Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-37-2012.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 27. 03. 2013, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovanej B.. B. A., stíhanej pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaná B.. B. A. K. N. M. Y. A. O. H. Á. , nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom Q., D. XXXX/XX,
j e v i n n á ,
že
dňa 08. 07. 2011 v čase okolo 06.50 hod. na ulici D. Č.. XX vo Q. prišla k vchodovým dverám do bytu, ktorého majiteľom je G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., D. Č.. XX, a ktorý spoločne užíva s B.. E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., D. Č.. XX, ktorá jej po zazvonení otvorila vchodové dvere, obvinená jej následne vyrazila dvere z rúk a vnikla do vnútorných priestorov bytu, kde ani na výzvy, aby z bytu odišla, nereagovala a v byte zotrvala, následne byt opustila, avšak po chvíli sa vrátila, vtlačila poškodenú dovnútra, kde ju fyzicky napadla tým spôsobom, že ju jedenkrát udrela do pravej spánkovej časti hlavy a z bytu odišla, pričom na odchode zakričala k B.. E. D., že „ešte raz sa to zopakuje, tak ťa zabijem“, čím týmto svojím konaním spôsobila poškodenej B.. E. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., D. Č.. XX povrchové poranenie pravej spánkovej krajiny hlavy, z ktorej sa vyvinul poúrazový bolestivý stavcový syndróm s dobou PN v trvaní 6 dní a vyvolala u nej dôvodnú obavu, že svoje hrozby naplní a majiteľovi bytu G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., D. Č.. XX nespôsobila žiadnu škodu,
t e d a
-inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
-neoprávnene vnikla do obydlia iného, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - násilím,
č í m s p á c h a l a
-prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona,
-prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods.2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. h/, j/, § 37 písm. h/, § 38 ods.2, ods.3 § 41 ods. 1, § 56 ods.2 Tr. zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 160 (stošesťdesiat) €.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, sa obvinenej ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku súd poškodených:
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436,
- Mesto Q., U. E. Č.. XX, Q.,
- B.. E. D.Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., D. Č.. XX
so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor podal na tunajšom súde dňa 01. 03. 2012 obžalobu proti obžalovanej B.. B. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 11. 06. 2012 a uznal obžalovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby, za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Proti vydanému trestnému rozkazu podala obžalovaná včas odpor.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná prehlásila, že je nevinná. Uviedla, že dňa 08. 07. 2011 ráno pred siedmou, šla upozorniť susedu D., či by nemohli eliminovať zvuky, ktoré sa každé ráno ozývajú z ich bytu, aby sa deti aspoň cez prázdniny vyspali. Jednalo sa o trieskanie dverí, dupotanie, chodenie v opätkoch a podobne. So susedou sa rozprávala pred dverami jej bytu, k žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo, ani nevošla do jej bytu. Na to poškodená prehlásila, že zavolá políciu, preto sa obžalovaná otočila a odišla. Poškodenej sa nijako nevyhrážala. Vrátila sa domov. Obžalovaná poukázala, že poškodená je jej susedou, ktorá býva v byte nad nimi, pričom, keď odchádzala k poškodenej, nechala na svojom byte pootvorené dvere. Doma bol manžel a pokiaľ by došlo k udalosti tak, ako ju popisovala poškodená, mohol to manžel počuť. Keď sa vrátila do bytu, spolu s manželom šli do práce okolo 07.00 hod. Následne sa dozvedela od mladšieho syna, že ich hľadala polícia. Na vysvetlenie obžalovaná uviedla, že s poškodenými má zhoršené vzťahy, ktoré vyplynuli z toho, že poškodení robili prestavbu svojho bytu neúmerne dlho, bolo to vyše 2 rokov a pri zvýšenej hlučnosti aj v časoch v rozpore s domovým poriadkom, t. j. počas pracovného dňa po 18.00 hod., cez víkendy aj po 16.00 hod., niekedy bola hlučnosť aj po 22.00 hod. večer. Napriek tomu, že ho bola niekoľkokrát osobne upozorniť, pán M. - poškodený, odpovedal arogantným spôsobom. Následne to riešila aj cestou predsedníčky spoločenstva pani F., ktorá taktiež bola poškodeným dohovárať, rovnako sa sťažoval aj majiteľ bytu nad poškodenými pán G.. V roku 2011 iniciovala sťažnosť, ktorá bola zaslaná na SBD.
