Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-42-2013.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Subarea
26CoE/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra, so sídlom B. Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: PROFTECH, s.r.o., so sídlom Hornočermánska 1, Nitra, IČO: 36 520 195, vymazaný z obchodného registra dňa 01.09.2010, o vymoženie sumy 3.471,68 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/202/2007-35 zo dňa 14.09.2012, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 9Er/202/2007-35 zo dňa 14.09.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, Nitra, náhradu trov exekúcie vo výške 63,62 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1 a 4 OSP, § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 2, § 3, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Uviedol, že v priebehu exekučného konania doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekučné konanie bolo neúspešné, nakoľko nebol zistený hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného z predaja, ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Vykonaným šetrením zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/11/2010-214 zo dňa 02.07.2010, právoplatné dňa 28.07.2010 bolo konkurzné konanie voči povinnému zastavené pre nedostatok majetku. Z obchodného registra bol subjekt vymazaný dňa 01.09.2010. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie.
Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 106,80 eura. Súd prvého stupňa však po preskúmaní trov exekúcie na ich náhradu zaviazal oprávneného v nasledovnej špecifikácii: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
- vypracovanie písomnej výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku 30 min., vypracovanie písomnej správy o stave exekúcie 40 min., vypracovanie časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, návrh na zastavenie exekúcie 60 min., spolu 130 min. = 3 začaté hodiny - 3 x 6,64 eura = 19,92 eura, paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky za úkony - získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a každé zisťovanie účtu povinného 2 x, spolu 7 x 3,32 eura = 23,24 eura a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky titulom poštovného vo výške 10,30 eura, celkovo trovy exekúcie vo výške 63,62 eura. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, výzva na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko sa nejedná o čas vynaložený na exekúciu, ktorá sa začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdnym exekútorom a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorým sa iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia, za ktorý patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Obdobne je to aj pri vypracovaní upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie písomnej výzvy na vyhlásenie o majetku, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie exekučného príkazu, odmena tak môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor si nesprávne vyčíslil trovy exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, kde si súdny exekútor vyúčtoval 2 x po 3,32 eura za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu 2 x 3,32 eura. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v časti výroku o náhrade trov exekúcie v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Oprávnený je toho názoru, že pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, keď existoval povinný, ktorého majetok nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodol o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Mal za to, že za tejto situácie prichádza do úvahy rozhodovanie o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku iba v prípade, keby zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, čo však preukázané nebolo. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať, že dôjde k výmazu povinného z obchodného registra, návrh bol podaný teda dôvodne, a preto Sociálna poisťovňa nemala byť zaviazaná na úhradu trov exekúcie. Mal za to, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nedošlo k naplneniu ani jedného z ustanovení. Súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V tomto smere oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, s ktorým sa plne stotožňuje. Domáhal sa o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol oprávnený napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušiť.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril a uviedol, že za vykonané úkony má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie, ktoré znáša buď oprávnený alebo povinný, nikdy nie súdny exekútor. Poukázal na to, že je potrebné venovať pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Uviedol, že v prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, sa exekučné konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto považuje odvolanie oprávneného za nedôvodné a žiada napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), t. j. v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.04.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.04.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 15.05.2007 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, Nitra, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra č. k. 700-1110413806- GC04/06, 700-1140008407-GC04/07, 700-1110057107-GC04/07 zo dňa 12.10.2006, 01.02.2007 a 25.01.2007. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.10.2010 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a výmazu povinného z obchodného registra, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 127,09 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a taktiež vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výpočtom trov exekúcie v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uzensenia odvolací súd iba dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31K/11/2010-214 zo dňa 02.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2010, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti - povinného. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra sa spoločnosť - povinný vymazala dňom 01.09.2010. Nemajetnosť povinného vyplýva aj zo správy súdneho exekútora zo dňa 15.10.2010, kde súdny exekútor konštatoval nedostatok hnuteľného aj nehnuteľného majetku povinného, z predaja ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Už samotná skutočnosť, že v tomto prípade Okresný súd Nitra uznesením č. k. 31K/11/2010-214 zo dňa 02.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2010 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku spoločnosti - povinného nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Z oboch skutočností, t. j. zo správy súdneho exekútora, ako aj z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 31K/11/2010-214 zo dňa 02.07.2010 vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z obchodného registra (pred jeho zánikom) nemajetný.
Aj keď odvolací súd preskúmaval napadnuté uznesenie iba v časti výroku o náhrade trov exekúcie je potrebné poznamenať z hľadiska dôležitosti pre ďalšie konanie, že súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.
Súd prvého stupňa vzhľadom na správne vyhodnotenie dôvodov zastavenia exekúcie následne správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor totiž pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj vyhlášky garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na podklade vyššie uvedených skutočností by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Náklady súdneho exekútora musia byť uhradené, preto musí byť zabezpečená odmena za jeho činnosť. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) a následne § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.