Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-69-2012.pdf
PDF · 142.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/69/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
č.k. 9C/69/2012-276
IČS: 5912202874
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: I.. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou, so sídlom kancelárie Šoltésovej č. 13, 034 01 Ružomberok a JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom kancelárie Ul. Štúrova č. 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporkyni: V.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom kancelárie Sad SNP č. 669/6, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 27.000,-eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.000,-eur od 10.07.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1.620,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.219,05 eur, ktoré mu je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Moniky Dubskej, advokátky, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2012 v znení jeho doplnenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 28.05.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 27.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.03.2012 až do zaplatenia a súčasne, aby mu odporkyňa nahradila trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 05.01.2012 uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa požičať odporkyni sumu 27.000,-eur a záväzok odporkyne tieto prostriedky navrhovateľovi vrátiť do 29.02.2012, pričom úrok z pôžičky dohodnutý nebol. Predmetné peňažné prostriedky mali byť vrátené z vratky DPH, ktorú si uplatnila odporkyňa u správcu dane. Na zabezpečenie predmetnej pôžičky bolo zriadené dispozičné právo k účtu odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to v čase od 01.02.2012 do 29.02.2012 a následne aj v čase od 01.03.2012 do 31.03.2012.
Tunajší súd vydal dňa 05.06.2012 vo veci platobný rozkaz č.k. 8Ro/113/2012-19, ktorý bol z dôvodu riadne a včas podaného odporu zo strany odporkyne zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Odporkyňa v odpore proti platobného rozkazu poukázala na to, že navrhovateľ s ňou dňa 05.01.2012 nespisoval žiadnu zmluvu o pôžičke a žiadne finančné prostriedky jej nikdy ani neodovzdal. Zmluvu jej odovzdal Ing. I. I. REAL INVEST s.r.o. MK dňa 13.03.2012, kedy ju súčasne vyzval, aby s ním išla na uvedenej zmluve overiť podpis k JUDr. Jitke Lehotskej a potom, keď sa spíše notárska zápisnica jej môžu byť poskytnuté finančné prostriedky. Následne bola s Ing. I. svoj podpis overiť, a to bez navrhovateľa s tým, že jej Ing. I. prisľúbil, že potom jej peňažné prostriedky budú poskytnuté, pričom žiadny príjmový doklad o prevzatí finančnej hotovosti nikdy nepodpísala a žiadne finančné prostriedky jej ani neboli vyplatené. K udeleniu dispozičného práva navrhovateľovi s prostriedkami na jej účte od 22.12.2011 do výšky 20.000,-eur z jej strany došlo z toho dôvodu, že sa za navrhovateľa zaručil Ing. I.. Súčasne poukázala na to, že navrhovateľ uvádza v návrhu na začatie konania klamlivé informácie, že dispozičné právo mal od 01.02.2012 do 29.02.2012 a od 01.03.2012 do 31.03.2012. Súčasne poukázala aj na to, že všetky dokumenty bol s ňou overovať Ing. I., ktorý ešte u pracovníčky notárky JUDr. Jitky Lehotskej si dal odfotiť Zmluvu o pôžičke s tým, že keď sa budú odovzdávať predmetné peňažné prostriedky, tak spolu s ňou príde do úradu JUDr. Jitky Lehotskej spísať aj notársku zápisnicu. Bez toho, aby spísali notársku zápisnicu by jej finančné prostriedky nevydal. Uvedenú skutočnosť podľa jej tvrdenia môže overiť aj pracovníčka poverená notárom J. Y., ktorá jej overovala podpis, pričom pred ňou jej Ing. I. mal povedať, že príde samotný navrhovateľ, aby došlo k spísaniu notárskej zápisnice a následne k odovzdaniu finančných prostriedkov. K uvedenému však nikdy nedošlo. Na základe uvedeného ona podala trestné oznámenie, nakoľko navrhovateľ spolu s Ing. I. vykonávali úkony smerujúce k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu tým, že využili jej omyl a dôveru, aby tak seba na jej škodu obohatili.
Súd na pojednávaní zo dňa 19.09.2012 vykonal dokazovanie za prítomnosti obidvoch účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov.
Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania v znení jeho doplnenia zo dňa 21.05.2012. Navrhovateľ na doplnenie poukázal na to, že mal s odporkyňou v minulosti kamarátsky vzťah a s ňou nemá ani v súčasnosti žiadny problém, až na vec, ktorej sa týka konanie v súdenej veci. Niekedy v mesiacoch október alebo november roku 2011 sa stretol s odporkyňou v kancelárii Ing. I. v Ružomberku, ktorý bol v tom čase podľa jeho vedomosti obchodným partnerom odporkyne a vtedy sa ho Ing. I. spýtal, či by nebol schopný a ochotný požičať odporkyni nejaké peniaze, pričom sa hovorilo o sume 30.000 až 50.000,-eur. On na to povedal, že tieto peniaze momentálne nemá, ale že sa spýta svojej dcéry T. N., ktorá v tom čase mala v úmysle predať byť a z tohto predaja by mohla získať finančné prostriedky. Odporkyňa si chcela predmetné finančné prostriedky od neho požičať z toho dôvodu, že v tom čase vykonávala nejakú podnikateľskú aktivitu ohľadne rekonštrukcie M. paláca v Ružomberku, pričom ona potrebovala vyplatiť firmu, ktorá vykonávala predmetnú rekonštrukciu, t.j. spoločnosť MORUS s.r.o.. Po vykonaní rekonštrukcie predmetnej budovy jej mal byť poskytnutý úver z Privat banky, pričom sa malo jednať o sumu cca 900.000,-eur, a táto suma jej mala byť vyplatená v troch splátkach, pričom prvá splátka mala byť vyplatená po kolaudácii predmetnej budovy. Súčasne mu odporkyňa povedala, že jej má byť vrátená DPH, čo mu aj zdokladovala predložením príslušných dokladov. Jemu bolo súčasne na tomto stretnutí povedané, že odporkyňa sa už pred týmto stretnutím snažila získať určité finančné prostriedky pôžičkou, a to konkrétne mala osloviť generála MUDr. Q., ako aj p. I. a p. H.. Navrhovateľ následne po tomto stretnutí kontaktoval svoju dcéru, ktorá mu povedala, že je ochotná mu pomôcť a poskytnúť predmetné finančné prostriedky. Oni zo začiatku zvažovali to, že na predmetný byt jeho dcéry by bolo zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia úveru, ktorý by odporkyňa dostala od Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom odporkyňa v tomto smere aj vykonávala úkony, konkrétne ona niekedy v decembri 2012 rokovala s pracovníčkou Slovenskej sporiteľne, a.s. v pobočke Ružomberok ohľadne poskytnutia úveru, ktorý by bol zabezpečený záložným právom na byt vo vlastníctve dcéry navrhovateľa. Tento úver si však nemala brať priamo odporkyňa, ale syn jej druha. Tento úver však nebol schválený. Následne sa navrhovateľ spolu s Ing. I. dostavili dňa 22.12.2011 do kancelárie odporkyne v S. Y., ktorá sa nachádza v budove bývalého hotela Severan, kde navrhovateľ odporkyni za prítomnosti Ing. I. požičal sumu 20.000,- eur v hotovosti. Tieto peniaze on nemal z predaja bytu svojej dcéry, nakoľko táto predala svoj byt až v januári roku 2012, avšak tieto peniaze mu dala priamo dcéra, keďže ona disponuje takými finančnými
prostriedkami, nakoľko je vydaná za profesionálneho futbalistu pôsobiaceho v zahraničí. Cestou na stretnutie s odporkyňou dňa 22.12.2011 stretol navrhovateľ aj svojho kamaráta I. C., ktorému sa zdôveril, že ide odporkyni požičať peniaze, a ktorý ho od toho ešte aj odhováral. Počas predmetného stretnutia zo dňa 22.12.2011 odporkyňa taktiež preukazovala svoju kredibilitu. Keď navrhovateľ odporkyni požičiaval predmetné finančné prostriedky vo výške 20.000,-eur, on od nej žiadal nejaký doklad o prevzatí týchto finančných prostriedkov, pričom konkrétne oni chceli uzavrieť zmluvu, avšak jemu p. Ing. I. odporučil, že vzhľadom na časový zhon nebudú spisovať zmluvu, avšak aby išli do banky, a aby mu odporkyňa udelila dispozičné právo s jej účtom, na ktorý mala byť poukázaná vratka DPH. Navrhovateľ si myslel, že s vrátením hotovosti nebude žiadny problém, nakoľko na predmetný účet podľa dokladov, ktoré mu predložila odporkyňa jej mala byť vrátená DPH. Navrhovateľ odporkyni požičal peniaze na jeden mesiac, pričom samotná odporkyňa mu pri poskytnutí pôžičky povedala, že mu vráti pôžičku do jedného mesiaca. Začiatkom roka 2012 vznikol problém v daňovom systéme SR na základe čoho bolo zrejmé, že odporkyňa mu nevráti predmetné finančné prostriedky v dohodnutej jednomesačnej lehote, ale neskôr. S poukazom na už vyššie uvedené problémy ho následne niekedy na prelome januára a februára roku 2012 odporkyňa požiadala o poskytnutie ďalšej pôžičky, pričom peniaze potrebovala v súvislosti s nejakým p. Q. na odblokovanie nehnuteľnosti, ktorá bola založená záložným právom, resp. predbežným opatrením. Jednalo sa o nejakú pohľadávku stavebnej firmy, ktorá bola takýmto spôsobom zabezpečovaná. Konkrétne si odporkyňa chcela od navrhovateľa požičať sumu 10.000,-eur a tieto peniaze chcela pre JUDr. Kurica. Navrhovateľ sa niekedy na prelome februára a marca 2012 dozvedel, že odporkyni medzičasom prišli peniaze z daňového úradu ako vratka DPH, pričom on sa odporkyni pýtal, prečo ho o tejto skutočnosti neinformovala a ona mu na to mala povedať, že predmetné peniaze jej síce boli poukázané daňovým úradom, avšak na tieto okamžite siahol exekútor, a preto mu ich nemohla vyplatiť. Navrhovateľ bol v tom