Poškodená B.. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 08. 07. 2011 bola doma so svojou dcérou F., ktorá má 9 rokov a pripravovali sa na odchod z domu. Na to zazvonil zvonček, keď pootvorila dvere, stála tam obžalovaná značne nervózna a opýtala sa poškodenej, či si neuvedomuje, že každé ráno budí jej deti dupotom, keď po byte chodí v opätkoch, a že sú prázdniny. Na to sa jej poškodená snažila vysvetliť, že ráno chodí do práce, na čo obžalovaná buchla do dverí rukou, dvere jej vyrazila a vošla do bytu možno nejaký jeden krok. Na to ju poškodená upozornila, aby opustila byt, lebo inak zavolá políciu a začala hľadať mobil. Obžalovaná ešte niečo hovorila, potom vyšla z bytu, na čo poškodená chcela zavrieť dvere, ale vtedy cítila, že niekto z vonkajšej strany tlačí dvere, bola to obžalovaná. Dvere jej znovu vyrazila, vošla do bytu a dala jej po hlave do pravej spánkovej časti. Na to obžalovaná odišla a ešte jej povedala: „Ešte raz sa to zopakuje, tak ťa zabijem!“ Obžalovaná po celý čas vystupovala nervózne, ale snažila sa tlmiť hlas, aby ju nebolo veľmi počuť. K spôsobu napadnutia poškodená uviedla, že stáli oproti sebe, avšak nevedela presne uviesť akým spôsobom ju obžalovaná udrela. Bol to taký úder, že jej hlava odletela. Na to bola poškodená v šoku, rozplakala sa a zavolala priateľovi, čo sa stalo. Tento jej povedal, nech zavolá políciu, preto volala políciu. Následne prišla polícia, poškodená povedala, čo sa stalo a potom volala kolegovi, ktorý ju aj s dcérou zaviezol ku škole, kde dcéra chodila do denného tábora a následne ju tento zaviezol k lekárovi. Po vyšetrení v nemocnici šla vypovedať na políciu a následne
šla k svojej obvodnej lekárke. PN bola 5 dní. Poškodená poukázala na to, že jej druh žil v uvedenom byte od malička, v roku 2008 tento byt vymenili s jeho rodičmi a chceli si ho prerobiť. Obžalovanú pozná ako susedu, ktorá sa nevedela ani slušne pozdraviť, poznala ju ako nervóznu a ukričanú. Počula ju ako kričí, či už na deti alebo na manžela. Stalo sa, že pri prerábkach bytu chodila zvoniť k ich dverám, na čo sa jej snažila slušne vysvetliť, aby sa nehnevala, že prerábky sú schválené, o čom aj oboznamovala susedov oznamom na dverách aj na výťahu. Taktiež mala vedomosť o tom, že sused H.Č. mal podávať sťažnosť na hlučnosť z bytu obžalovanej v minulosti.
Poškodený G. M. uviedol, že v ten deň ráno mu družka s plačom volala, že obžalovaná bola v ich byte, a že ju fyzicky napadla a aj sa vyhrážala slovami: „Ešte raz, tak ťa zabijem!“ Priateľke povedal, aby volala políciu, aby to bolo zaznamenané, aby sa nestalo niečo horšie. Následne volal pánovi A., s tým, že ako to budú riešiť ďalej, či sa budú biť celá rodina. Na to mu odpovedal A., že pri tom nebol a nemá čo k tomu povedať. Príčinou konfliktov s rodinou A. bolo, že títo im vyčítali, že dlho prerábajú byt. Došlo aj k fyzickej potýčke s pani A. v decembri 2010. Táto sa však oficiálnou cestou neriešila.
