Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 114,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -41, zo dňa 26. októbra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie istiny 114,50 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,14 Eur od 5.9.2009 až do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Dexia banka Slovensko, a.s., Žilina) a odporcom bola dňa 4.4.2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorého navrhovateľ pre odporcu zriadil rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. K uvedenej zmluve taktiež dňa 4.4.2008 bol uzavretý Dodatok - bonus/ zľava, ktorým navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu balíku služieb Balík Výhoda bonus sumu 600,- Sk za splnenia v Dodatku uvedených podmienok. Listom zo dňa 26.8.2009 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), keďže od 2.1.2009 bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok vo výške 44,89 Eur. Ku dňu 4.9.2009 bol zostatok na účte -70,14 Eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov za Balík Výhoda. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe skutkového tvrdenia uvedeného v návrhu, že na základe uzatvorenej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, poskytol odporcovi službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Žalovaná suma podľa tvrdenia uvedeného v návrhu pozostáva z istiny 70,14 Eur a vyčísleného sankčného úroku vo výške 44,36 Eur. Oboznámením sa so Zmluvou o spolupráci zo dňa 4.4.2008 zistil, že odporca nedal návrh na uzavretie zmluvy - Povolenie pre čerpanie na osobnom účte. V prípade, že by sa jednalo o nepovolené (medzi zmluvnými stranami nedojednané) prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte, navrhovateľ nešpecifikoval a nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma. Z navrhovateľom predloženého listinného dôkazu (výpis účtu) vyplýva, že v návrhu uplatnená istina pozostáva z neuhradených úrokov, pričom navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi zmluvnými stranami dojednané, nešpecifikoval v akej výške, z akej sumy, od kedy, do kedy si ich uplatňuje a takisto, že žalovaná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty. Podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty podľa ust. je jej písomná forma, nestačí odkaz na VOP. Z rovnakých

dôvodov preto zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku. O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v návrhu na začatie konania nedopatrením uviedol, že s odporcom si dojednal službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle Zmluvy o účte a Dodatku k Zmluve o účte - bonus z balíka služieb Balík Výhoda s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými sú VOP a Sadzobník poplatkov. Aj okresný súd zistil, že ku dňu 4.9.2009 bol zostatok na účte -70,14 Eur, ktorá suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov za Balík Výhoda. V tejto súvislosti súčasne s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní dňa 17.10.2012 poskytol okresnému súdu aj rozsiahlu špecifikáciu žalovanej sumy, z ktorého vyplýva, že žalovaná suma nemá povahu nároku na základe služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale jedná sa o nepovolené prečerpanie na osobnom účte, ktoré vzniklo odporcovi pri využívaní služby Balík Výhoda. V takom prípade bolo potrebné vychádzať z podmienok uvedených v spolu s článkami I. bod 3, bod 7, článkom III. bodu 23 VOP, E - depozitné produkty - ostatné poplatky. Okresný súd rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva garantovaného SR, a to práva na súdnu ochranu, keďže vec nesprávne právne posúdil. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktorý podľa ako správny potvrdil.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( a ) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v prejednávanej veci.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania v súvislosti s preukazovaním dôvodnosti nároku na zaplatenie žalovanej sumy tvrdil (bremeno tvrdenia), že na základe Zmluvy č. 1644477001 poskytol odporcovi službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, pričom odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré odporca mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 70,14 Eur predstavujúci nepovolený debetný zostatok.

Na základe vykonaného dokazovania okresným súdom bolo jednoznačne zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Dexia banka Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 4.4.2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej nebolo dojednanie uvedené v článku I. bod 4 „návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte“, od ktorého (dojednania) navrhovateľ odvodzoval vznik žalovanej

pohľadávky vo výške 70,14 Eur - čerpanie peňažných prostriedkov do výšky poskytnutého debetného limitu. Pokiaľ aj okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že podľa výpisu z účtu uplatnená pohľadávka vo výške 70,14 Eur by mohla pozostávať z úroku, poplatku balíka výhod a zmluvnej pokuty - bonus tak, ako to vyplýva z výpisu účtu zo dňa 4.9.2009, uvedený listinný dôkaz bez ozrejmenia ďalších skutkových okolností (naviac tvrdených v rozpore s návrhom na začatie konania)

- napríklad, na základe akého konania odporcu a porušením ktorých konkrétnych ustanovení Zmluvy zo dňa 4.4.2008 ako aj Dodatku k Zmluve o účte zo dňa 4.4.2008 došlo, ktoré podmienky zmluvy boli porušené a akým spôsobom navrhovateľ dospel k výpočtu týchto uplatnených čiastkových nárokov, táto skutočnosť vyplývajúca z predloženého listinného dôkazu nemohla znamenať preukázanie dôvodnosti takto uplatnenej pohľadávky. Primárne okresný súd mohol vyhodnocovať skutkové tvrdenia a predložené listinné dôkazy len vo vzťahu k tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom v návrhu na začatie konania. Ak okresný súd zistil skutkový stav, ktorý vychádzal z dôkazného tvrdenia navrhovateľa ako aj jeho dôkaznej iniciatívy v konaní (, ), správne uvedené zistené skutkové okolnosti vyhodnotil tak ( ), že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy (70,14 Eur + sankčný úrok vo výške 44,36 Eur uplatnený z tohto základu).

Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.