Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41Cob-122-2012.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu JUDr. Peter Tonhauser, správca úpadcu KOMPLETSTAV spol. s r. o. „v konkurze", Bystrický rad 75, 960 01 Zvolen, IČO: 36 623 342, zast. Kubinec & Partners, AK s. r. o. Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 851 574 proti žalovanému STAVEMAT ZVOLEN, s. r. o. so sídlom Predmestie 1, 960 01 Zvolen, IČO:36 735 957, zast. JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom Horná 65/ A, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 6.587,73 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/6/2011-200 zo dňa 5. 3. 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/6/2011-200 zo dňa 5. 3. 2012 potvrdzuje.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 228,40 eur.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom č. k. 16Cb/6/2011-200 zo dňa 5. 3. 2012 žalobu o zaplatenie sumy 6.587,73 eur s príslušenstvom zamietol. Žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného vo výške 3.308,84 eur a ďalej žalobcu zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu sumu 30,96 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu neuhradených faktúr vystavených žalobcom žalovanému na základe objednávky žalovaného zo dňa 1. 8. 2007 za vykonanie stavebných a zimných prác spočívajúcich predovšetkým v murárskej činnosti. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, a to na základe objednávky žalovaného zo dňa 1. 8. 2007, v ktorej si účastníci do konania dohodli v písomnej forme hodinovú sadzbu bez DPH za stavebné a zimné práce. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že v čase uzatvárania uvedenej zmluvy o dielo existoval záväzok žalobcu voči žalovanému vo výške cca 250.000,--Sk, ktorú skutočnosť účastníci konania v konaní nepopierali. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok H.. P. J. vo svojej výpovedi, kde okrem iného uviedol: „firma KOMPLETSTAV, s. r. o. dlžila žalovanému nejakých 300.000,--Sk s DPH, preto vznikla táto objednávka“, tak bolo dohodnuté, že sme mali nejakú túto dlžobu vyrovnať touto prácou objednávkou. Súd prvého stupňa zdôraznil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že firma KOMPLETSTAV, s. r. o. a žalovaný mali ústne dohodnutý rozsah prác, ktorým bol limit cca 250.000,--Sk (záväzok firmy KOMPLETSTAV voči žalovanému), ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede konateľa žalovaného a svedka H.. J.. Žalobca súdu nepreukázal hodnoverný dôkaz na tú skutočnosť, že by mali účastníci konania dohodnutý iný rozsah prác, ako ten, že rozsah prác bol ohraničený sumou cca 250.000,--Sk, ktorý viedol žalobca ako záväzok voči žalovanému. Pokiaľ teda firma KOMPLETSTAV, s. r. o. bez odsúhlasenia žalovaného jednostranne vykazovala počty hodín v rámci tzv. smenoviek bez akejkoľvek kontroly, resp. upozornenia žalovaného na tú skutočnosť, že už sa prekročil záväzok firmy KOMPLETSTAV, s. r. o. voči žalovanému v sume cca 250.000,--Sk súd
považoval takéto konanie firmy KOMPLETSTAV, s. r. o. za zneužívajúceho jeho postavenie. Žalovaný nepredvídal takéto nekorektné správanie sa firmy KOMPLETSTAV, s. r. o. vzhľadom na predchádzajúce dobré obchodné vzťahy, ktoré potvrdil aj svedok H.. J. na pojednávaní konanom dňa 13. 6. 2011. Žalovaný teda v konaní namietal nereálny rozsah hodín, ktoré boli žalovanému vyfakturované vzhľadom na objem vykonaných prác, pričom túto skutočnosť namietal už prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12. 8. 2008 doručeným KOMPLETSTAVU, s. r. o., Zvolen, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepopieral. To, že si žalobca v predmetnom konaní uvedenými faktúrami skutočne vyfakturoval jednoznačne nereálny a teda umelo nadhodnotený počet hodín za vykonanie diela mal súd za preukázané odborným vyjadrením vypracovaným H.. Q. O., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľností a následne jeho výsluchom na pojednávaní konanom dňa 18. 