Svedok B.. C. A. - manžel obžalovanej vypovedal, že dňa 08. 07. 2011, tesne pred 07.00 hod., keď sa pripravovali s manželkou na odchod do práce, si všimol, že manželka vyšla z bytu a nechala pootvorené dvere. Vrátila sa asi o 1-2 minúty. Počas toho si nevšimol žiadny zvýšený hluk. Tesne po tom, ako prišiel pred zamestnanie, mu telefonoval pán M., veľmi nerozumel, čo mu hovorí, telefonát ukončil. Následne sa dozvedel, že ich hľadala polícia v byte. Telefonovala mu manželka, že volal syn. Od tej doby sa rodine poškodených vyhýbajú, aby nedošlo k ďalším obvineniam. Problémom bolo, že z ich bytu je neustály zvýšený hluk, čo sa opakuje často a pravidelne. S poškodenými sa aj bavili, že im to vadí.
Svedkyňa Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je susedou prítomných strán a v dome pracovala aj ako predsedníčka výboru vlastníkov. Pamätá sa, že v minulosti sa riešil problém, keď pán M. prerábal byt, čo trvalo dosť dlho a vyskytovali sa aj sťažnosti na hluk, najmä zo strany susedov bývajúcich pod nimi, nad nimi, ale aj z vedľajšieho vchodu. Opakovane ho bola osobne upozorniť, ak práce boli vykonávané neskôr ako je určený čas. Pán M. hovoril, že práce musí dokončiť. Taktiež pani A. iniciovala sťažnosť na bytové družstvo, ktorú podpísala aj vypočúvaná svedkyňa, mala za to, že sťažnosť bola dôvodná. K osobám strán svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o obžalovanú, jedná sa o slušnú osobu, slušnú rodinu. Pokiaľ v minulosti sa sused H. v roku 2005 sťažoval na rodinu A. pre zvýšený hluk, bolo to len nedorozumenie, nakoľko hluk nepochádzal od rodiny A., čo sa vysvetlilo a pán H. stiahol svoju sťažnosť. Poškodenú pani D., s tou sa slušne pozdraví, pána M. pozná od malička, mali dobrý vzťah, v minulosti ho žiadala o pomoc s počítačom, prípadne sa bola s poškodenými radiť aj ohľadne zatepľovania domu. K incidentu, ktorý sa mal stať medzi stranami z roku 2010 vie od obžalovanej, pani A., ktorá jej ukazovala modrinu na ruke, s tým, že do nej strčil pán M..
Súd vo veci oboznámil odborné vyjadrenie znalca MUDr. Jaroslava Gregu, ktorý v prípravnom konaní sa vyjadroval k zdravotnému stavu poškodenej D.. K dispozícii mal vyšetrovací spis, lekárske správy poškodenej, vec telefonicky konzultoval s vyšetrovateľom ako i poškodenou D.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dňa 08. 07. 2011 poškodená utrpela povrchové poranenie hlavy v podobe pomliaždenia pravej spánkovej krajiny. Uvedené poranenie vzniklo tupým úderom, nie ale úderom päste, skôr úderom dlane ľavej ruky alebo opakom pravej ruky. Jednalo sa o zranenie ľahké. PN poškodenej D. trvala od 08. 07. 2011 do 12. 07. 2011 vrátane.
Súd ďalej oboznámil lekárske správy (čl. 118 až 125), z ktorých vychádzalo i podané odborné vyjadrenie G.. I.. Keďže vznikli nejasnosti ohľadom okolností uvádzaných poškodenou G.. I. ohľadne samotného napadnutia, súd G.. I. vypočul ako svedka na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že poškodená sa nevedela jednoznačne vyjadriť, akým spôsobom bola udretá, či to bolo spak ruky alebo päsťou. V podstate uvádzala, že to ani poriadne nevie, lebo že to nečakala. Tieto jej vyjadrenia však nijako neovplyvnili záver podaného odborného vyjadrenia. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej jednoznačne vyplynulo, že k zraneniu došlo na pravej strane tváre. Úder nebol takej intenzity, aby po ňom spadla, len ju následne odhodilo, čo sama uvádzala.