čase s odporkyňou vo veľmi častom kontakte a on s ňou čiastočne aj súcítil, a preto sa rozhodol, že jej ňou požadovaných 10.000,-eur požičia, pričom však nemal k dispozícii sumu 10.000,-eur, a tak jej požičal iba sumu 7.000,-eur. Navrhovateľ vychádzal z toho, že odporkyni mal byť poskytnutý úver a z tohto úveru mohla splatiť predmetné pôžičky, ktoré mala voči nemu. Súčasne on sa už aj chcel zabezpečiť a tak podpísal s odporkyňou zmluvu o pôžičke, ktorú vybavoval Ing. I.. S odporkyňou chcel spísať nielen zmluvu o pôžičke, ale aj notársku zápisnicu, a preto s odporkyňou uzatvoril zmluvu o pôžičke s tým, že predmetná zmluva o pôžičke bola formulovaná tak, že odporkyňa mu mala vrátiť pôžičku do 29.02.2012. K tomuto dátumu dospeli tak, že keď boli na notárskom úrade bolo im povedané, že notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba k dlhu, ktorý je už splatný, a preto v zmluve, ktorá sa spisovala dňa 13.03.2012 uviedli dátum vrátenia finančných prostriedkov deň 29.02.2012. Pokiaľ ide o sumu 7.000,-eur, táto bola odporkyni požičaná dňa 13.03.2012, t.j. v deň podpísania písomnej zmluvy o pôžičke. Od spísania notárskej zápisnice bolo upustené následne preto, že odporkyňa mu predložila list, na základe ktorého jej mali byť vrátené peniaze z daňového úradu najneskôr do 28.03.2012, a on jej chcel ušetriť finančné prostriedky spojené so spísaním notárskej zápisnice, ktoré sa mali pohybovať podľa jeho vedomostí medzi 300,- až 400,- eur. Navrhovateľ súčasne poukázal na to, že on vzhľadom k tomu, že mal dispozičné právo s účtom odporkyne, on pravidelne sa informoval v Československej obchodnej banke, a.s. (ďalej len „ČSOB, a.s.“) pobočke S. Y., či na predmetnom účte sú finančné prostriedky, ktorými by mohol uspokojiť svoju pohľadávku voči odporkyni. Navrhovateľ ako dôvod poskytnutia pôžičky poukázal na to, že on bol presvedčený o kredibilite odporkyne, nakoľko odporkyňa bola v tom čase vlastníčkou M. paláca nachádzajúceho sa na ul. C. v M., ktorý podľa jeho vedomosti odporkyňa ponúkala mestu Ružomberok na predaj za 1,7 milióna eur a súčasne ona mu zdokladovala, že jej má byť vrátená DPH v podstatne vyššej výške, ako bola výška požičaných peňazí. On odporkyni súčasne požičal tie peniaze preto, lebo samotná odporkyňa prisľúbila Ing. I., že mu ešte v ten deň z uvedenej požičanej sumy dá za sprostredkovanie pôžičky 2.000,- eur, avšak táto mu mala dať iba sumu 500,-eur. On svojím konaním chcel pomôcť Ing. I., s ktorým bol v dlhoročnom priateľskom vzťahu, a ktorý mal v tom čase finančné problémy. Za týmto účelom ho Ing. I. aj oslovil, či by nebol ochotný požičať odporkyni predmetné finančné prostriedky.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 19.09.2012 odporkyňa nijako nespochybňovala tú skutočnosť, že ona v čase, kedy jej mala byť poskytnutá zo strany navrhovateľa pôžička vo výške 20.000,- eur skutočne zháňala peniaze, nakoľko mala finančné problémy, avšak nie je pravdou to, že by jej navrhovateľ niekedy nejaké finančné prostriedky požičal. Ona v uvedenom čase potrebovala finančné prostriedky v súvislosti s vyplatením stavebných prác na rekonštrukcii M. paláca, konkrétne ona potrebovala vyplatiť stavebné práce spoločnosti MORUS s.r.o.. Pokiaľ však navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že ona si chcela požičať peniaze od MUDr. Q., toto sa nezakladá na pravde. Ona ho iba oslovila ako riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice SNP za účelom dojednania nájomných vzťahov v
predmetnom M. paláci. Z rovnakého dôvodu ona sa stretla aj s p. C., primátorom Mesta Ružomberok, ako aj doktorom Y., ktorý bol v tom čase prorektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je pravdou, že ona si chcela peniaze požičať od MUDr. H., s ktorým má blízky priateľský vzťah, ale ten jej odmietol požičať akúkoľvek sumu. Ing. I. jej sprostredkoval stretnutie s p. I. ohľadne poskytnutia nejakých finančných prostriedkov, avšak tento jej následne prostredníctvom Ing. I. tlmočil, že jej peniaze nepožičia. Odporkyňa zháňala predmetné finančné prostriedky niekedy v mesiacoch október, alebo november 2011. Následne jej Ing. I. ponúkol, že jej zabezpečí pôžičku od navrhovateľa. Nie je pravdou, že by ona nejako intenzívne komunikovala s navrhovateľom. On sa jej niekedy ozval, že jej peniaze požičia, avšak následne od toho upustil. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na svoju dcéru, tak ona nebola ochotná mu požičiavať peniaze, nakoľko ona ho niekedy ani len neprijala doma, resp. ho ignorovala. Vzhľadom k tomu, že jej navrhovateľ stále prisľuboval, že jej finančné prostriedky požičia, ona mu udelila dispozičné právo so svojím podnikateľským účtom v ČSOB, a.s.. Súčasne potvrdila, že jej mala byť v uvedenom čase vrátená DPH, avšak jej výšku nevedela uviesť. Keď odporkyňa pochopila, že navrhovateľ jej žiadne peniaze nepožičia, ona si vo februári 2012 požičala peniaze od svojej sesternice z Banskej Bystrice, t.j. I. W., vo výške 29.700,-eur a o tejto skutočnosti aj spísali písomnú zmluvu o pôžičke. Aj z uvedeného vyplýva, že ona si žiadne peniaze od navrhovateľa vo februári 2012 nemusela požičiavať, keď v tom čase mala požičané peniaze od svojej sesternice. Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu písomnú zmluvu o pôžičke datovanú dňom 05.01.2012, táto zmluva bola podpísaná až 13.03.2012, pričom v deň podpisu tejto zmluvy bol aj overený jej podpis na tejto zmluve, a to na Notárskom úrade JUDr. Lehotskej, konkrétne jej podpis overovala pracovníčka notárky p. Y.. Pri overení jej podpisu na predmetnej zmluve bol prítomný aj Ing. I., pričom ona si veľmi dobre spomína, ako p. I. po overení jej podpisu na pôžičke si zmluvu o pôžičke prefotil s tým, že povedal pracovníčke notárky p. Y., že v krátkom čase príde spolu s ňou opätovne na notársky úrad a spíšu notársku zápisnicu. Zmluvu o pôžičke podpísala z toho dôvodu, že jej bolo prisľúbené, že následne po podpísaní zmluvy o pôžičke jej aj bude pôžička vyplatená. Zmluvu o pôžičke za prítomnosti p. I. podpísala bez toho, aby dostala finančné prostriedky z dôvodu dobrého vzťahu, ktorý mala v tom čase s p. I.. Následne ona sa ho snažila kontaktovať, avšak on mal vypnutý mobil a ona sa ho snažila aj osobne zastihnúť v jeho kancelárii, avšak on dostal výpoveď z nájmu. Odporkyňa súčasne potvrdila, že je pravdou, že sa navrhovateľ za prítomnosti p. I. s ňou stretli v jej kancelárii, v budove bývalého hotela Severan v Dolnom Kubíne, avšak v uvedený deň sa nič nepodpisovalo, resp. sa nepodpisoval žiadny súhlas s udelením dispozičného práva navrhovateľovi s jej podnikateľským účtom. Odporkyňa súčasne potvrdila, že jej bol prisľúbený úver z Privat banky, a to niekedy v mesiacoch november alebo december roku 2011, pričom sa malo jednať o úver vo výške 150.000,-eur a tento úver bol podmienený skolaudovaním rekonštrukcie M. paláca. Rekonštrukciu M. paláca vykonávali spoločnosti SAJFA Plus s.r.o, ako aj MORUS s.r.o, pričom odporkyňa dlhovala finančné prostriedky zhotoviteľom tohto diela, avšak ona im žiadnu sumu v decembri roku 2011, resp. v januári 2012 nezaplatila. Pokiaľ navrhovateľ ponúkol zriadenie záložného práva k bytu jeho dcéry za účelom zabezpečenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý odporkyni, toto sa zakladá na pravde. Ona rokovala so zamestnankyňou Slovenskej sporiteľne, pobočky Ružomberok, p. F., pričom ona chcela, aby bol poskytnutý úver, ktorý by bol zabezpečený záložným právom k bytu vo vlastníctve dcéry navrhovateľa, avšak potom, ako ona p. F. predložila list vlastníctva k tomuto bytu, p. F. jej povedala, aby zabezpečenie tohto úveru neriešila zabezpečením predmetného bytu, nakoľko ona nemala dobré skúsenosti s navrhovateľom a súčasne jej odporučila, aby nevstupovala do žiadnych vzťahov s Ing. I.. Ona napriek tomu však podpísala predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 13.03.2013, nakoľko naivne verila Ing. I., že jej finančné prostriedky budú aj skutočne poskytnuté. Ona podala trestné oznámenie na navrhovateľa a Ing. I. až cca pol roka potom, ako mala predmetnú zmluvu o pôžičke podpísať z toho dôvodu, že ona si nemyslela, že by sa navrhovateľ mohol domáhať zaplatenia sumy uvedenej v predmetnej pôžičke na súde. Ona preto podala trestné oznámenie až potom, ako jej prišla zo súdu výzva a podanie trestného oznámenia bola reakcia na ďalšie správanie sa tak navrhovateľa ako aj Ing. I..
Vo vyjadrení zo dňa 03.10.2012 právny zástupca odporkyne navrhol zamietnuť návrh na začatie konania v celom rozsahu poukazujúc na to, že skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania sú v priamom rozpore s tvrdeniami navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 19.09.2012. Navrhovateľ návrh na začatie konania preukazuje zmluvou o pôžičke, kde je uvedený dátum 05.01.2012, avšak vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred okresným súdom tvrdil skutočnosti, ktoré sú v rozpore s touto zmluvou o pôžičke. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že zmluvu s dátumom 05.01.2012 nikdy neuzavrel, pričom z jeho vyjadrenia vyplýva, že dňa 22.12.2011 požičal odporkyni sumu 20.000,-eur, čiže ide o iný dátum uzavretia zmluvy ako je uvedené na zmluve o pôžičke. Už zo samotného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa neprevzala ani dňa 05.01.2012 ani dňa 13.03.2012 sumu 27.000,-
eur od navrhovateľa, pretože tieto sumy mala podľa samotného tvrdenia navrhovateľa prevziať dňa 22.12.2011, a to sumu 20.000,-eur a 13.03.2012 sumu 7.000,-eur.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na pojednávaní zo dňa 14.01.2013 konal v neprítomnosti odporkyne, ako aj právneho zástupcu odporkyne, pričom právny zástupca odporkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnila.
Svedkyňa J. Y., t.j. pracovníčka Notárskeho úradu JUDr. Jitky Lehotskej vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 14.01.2013 poukázala na to, že ona si nespomína na žiadne skutočnosti týkajúce sa overenia podpisu na Zmluve o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou dňa 13.03.2012, pričom na uvedené si nespomenula ani po predložení fotokópie predmetnej zmluvy o pôžičke.