1. 2002, pričom žalobca závery uvedeného znalca žiadnym relevantným spôsobom v konaní nespochybnil. Firma KOMPLETSTAV, s. r. o. si vyúčtovala celkom 2.943 hodín a podľa znalca objektívne zistená potreba pracovných hodín bolo v počte 311, čo znamená, že námietka žalovaného v predmetnom konaní je dôvodná, pretože rozsah prác vyčíslený vyfakturovaný žalobcom faktúrami, ktoré sú predmetom sporu zo strany zamestnancov žalobcu je nereálny, vzhľadom na závery znalca v konaní a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 3.308,84 eur. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., pričom žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen sumu 30,96 eur.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa názoru žalobcu nebol rozsah prác vopred dojednaný, a preto sa nestotožnil s tvrdeniami, že námietky boli podané oneskorene a že žalovaný nepreukázal ich relevantné doručenie, na čo poukázal žalobca vo vyjadrení zo dňa 18. 1. 2012. Podľa názoru odvolateľa sa súd nevysporiadal s námietkou, že znalec, ktorý vypracoval odborné posúdenie, nebol pri samotnej realizácii prác na mieste samom, preto nemôže skutočne vyhodnotiť podmienky, ktoré boli na stavenisku a ovplyvňovali činnosť pracovníkov. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej uviedol, že rozsah práca v objednávke dohodnutý nebol, resp. z písomnej objednávky nevyplýva vopred dojednaný rozsah prác medzi účastníkmi konania a dielo spočívalo vo výkone a realizácii prác jednotlivo, resp. čiastkovo.
Poukázal na skutočnosť, že vedené tvrdenie vyplýva aj z výpovede svedkov zo dňa 13. 6. 2011, ktorí zhodne uviedli, že o vopred dojednanom rozsahu vedomosť nemali a nevedeli ani to, kedy má byť dielo ukončené. Pokiaľ súd opiera svoje hodnotiace úvahy o výpoveď H.. P. J., ktorý mal podľa názoru súdu potvrdiť to, že medzi sporovými stranami bol ústne dojednaný rozsah cca 250.000,--Sk je nutné podotknúť, že z výpovede svedka uvedené skutočnosti nevyplývajú. Ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 13. 6. 2011 bol ako účastník konania žalovaný prítomný pri výpovedi svedkov, a zároveň ako v konaní vypovedal na záver potom, čo si vypočul všetky svedecké výpovede. Ďalej poukázal na výkladové pravidlá, stanovené v ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a v relácii na písomnú objednávku uviedol, že nevyplýva z nej úmysel žalovaného ohraničiť práce výškou záväzku žalobcu. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že cena diela bola dohodnutá za odpracované hodiny a teda cena diela bude stanovená podľa počtu hodín prevedenej práce. Na záver zdôraznil, že predmet diela spočíval vo výkone prác, preto v súlade s výkladom ust. § 555 Obchodného zákonníka si žalobca splnil povinnosť vykonať dielo vykonaním týchto prác na mieste určenom žalovaným. Tento výkon prác zo strany žalobcu žalovaný nikdy nerozporoval, dokonca vo svojich výpovediach na pojednávaniach dňa 2. 11. 2011 a 13. 6. 2011 zhodne uviedol, že pracovníci žalobcu na mieste tieto práce prevádzali. V zápisnici zo dňa 13. 