Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/322/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky I. T.I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na ulici P. Y.Ô. č. XX zastúpenej JUDr. Matejom Kukurom advokátom Advokátskej kancelárie IURISTICO s.r.o. so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ulici č. 26 proti odporcovi J.. C. T. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v T. na Y. ulici č. XX v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.5.2012 č.k. -89 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 166,51 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky IURISTICO s.r.o. so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ulici č. 26 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie vyživovacej povinnosti od odporcu pre navrhovateľku nad 100 € mesačne a za obdobie od 1.3.2011 do 17.2.2012. Zaviazal ho prispievať na výživu navrhovateľky 60 € mesačne od 17.2.2012 navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a dlžné výživné 197,173 € za obdobie od 17.2.2012 do 30.6.2012 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania 499,54 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytkol súdu prvého stupňa, že pri určení výživného vychádzal z jeho čistého priemerného mesačného zárobku 600 €, pričom jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od februára až do júna 2012 sa pohyboval v rozpätí od 500 € do 520 €. Vyjadril názor, že rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov len za situácie, ak sa zaplatením výživného ich životná úroveň nezníži a sami netrpia nedostatkom finančných prostriedkov na zabezpečenie výživy, zdravotnej starostlivosti a základnej údržby domácnosti. Konštatoval, že už za súčasnej jeho finančnej situácie mu nezostáva dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb. Vytkol konajúcemu súdu doporučenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, aby za účelom získania finančných

prostriedkov potrebných na plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti predal nehnuteľnosť, prípadne použil čiastky získané dedením. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvého stupňa neskúmal, či môže predať uvedené nehnuteľnosti a konštatoval, že na adrese jeho bydliska, kde obýva 3-izbový byt sú hlásení všetci jeho rodinní príslušníci, t.j. aj bývalá manželka a ich päť spoločných detí.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia s odôvodnením, že ak odporca vytýka súdu prvého stupňa v odvolaní vady konania a rozhodnutia spočívajúce v odvolacích dôvodoch uvedených v v spojení s ust. a podľa a robí tak v rozpore s , pretože navrhuje vykonať dôkazy až v odvolaní, pričom zabúda na kontradiktórnosť konania, v ktorom platí dôkazná povinnosť účastníkov konania, v tomto prípade odporcu. Konštatuje, že odporca nenavrhol vykonať dôkazy navrhnuté v odvolaní napriek tomu, že bol súdom prvého stupňa riadne poučený predtým, než bolo uznesením súdu prvého stupňa dokazovanie vyhlásené za skončené. Vyjadrila názor, že dôkazy predkladané odporcom v odvolaní a skutočnosti, ktoré majú byť nimi preukázané nenapĺňajú podmienky výnimočnosti prípustnosti nových dôkazov do konania tak, ako to vyplýva z ust. . Pokiaľ odporca vytýka súdu prvého stupňa inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v tejto súvislosti uviedla, že odporca ani v náznakoch neuvádza, v čom by mala táto vytýkaná procesná vada spočívať, pretože nenamieta žiadne porušenie ustanovení a ani neuvádza, akým spôsobom by mala byť tvrdená vada konania premietnutá do nesprávnosti meritórneho rozhodnutia. Vyjadrila názor, že by bolo v rozpore s princípom podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni svojich rodičov a s princípom zabezpečenia výživy dieťaťa rovnomerne od obidvoch rodičov, ak by súd zaviazal odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti v menšom rozsahu. V závere odvolania uviedla, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, ktorý správne právne posúdil, pričom zohľadnil jej odôvodnené potreby a tiež majetkové pomery odporcu, preto napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Napadnutý rozsudok vo výroku o zastavení konania nad 100 € a na určenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.3.2011 do 17.2.2012, o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o náhrade trov prvostupňového konania nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmaný podľa .

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a rozsudok vo vymedzenej časti podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil správnu právnu normu, ktorú správne aplikoval na zistený skutkový stav a odôvodnenie rozsudku, ktoré samo o sebe právoplatnosť nenadobúda, ale je významné z hľadiska presvedčivosti a logickej konzistencie rozhodnutia, poskytuje spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ), pretože spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia rozsudku podľa a ani jeho stručnosť nemala za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie v merite veci. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa, je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby navrhovateľky ako dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie štúdiom, sú rozhodne vyššie ako potreby jej rodičov, teda aj odporcu, pretože tieto sú už stabilizované a výživné určené súdom prvého stupňa zabezpečuje iba časť jej skutočných výdavkov, ale vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a možností odporcu a po zohľadnení jeho ďalších piatich vyživovacích povinností nemohol inak rozhodnúť. Na tomto závere odvolací súd trvá aj po akceptovaní odvolacej námietky odporcu, že jeho čistý mesačný zárobok za obdobie od februára do júna 2012 sa pohyboval v rozpätí od 500 € do 520 €, pretože odporca je aj z tohto príjmu schopný a povinný prispievať na výživu navrhovateľky určené výživné, ktoré je podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine jeho prvoradou zákonnou povinnosťou a podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia má prednosť pred jeho inými výdavkami. Po zistení, že účastníci konania boli na pojednávaní 25.5.2012, kedy súd prvého stupňa vyhlásil napadnutý rozsudok, riadne poučení podľa , podľa ktorého všetky dôkazy musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nemohol prihliadnuť na nové dôkazy na overenie nových skutkových tvrdení odporcom v odvolaní. V tomto prípade ide o sporové konanie, v ktorom povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je povinnosťou účastníkov konania, ktorá je im všeobecne uložená v ust. . Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Je potrebné zdôrazniť, že z povahy predložených dôkazov odporcom k odvolaniu nepochybne vyplýva, že žiaden z týchto dôkazov a tiež skutočnosti nimi preukazované nenapĺňajú podmienky výnimočnej prípustnosti nových dôkazov do konania tak, ako to vyplýva z ust. . Z odvolania odporcu je nezistiteľné, akú vadu konania vytýka konajúcemu súdu, v čom má táto procesná vada konania spočívať a nenamieta žiadne porušenie ustanovení , porušením ktorých by mala byť tvrdená vada konania premietnutá do nesprávnosti meritórneho rozhodnutia. Z odvolania tiež nie je zistiteľné, v čom spočíva nedostatočnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a tiež akú hmotno-právnu alebo procesnú normu súd prvého stupňa nesprávne aplikoval alebo interpretoval. V konaní pred súdom prvého stupňa totiž neboli odporcom navrhované žiadne ďalšie dôkazy, vykonanie ktorých by súd prvého stupňa odmietol, čo by mohlo spôsobiť vadu nedostatočného zistenia skutkového stavu podľa . Ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať doplnenie dokazovania, pretože súd prvého stupňa skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil relevantnými dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa formálne a obsahové náležitosti, je zrozumiteľné, určité a jasné a jeho skutkové a právne dôvody sú v súlade s výrokom rozhodnutia, pretože spĺňajú náležitosti rozsudku v zmysle . Odlišný názor odporcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozsudok nepreskúmateľným. V tomto prípade súd prvého stupňa poskytol odporcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní vrátane práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Pretože rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke bol určený primerane k schopnostiam, možnostiach a majetkových pomerov odporcu tak, aby životná úroveň výživou povinnej a výživou oprávnenej osoby bola rovnaká, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a navrhovateľke priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 166,51 €, pretože mala plný úspech vo veci. Odvolací súd priznal odmenu v plnej výške 131,13 € za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhlášky č. a náhradu hotových výdavkov 7,63 € podľa citovanej vyhlášky + daň z pridanej hodnoty 27, €, čo predstavuje spolu trovy právneho zastúpenia 166, €, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.