v sume 6,- eur, čo odôvodnil tým, že ide o úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je to zároveň administratívny
úkon, ktorý je zahrnutý v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 05. 2008, čo potvrdil svojím rozhodnutím i Krajský súd v Nitre č. k. 26CoE/37/2009-33 zo dňa 31. 08. 2009.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.