Bolo tiež oboznámené písomné upozornenie SBD Zvolen, adresované poškodenému M. na sťažnosť B.. A., ohľadne prestavby bytu a s tým spojený nadmerný hluk čase, ktorý je v rozpore s domovým poriadkom družstva. Bol upozornený na uvedené skutočnosti a požiadaný o nápravu. K uvedenému
listu sa písomne vyjadril poškodený M. dňa 25. 02. 2011, s tým, že sťažnosť od pána A. považoval za neopodstatnenú.
Poškodená cestou svojho splnomocnenca žiadala vo veci vypočuť svedkyňu H. M. - matku poškodeného M., ktorá sa mohla vyjadriť k osobe obžalovanej a tiež svedka D.. Š., ktorý poškodenú D. bezprostredne po skutku viezol spolu s dcérou. Súd tieto dôkazné návrhy považoval za nadbytočné s poukazom i na to, že navrhovaná svedkyňa H. M. bola prítomná v pojednávacej miestnosti počas výsluchu svedkov a preto jej vypočutie už neprichádzalo do úvahy (úradný záznam sudkyne čl. 186). Taktiež výsluch svedka D.. Š., súd považoval v tomto štádiu za nadbytočný, nakoľko súd mal dostatok dôkazov na rozhodnutie vo veci.
Splnomocnenec poškodenej predložil listinné doklady, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní a to písomné vyjadrenie pani H. M., D.. C. Š., maloletej F. K. M., C. L. a G. G.. Predložili tiež fotodokumentáciu k udalosti z decembra roku 2010. Uvedené listinné doklady súd považuje len za nadbytočnú iniciatívu zo strany poškodených, pretože písomné prehlásenia navrhovaných svedkov neboli dôkazne významné a v konečnom dôsledku nemali vplyv na rozhodnutie súdu.
V prejednávanom prípade stáli proti sebe dve skupiny dôkazov. Na jednej strane tu bola výpoveď obžalovanej, ktorá potvrdila, že dňa 08. 07. 2011 v ranných hodinách prišla k bytu poškodenej B.. D. za účelom upozorniť ju na zvýšenú hlučnosť bytu. Poprela však, že by poškodenú napadla, že by sa jej nejako vyhrážala a taktiež poprela, že by akýmkoľvek spôsobom vstúpila do bytu poškodenej. Na podporu tejto výpovede svedčí výpoveď svedka A. - manžela obžalovanej, ktorý v čase skutku sa nachádzal v byte pod bytom poškodenej, na ktorom boli pootvorené dvere, pričom do bytu nepočul žiadne zvuky nasvedčujúce spáchaniu skutku. Na druhej strane tu bola výpoveď poškodenej D., ktorá zotrvala na skutkových okolnostiach na hlavnom pojednávaní tak, ako sú uvedené v obžalobe. V prospech tejto svedeckej výpovede svedčí výpoveď jej priateľa - poškodeného M., ktorý potvrdil, že bezprostredne po skutku mu telefonicky uvedené okolnosti poškodená oznámila, potvrdil, že bola zjavne v zlom psychickom rozpoložení. Z tohto dôvodu si informáciu chcel overiť u svedka A., ktorý potvrdil, že poškodený M. mu v to ráno volal a oznamoval mu nejaké okolnosti, nevenoval však tomu žiadnu pozornosť. V prospech svedeckej výpovede poškodenej D. svedčí aj odborné vyjadrenia a následný výsluch G.. C. I., ktorý na základe preskúmania lekárskych správ potvrdil, že v uvedený deň došlo k povrchovému poraneniu pravej spánkovej časti hlavy u poškodenej D.. K mechanizmu vzniku tohto zranenia G.. I. uviedol, že toto vzniklo tupým úderom, avšak nie úderom päsťou, ale skôr úderom dlane ľavej ruky alebo opakom pravej ruky, pokiaľ účastníci potýčky stáli proti sebe tvárou v tvár. V tomto kontexte, tvrdenie obžalovanej, že si poškodená celý skutok vymyslela, vyznieva nehodnoverne. Súd považuje za nepravdepodobné, že by po rannej výmene názorov, poškodení takýmto spôsobom vykonštruovali skutok, kedy došlo k telefonátu pánovi A., následným opakovaným lekárskym ošetreniam, kde bolo konštatované objektívne vznik zranenia u poškodenej D.. Preto súd uzatvára, že mal za jednoznačne preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že sa ho dopustila obžalovaná. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zákona, pretože sa poškodenej D. vyhrážala smrťou takým spôsobom, že u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, o čom svedčí skutočnosť, že po skutku poškodená D. sa zjavne nachádzala v nepriaznivom psychickom rozpoložení, dokonca jej obava bola takého charakteru, že ihneď volala políciu a bezprostredne po skutku vyhľadala ošetrenie. Obžalovaná svojím konaním naplnila tiež všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona (v obžalobe je nesprávne uvedené § 194 ods.2 písm. b/ Tr. zákona), pretože bez súhlasu poškodených D.B. a M. vstúpila do ich bytu, napriek zjavnému nesúhlasu poškodenej D. a pri skutku použila násilie, kedy za použitia fyzickej sily odtlačila vchodové dvere do bytu, vstúpila do bytu, kde poškodenú aj fyzicky napadla.