6: 2011 je doslovne zapísané, že žalovaný výkon prác pracovníkmi žalobcu nenamietal, bol spokojný, vyjadril sa , že v ich podstate každý deň skontroloval, čo aj pracovníci žalobcu urobili. Ďalej uviedol, že podľa výpovede žalovaného mal ústne odstúpiť od zmluvy vo februári - marci 2008 a vysloviť nesúhlas s vykonávaním diela, pričom uviedol, že nechce, aby k nemu už pracovníci žalobcu chodili. Žiadny relevantný dôkaz zo strany žalovaného predložený nebol a prvé písomné námietky mali byť predložené predchádzajúcim právnym zástupcom žalovaného v auguste 2008. Ďalej uviedol, že v samotnej výpovede žalovaného vyplýva, že sa pracovníci žalobcu v spornom období do marca 2008 zdržiavali na mieste výkonu diela a práce prevádzané boli, pričom ich žalovaní bezodkladne nenamietal. Podotýkal, že predmetné faktúry, ktoré žalovaný namietal zároveň vedie vo svojom účtovníctve, preto má za to, že ak rozporuje rozsah prác na tieto faktúry, resp. prvú spornú faktúru namietať bezprostredne po jej doručení a tieto faktúry neúčtovať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporca dôveroval žalobcovi v tom, že dodrží dojednanú dohodu a v prípade prác, ktoré prekročia dohodnutý rozsah na tieto minimálne upozorní. Žalovaný nemal reálnu možnosť kontrolovať súpisy vykonaných hodín pracovníkov žalobcu, nakoľko tieto jednostranne vypracovával žalobca a na ich základe vystavoval následne faktúry. Žalovaný nikdy nepodpisoval tzv. smenovky, či pracovné listy, ktoré vystavoval žalobca, bez možnosti žalovaného akýmkoľvek spôsobom odkontrolovať či odsúhlasovať obsah týchto dokumentov. Zdôraznil, že H.. O., znalec jednoznačne konštatoval, že rozsah prác vyčíslený a vyfakturovaný žalobcom bol uskutočnený zo strany jeho zamestnancov je nereálny a vzhľadom na závery predmetného odborného vyjadrenia má za to, že žalobca sa domáha plnenia za služby, resp. práce, ktoré reálne vykonané neboli, čo jednoznačne potvrdzuje predložené odborné vyjadrenie H.. O., z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 6.587,73 eur s príslušenstvom uplatnené na základe uzavretej zmluvy o dielo.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo na základe objednávky žalovaného zo dňa 1. 8. 2007, v ktorej sa účastníci dohodli v písomnej forme hodinovú sadzbu bez DPH na stavebné a zimné práce. Výšku ceny diela ohraničili sumou 250.000,-- Sk, ktorú skutočnosť potvrdil v konaní svedok H.. P. J.. V konaní bola sporná výška uplatneného nároku, pretože žalovaný spochybňoval reálne vykonanie prác žalobcom. Súd prvého stupňa dotazom na H.. Q. O., znalca z odboru stavebníctvo požiadal o preskúmanie vyfakturovaných súm, a to v otázke počte hodín za vykonanie diela. V odbornom stanovisku znalec H.. Q. O. skonštatoval, že rozsah prác vyčíslený a vyfakturovaný žalobcom je nereálny vo výške 2.943 hodín, pričom potreba na vykonanie predmetných prác bola iba v počte 311 hodín.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca si v predmetnom konaní uvedenými faktúrami fakturoval nereálny a teda umelo nadhodnotený počet hodín za vykonanie diela, ktorá skutočnosť bola preukázaná odborným vyjadrením vypracovaným H.. Q. O., znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý vo svojom stanovisku konštatoval, že reálny počet hodín na uskutočnenie týchto stavebných prác je vo výške 311 hodín. Na základe odborného stanoviska znalca, súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Odvolací súd z toho dôvodu nemohol brať zreteľ na dôvody uvádzané odvolateľom v podanom odvolaní, že výška počtu hodín pri vykonávaní stavebných prác bola nadhodnotená. Odvolací súd neprihliadol k námietke odvolateľa spočívajúcej v tom, že z vykonaného dokazovania nevyplýva ohraničenie ceny vykonaných stavebných prác sumou 250.000,--Sk. Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť vyplynula z výpovede H.. P. J., ktorá je zaznamená v zápisnici z pojednávania, a z ktorého vyplýva úmysel žalovaného ohraničiť práce výškou záväzku žalobcu, ktorý mu dlhoval približne sumu 300.000,-- Sk.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v náväznosti na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 228,40 eur, a to 1 x právny úkon podanie vyjadrenia k odvolaniu á 220,77 eur plus režijný paušál 7,63 eur uplatnených podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.