Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-551-2004.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/551/2004
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., so sídlom Poľná 31/23, 034 01 Ružomberok, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (právny nástupca Spoločnej zdravotnej poisťovni, a.s.), IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: R. A., W.. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, K. O. XX, XXX XX Ž..
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,95 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 11.3.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zanikol výmazom z obchodného registra.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu v Žiline č.k. 5 CbR 6/2008-27 zo dňa 09. 06. 2008, ktorým bola obchodná spoločnosť R. A., W.. W. Y..R.. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom R. A., W.. W. Y..R.., W. W. O. XX, XXX XX Ž., H.: XX XXX XXX v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňom 16. 08. 2008 VYMAZÁVA.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 16.8.2008 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov zaviazal oprávneného.
Súd k náhrade trov exekúcie zaviazal spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., ktorá je právnym nástupcom pôvodného oprávneného. Hoci má súd preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, z vyjadrenia postupníka zo dňa 20.8.2008 vyplýva, že tento nesúhlasí so vstupom do tohto exekučného konania.
V danom prípade teda nie sú splnené predpoklady na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného v zmysle právnych predpisov platných v čase začatia exekučného konania, konkrétne v zmysle § 92 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (chýbajúci súhlas toho, na koho bolo právo prevedené). Z toho dôvodu súd zaviazal k náhrade trov exekúcie právneho nástupcu pôvodného oprávneného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na 58,64 eur.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, spolu vo výške 27,95 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 9,96 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 50 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prevzatie a preštudovanie návrhu 30 min.
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
b/ 3,32 eur za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 13,33 eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 9,61 eur
· Kopírovanie 3,72 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 23,29 eur, priznané DPH celkom vo výške 4,66 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z exekučného spisu Ex 119/2004 nemá súd preukázané, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť osobne, a teda že by mu mal vzniknúť nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.
Súd zároveň náhradu odmeny podľa počtu hodín nepriznal podľa vyčíslenia súdneho exekútora (2 hodiny), nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, podľa ktorej patrí exekútorovi odmena vo výške 6,64 eur za každú aj začatú hodinu pri odmene určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995). Súdny exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu jeho odmeny. Súdny exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn hodín za jednotlivé úkony, ktoré je súdny exekútor povinný sčítať. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 25.05.2007.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
V prípade súdnym exekútorom uplatneného „úkonu exekučnej činnosti“ označeného ako založenie spisu, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 5,84 Eur (kopírovanie), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 119/2004, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položku kopírovanie súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,19 eur (cestovné výdavky a náhrada za stratu času), nakoľko z exekučného spisu EX 119/2004 nemá súd preukázané, že by súdny exekútor vykonal pracovnú cestu (chýbajúci úradný záznam) a teda že by mu vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.