Svedok Ing. I. Y., pracovník ČSOB, a.s. pobočky v Dolnom Kubíne vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 14.01.2013 poukázal na to, že on vybavoval udelenie dispozičného práva navrhovateľovi na nakladanie s finančnými prostriedkami do výšky 20.000,-eur na účte odporkyne. On si spomína, že k zriadeniu tohto oprávnenia došlo niekedy 20. alebo 22.12.2011, pričom o zriadenie predmetného dispozičného práva požiadala samotná odporkyňa, a to v prospech navrhovateľa. Súčasne si spomenul, že predmetné oprávnenie bolo odporcovi udelené do konca januára 2012, pričom následne bolo predĺžené aj v mesiaci február a v mesiaci marec roku 2012, avšak toto dispozičné právo už predlžovali jeho kolegyne. On nemal žiadnu vedomosť o tom, prečo bolo takéto dispozičné právo v prospech navrhovateľa s finančnými prostriedkami na účte odporkyne zriaďované.
Svedkyňa W. Z., pracovníčka ČSOB, a.s. vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 14.01.2013 poukázala na to, že ona si spomína, že navrhovateľ má zriadené dispozičné právo s finančnými prostriedkami na účte odporkyne, taktiež si spomenula, že navrhovateľ viackrát osobne sa dostavil na pobočku ČSOB, a.s. v Dolnom Kubíne, kde komunikoval priamo s ňou ohľadne zistenia, či na účte odporkyne, na ktorý bolo zriadené dispozičné právo sa nachádzajú finančné prostriedky. Navrhovateľ mal súčasne vybavené aj oprávnenie, že on sa mohol informovať o stave finančných prostriedkov na účte odporkyne aj telefonicky, čo navrhovateľ taktiež viackrát učinil. Navrhovateľ veľmi intenzívne zisťoval stav účtu odporkyne, pričom on sa niekedy dostavil na pobočku aj raz za dva dni. Ohľadne finančných prostriedkov on jej aj povedal, že sú to jeho finančné prostriedky a on by si ich chcel vybrať. On si ich však vybrať nemohol, nakoľko na účte odporkyne neboli žiadne finančné prostriedky. Svedkyňa si však už dobre nespomína, kedy mal navrhovateľ zisťovať stav na účte odporkyne, pokiaľ si dobre spomína, bolo to niekedy v lete roku 2012. Svedkyňa súčasne uviedla, že samotná odporkyňa sa nebola dopytovať na stav finančných prostriedkov, ktoré mala na svojom účte.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013 v znení jeho upresnenia učineného právnou zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 11.02.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s poukazom na zmenu skutkových okolností, na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, pričom v predmetnom podaní poukázal na to, že on požičal odporkyni celkovo sumu 27.000,-eur, a to v dvoch pôžičkách, pričom prvá pôžička vo výške 20.000,-eur bola poskytnutá odporkyni dňa 22.12.2011 a na jej zabezpečenie bolo ešte v ten deň zriadené dispozičné právo na účte odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky 20.000,-eur a následne druhá pôžička vo výške 7.000,-eur bola odporkyni poskytnutá dňa 13.03.2012, pričom v uvedený deň bola aj podpísaná zmluva o pôžičke, v ktorej odporkyňa potvrdila prevzatie sumy 27.000,-eur. Predmetným podaním zobral navrhovateľ súčasne návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.000,- eur od 01.03.2012 až do 09.07.2012 späť.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/69/2012-245 zo dňa 14.02.2013 súd konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.000,-eur od 01.03.2012 do 09.07.2012 zastavil, a súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania s poukazom na vyššie uvedenú zmenu skutkových okolností, ktorými navrhovateľ dôvodil návrh na začatie konania.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaniach zo dňa 11.03.2013 a 27.03.2013 konal v neprítomnosti odporkyne, ako aj právneho zástupcu odporkyne, pričom právny zástupca odporkyne
svoju neúčasť na uvedených pojednávaniach ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní zo dňa 27.03.2012 riadne a včas neospravedlnila a neúčasť na pojednávaní zo dňa 11.03.2013 neospravedlnila žiadnym spôsobom.
Svedok I. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 11.03.2013 poukázal na to, že on sa niekedy koncom roka 2011 stretol s navrhovateľom a odporkyňou v bare hotela Severan v Dolnom Kubíne, pričom on videl, že sa o niečom rozprávajú. On ich iba pozdravil a išiel ďalej. Jemu nikto vtedy nepovedal, čo bolo predmetom ich vzájomného stretnutia, avšak následne niekedy na jar roku 2012 jemu navrhovateľ povedal, že oni sa vtedy v predmetnom hoteli bavili ohľadne pôžičky, ktorú mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni, a ktorú mu odporkyňa nechcela vrátiť.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov J. Y., V.. I. Y., W. Z. a I. C. vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-266/OEK-RK-2012, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
navrhovateľ v právnom postavení veriteľa poskytol dňa 22.12.2011 odporkyni v právnom postavení dlžníka pôžičku vo výške 20.000,-eur, pričom k odovzdaniu sumy 20.000,-eur došlo v kancelárii odporkyne, nachádzajúcej v budove bývalého hotela Severan v Dolnom Kubíne za prítomnosti Ing. I.. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť predmetnú pôžičku v lehote jedného mesiaca od poskytnutia pôžičky, pričom finančné prostriedky z tejto pôžičky potrebovala na vyplatenie stavebných prác vykonávaných firmou SAJF plus s.r.o a MORUS s.r.o na budove Rákossyho paláca v Ružomberku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa v rozhodnom čase zháňala finančné prostriedky z vyššie uvedeného dôvodu, pričom pôžičku medzi navrhovateľom a odporkyňou sprostredkoval ich spoločný známy, v súčasnosti už zosnulý Ing. I.. Keďže si účastníci konania nespísali žiadne potvrdenie ohľadne poskytnutia ústnej pôžičky a neuzavreli ani písomnú zmluvu o pôžičke, odporkyňa zriadila v prospech navrhovateľa dispozičné oprávnenie s finančnými prostriedkami na účte odporkyne vedenom v ČSOB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to od 22.12.2011 do 31.01.2012, ktoré bolo následne opakovane predĺžené od 01.02.2012 do 29.02.2012 