K okolnostiam spáchania žalovaných trestných činov však súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní pred súdom bolo preukázané, že medzi stranami dlhodobo dochádza ku konfliktom, ktoré boli vyvolané konaním poškodených M. a D.. V konaní pred súdom bolo potvrdené vyjadrenie obžalovanej, že poškodení robili neúmerne dlho prerábku bytu a to spôsobom, ktorý zjavne obťažoval všetkých susedov v okolí. Toto tvrdenie bolo potvrdené i výpoveďou svedkyne F., ktorá svedkyňa ako nezaujatá potvrdila, že na žiadosť ostatných vlastníkov bytov, bola opakovane poškodených upozorňovať na neúmerne dlho trvajúcu prerábku bytu, kedy sa práce vykonávali hlučne, v rozpore s domovým poriadkom. Bolo doložené aj upozornenie SBD na takéto správanie poškodeného. Je potrebné si uvedomiť, že poškodení
ako vlastníci bytu na jednej strane majú právo svoj majetok užívať a zveľaďovať ho. Na druhej strane sú však povinní svoje práva realizovať takým spôsobom, aby nadmieru primeranú neobťažovali ostatných spoluvlastníkov bytu. Je zrejmé, že poškodení tento postup nerešpektovali a z tohto dôvodu došlo k vyhroteniu vzťahov, ktorých následkom bol napokon i žalovaný skutok. Súd preto konštatuje, že aj konaním poškodených bolo prispené k následku, ktorý sa stal, a ktorý v konečnom dôsledku musel byť prejednaný pred súdom. Táto okolnosť však nemôže zbaviť viny obžalovanú za jej konanie, na túto súd prihliadol pri ukladaní trestu a pri výroku o náhrade škody.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zákona. K osobe obžalovanej mal súd za preukázané, že táto doposiaľ viedla riadny život, čo súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Okrem toho ako poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanej priznal aj okolnosť podľa § 36 písm. h/ Tr. zákona, t. j., že sa skutku dopustila pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov, ktoré si sama nespôsobila, t. j. pod vplyvom konfliktnej situácie vyvolanej správaním poškodených. Na druhej strane obžalovanej priťažilo, že sa dopustila viacerých trestných činov. Za viac trestných činov súd ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods.1 Tr. zákona, pričom obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 160,00 €, ktorého účelom je najmä morálne odsúdenie konania obžalovanej. Riešenie susedských vzťahov spôsobom, ktorý smeruje k fyzickému násiliu, nemôže súd akceptovať a týmto spôsobom uložený trest napĺňa účel ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol zo strany obžalovanej, úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac.
Pri rozhodovaní o uplatnených nárokoch na náhradu škody s poukazom na to, že podľa názoru súdu na žalovanom skutku nesie svoj diel zodpovednosti aj konanie poškodených, súd všetkých poškodených odkázal s ich nárokmi na občianske súdne konanie. O nárokoch na náhradu škody uplatnených v trestnom konaní súd rozhoduje podľa zákonných pravidiel občianskoprávnych predpisov a súd tak postupoval s poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).