a od 01.03.2012 do 31.03.2012 s tým, že navrhovateľ bol oprávnený samostatne disponovať s finančnými prostriedkami na účte odporkyne do výšky 20.000,- eur. Následne, niekedy na prelome januára až februára 2012 odporkyňa navrhovateľa požiadala o poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 10.000,-eur, pričom navrhovateľ, keďže nemal viac finančných prostriedkov, jej požičal sumu 7.000,-eur, avšak aby mal nejaký doklad o požičaní tejto sumy, dňa 13.03.2012 prostredníctvom Ing. I. spísal s odporkyňou zmluvu o pôžičke datovanú dňom 05.01.2012, na základe ktorej odporkyni požičal sumu 27.000,-eur s tým, že odporkyňa v predmetnej zmluve vyhlásila, že predmetnú sumu od navrhovateľa aj prevzala. Súčasne v deň podpisu predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 13.03.2012 navrhovateľ odovzdal odporkyni sumu 7.000,-eur titulom pôžičky. Predmetná zmluva o pôžičke bola datovaná dňom 05.01.2012 s tým, že odporkyňa sa zaviazala vrátiť požičané finančné prostriedky vo výške 27.000,-eur do 29.02.2012 z toho dôvodu, že navrhovateľ sa chcel zabezpečiť tým, že by mal voči odporkyni ohľadne vrátenia predmetnej pôžičky exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu, pričom jemu bolo na notárskom úrade povedané, že notárska zápisnica sa môže spísať iba ohľadne už splatnej pôžičky, a preto bola písomná zmluva o pôžičke zo dňa 13.03.2012 formulovaná tak, aby k uvedenému dňu už bola predmetná pôžička splatná a mohla sa spísať notárska zápisnica. K spísaniu notárskej zápisnice však nedošlo z toho dôvodu, že jej mala byť do 28.03.2012 vrátená na odpočte DPH suma 69.921,40 eur, pričom o tejto skutočnosti predložila odporkyňa navrhovateľovi aj potvrdenie - výpis z daňových priznaní DPH zo dňa 09.03.2012, a preto navrhovateľ, aby odporkyni nevznikali ďalšie náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, upustil od spísania notárskej zápisnice. K vyššie uvedeným záverom súd viedli výsledky vykonaného dokazovania, a to samotná výpoveď navrhovateľa, ako aj zápisnica o výsluchu Ing. I., učinená v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Ružomberku, ČVS:ORP-266/ OEK-RK-2012 zo dňa 10.08.2012, v ktorej Ing. I. potvrdil skutočnosti uvedené navrhovateľom tak v rámci predmetného trestného konania, ako aj v súdenej veci. Vierohodnosť výpovede navrhovateľa vyplýva aj z ďalších v konaní vykonaných dôkazov, keď z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 01.06.2012 jednoznačne vyplýva, že odporkyňa udelila v prospech navrhovateľa dispozičné právo s finančnými prostriedkami na jej účte vedenom v predmetnej banke č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do výšky 20.000,- eur, pričom toto dispozičné právo bolo pôvodne zriadené od 22.12.2011 do 31.01.2012 a následne opätovne predlžované od 01.02.2012 do 29.02.2012 a od 01.03.2012 do 31.03.2012. V súvislosti s predmetným dôkazom súd poukazuje na to, že predmetný dôkaz nie je izolovaným dôkazom od
ostatných skutočností preukázaných v konaní, ale logicky na neho nadväzujú skutočnosti vyplývajúce z výpovede Ing. Kršku (ohľadne zriadenia predmetného dispozičného práva), ale najmä W. Z., ktorá vo svojej výpovedi poukázala na to, že navrhovateľ sa v čase existencie predmetného dispozičného práva s účtom odporkyne pravidelne informoval o stave finančných prostriedkov na účte odporkyne, pričom jej mal povedať, že predmetné finančné prostriedky sú jeho vlastnými finančnými prostriedkami a malo sa jednať o vyššiu sumu peňazí, na výšku ktorej si už samotná svedkyňa bližšie nespomenula (pokiaľ ide o časové zaradenie týchto udalostí predmetná svedkyňa síce uviedla, že navrhovateľ sa ohľadne finančných prostriedkov na účte odporkyne u nej dopytoval až v lete 2012, avšak vzhľadom na časový odstup od týchto udalostí, ako aj s poukazom na to, že odporca už v tom čase nemal predmetné dispozičné právo, súd dospel k záveru, že uvedená nepresnosť vo výpovedi menovanej svedkyne je spôsobená vyššie uvedenými okolnosťami). V tomto smere vyznieva tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ jej nikdy nepožičal žiadne finančné prostriedky a požičanie týchto finančných prostriedkov jej len neustále prisľuboval, ako nevierohodné. Už z výpovede samotnej odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ chcel pôvodne zabezpečiť finančné prostriedky pre odporkyňu tak, že by bolo zriadené záložné právo v prospech banky na byt vo vlastníctve dcéry navrhovateľa, čo nasvedčuje tomu, že navrhovateľ sa už pred poskytnutím samotnej pôžičky skutočne snažil zabezpečiť finančné prostriedky odporkyni. Odporkyňa potvrdila, že rokovala so zamestnankyňou Slovenskej sporiteľne, a.s. pobočka Ružomberok, p. F. ohľadne poskytnutia predmetného úveru, ale predmetný úver si nezobrala na odporúčanie samotnej p. F., ktorá jej mala povedať, aby do žiadnych vzťahov s navrhovateľom ani Ing. I. nevstupovala. Aj v intenciách uvedeného sa javí obrana odporkyne ako účelová, keď táto na jednej strane tvrdila, že navrhovateľ jej iba prisľuboval poskytnutie pôžičky bez konkrétnych skutkov a na strane druhej jej podľa jej tvrdení mohol byť poskytnutý úver zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. zabezpečený záložným právom k bytu vo vlastníctve dcéry navrhovateľa. Nelogicky potom vyznieva obrana odporkyne, že niekedy v niekedy v novembri, resp. decembri 2011 dala na radu p. F. a nebola ochotná vstúpiť do vzťahu s navrhovateľom a Ing. I. a následne už dňa 22.12.2011, t.j. krátko potom zriadila dispozičné právo s finančnými prostriedkami na svojom účte do výšky 20.000,-eur v prospech navrhovateľa a toto dispozičné právo predlžovala až do konca mesiaca marec 2012. Naproti tomu sa aj s poukazom na výpis z účtu dcéry navrhovateľa javí ako pravdivé to, že navrhovateľ prostredníctvom svojej dcéry bol schopný zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré následne dňa 22.12.2011 požičal odporkyni. Pokiaľ z čestného vyhlásenia dcéry navrhovateľa T. N. vyplýva, že táto mu mala požičať sumu 20.000,-eur až v januári 2012, pričom z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že k poskytnutiu pôžičky došlo 22.12.2012, súd poukazuje na tvrdenie samotného navrhovateľa, ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 27.03.2013 vysvetlil tento rozpor tým, že jeho dcéra iba omylom uviedla uvedenú skutočnosť v čestnom vyhlásení. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že predmetný dôkaz predložil súdu samotný navrhovateľ a aj s poukazom na dobu, ktorá uplynula od požičania predmetných peňazí, ako aj s poukazom na to, že samotná dcéra navrhovateľa potvrdila skutočnosť, že požičala navrhovateľovi 20.000,-eur možno týmito skutočnosťami uvedenú nepresnosť odôvodniť. Pokiaľ navrhovateľ súčasne odporkyni požičal dňa 13.03.2012 sumu 7.000,-eur, súd mal túto skutočnosť preukázanú okrem už vyššie uvedených skutočností aj samotnou písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 13.03.2012, ktorá bola síce spísaná iba fiktívne a je neplatná, avšak v spojení s ďalšími dôkazmi preukazuje, že navrhovateľ odporkyni poskytol celkovo sumu 27.000,- eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetná písomná zmluva o pôžičke mala byť tak podľa výpovede navrhovateľa, ako aj výpovede odporkyne podkladom pre spísanie notárskej zápisnice, pričom navrhovateľ logicky vysvetlil a predložením písomného potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 09.03.2012 aj preukázal, prečo nedošlo k spísaniu notárskej zápisnice nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, z predmetného dokladu Daňového úradu Žilina vyplýva, že odporkyni mala byť najneskôr do 28.03.2012 vrátená suma 69.921,40 eur titulom nadmerného odpočtu dane, čo navrhovateľa mohlo s poukazom na krátky časový úsek medzi dňom 13.03.2012 a 28.03.2012 presvedčiť, aby zbytočne nebola spisovaná nákladná notárska zápisnica zabezpečujúca jeho pohľadávku voči odporkyni. Pokiaľ odporkyňa tvrdila a fotokópiami zmlúv o pôžičke aj zdokladovala, že si v priebehu mesiaca február a marec 2012 požičala od svojej sesternice I. W. celkovo sumu 29.700,-eur, a to z dôvodu, že videla, že navrhovateľ jej žiadne peniaze nepožičia, pričom sa malo jednať celkovo o tri pôžičky zo dňa 08.02.2012, 28.02.2012 a 05.03.2012, súd potom nenašiel racionálne vysvetlenie toho, prečo odporkyňa v priebehu takej krátkej doby medzi 05.03.2012 a 13.03.2012 opätovne tak kategoricky zmenila názor na navrhovateľa a opätovne nadobudla presvedčenie, že jej navrhovateľ predmetné finančné prostriedky aj reálne požičia a napriek tomu, ako vyplynulo z jej výpovede, že je osobou vystupujúcou vo viacerých obchodných vzťahoch, podpísala zmluvu o pôžičke, kde jednoznačne vyhlásila, že jej bola suma 27.000,- eur zo strany navrhovateľa aj odovzdaná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil obranu odporkyne ako účelovú, kde jednotlivé jej tvrdenia si navzájom protirečia a nevytvárajú ucelenú
logickú reťaz vyvracajúcu tvrdenia navrhovateľa, ktoré boli podporené vyššie uvedenými dôkazmi vykonanými v súdenej veci. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o vierohodnosť výpovede odporkyne, súd neponechal bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi predkladala potvrdenie o vratke DPH, pričom samotnú pôžičku zabezpečovala dispozičným právom na svojom účte vedenom v ČSOB č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak odporkyni už od 13.10.2011 boli vracané finančné prostriedky z nadmerného odpočtu DPH na iný účet, a to účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pričom táto skutočnosť bola preukázaná z potvrdenia Daňového úradu Žilina zo dňa 30.10.2012 a 08.11.2012. Na doplnenie súd poukazuje na to, že pokiaľ odporkyňa podala trestné oznámenie na navrhovateľa a Ing. I. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na skutkovom základe súvisiacom s prejednávanou vecou, tak predmetné trestné oznámenie bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Ružomberok ČVS: ORP-266/OEK-2012 zo dňa 28.08.2012 právoplatným dňa 13.11.2012 odmietnuté.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pri uzavretí zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a teda táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne, resp. aj konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou, obsahom takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Uvedená zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), pričom k jej uzavretiu Občiansky zákonník vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne (k uvedenému porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30.06.2010). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy, súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel, keď mal preukázané, že medzi navrhovateľom v právnom postavení veriteľa a odporkyňou v právnom postavení dlžníka došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke zo dňa 22.12.2011 a 13.03.2012, kedy na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2011 požičal navrhovateľ odporkyni sumu 20.000,-eur a následne dňa 13.03.2012 sumu 7.000,-eur. Predmetné dlžnícko-veriteľské vzťahy teda vznikli reálnym odovzdaním finančných prostriedkov navrhovateľom odporkyni. Pokiaľ ide o dátum dokedy mala odporkyňa predmetné pôžičky navrhovateľovi vrátiť, súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o pôžičku vo výške 20.000,-eur síce sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na vrátení do jedného mesiaca od poskytnutia pôžičky, avšak následne navrhovateľ akceptoval zmenu tohto dátumu, a to s poukazom na problémy v daňovom systéme v SR, kedy nebolo zrejmé, kedy bude odporkyni vrátená DPH a tak súd dospel k záveru, že v súdenej veci je potrebné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, ohľadne splatnosti záväzku a teda
predmetné peňažné záväzky sa stali splatnými najneskôr odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania v súdenej veci odporkyni, t.j. odo dňa 27.06.2012.
Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v znení čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, keď mal preukázané, že odporkyňa bola povinná vrátiť navrhovateľovi predmetnú pôžičku najneskôr do 27.06.2012 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na začatie konania odporkyni), a teda dňom 28.06.2012 sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa bola v deň 10.07.2012 (t.j. v deň, od ktorého sa navrhovateľ domáha omeškania) v omeškaní. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto zodpovedá § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, teda predstavuje výšku o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania mala výšku 1 % ročne).
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti (t.j. v časti, v ktorej zobral navrhovateľ bez právne relevantného dôvodu návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27.000,-eur od 01.03.2012 do 09.07.2012 späť, čím zavinil čiastočné zastavenie konania a čo malo za následok aplikáciu § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.) plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporkyni, ktorá vo veci mala úspech len v nepatrnej časti. Účelne vynaložené trovy konania vo výške 4.839,05 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.620,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.219,05 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnej zástupkyni navrhovateľa odmena vo výške 436,54 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), t.j. za 6 úkonov právnych služieb vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, účasť na pojednávaniach zo dňa 19.09.2012, 14.01.2013, 11.03.2013 a 27.03.2013), t.j. 7 x 436,54 eur, spolu 3.055,78 eur a 1 úkon právnej služby vo výške 1- iny základnej sadzby tarifnej odmeny (účasť na pojednávaní zo dňa 11.02.2013), t.j. vo výške 109,14 eur. Nakoľko pojednávanie zo dňa 19.09.2012 presiahlo 2 hodiny (trvalo od 13.00 hodiny do 16.32 hodiny s prestávkou od 14.55 hodiny do 15.30 hodiny) súd podľa § 14 ods. 1 písm. d) Vyhlášky priznal odmenu za účasť na predmetnom pojednávaní vo výške tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby. Keďže pojednávanie zo dňa 11.02.2013 bolo odročené bez prejednania veci súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľa v súlade s § 14 ods. 5 písm. b/ Vyhlášky odmenu za účasť na predmetnom pojednávaní vo výške 1-iny základnej sadzby tarifnej odmeny. V súlade s vyčíslením trov konania súd priznal navrhovateľovi podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky, náhradu hotových výdavkov tzv. režijných paušálov v právnou zástupkyňou navrhovateľa vyčíslenej výške, a to v súvislosti s tromi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2012 vo výške 3 x 7,63 eur, t.j. spolu 22,89 eur a so štyrmi úkonmi právnej služby vykonanými v roku 2013 vo výške 4 x 7,81 eur, t.j. spolu 31,24 eur.
Pokiaľ si právna zástupkyňa navrhovateľa súčasne uplatnila odmenu za ďalšie porady vykonané s navrhovateľom dňa 29.05.2012, 15.01.2013 a 12.03.2013, spolu s tzv. režijnými paušálmi k týmto úkonom, súd jej náhradu trov konania za tieto úkony nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v daných prípadoch nedošlo k splneniu podmienky o účelnosti vynaloženia týchto trov, nakoľko medzi jednotlivými úkonmi právnej služby, t.j. medzi podaním návrhu na začatie konania a prvým pojednávaním a ani medzi pojednávaniami, medzi ktorými boli vykonané tieto porady, nedošlo k takej zmene rozhodných právnych a skutkových okolností, ktoré by vyžadovali vykonanie ďalších porád s právnou zástupkyňou navrhovateľa a súčasne navrhovateľ nepreukázal vykonanie týchto úkonov, a taktiež ani za úkon právnej služby „ďalšia porada s klientom“ zo dňa 28.11.2012, ktorá by sa vzhľadom na nové skutočnosti uvedené odporkyňou na pojednávaní zo dňa 19.09.2012 mohla javiť ako účelná, avšak navrhovateľ ani v tomto prípade vykonanie tejto porady so svojou právnou zástupkyňou nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd potom odmenu za vyššie špecifikované úkony právnej služby, ako aj tzv. režijné paušály k týmto úkonom právnej zástupkyni navrhovateľa nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.