Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_7C-57-2012.pdf
PDF · 125.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: I. C., L.. X. X. XXXX, J. I. V. XXXX/X, XXX XX B., t. č. bytom R. K. D. D., K. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Mgr. Martinom Čemanom, advokátom, Advokátska kancelária Letná č. 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: C. O., L.. XX. X. XXXX, J. V. XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd trovy konania účastníkom nepriznáva.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 4. 11. 2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Levoči pod č. V.1772/2011, ktorá bola uzavretá medzi ním ako predávajúcim a C. O., teda žalovaným ako kupujúcim a ktorej predmetom bol 2-izbový byt č. 2 na 1. poschodí bytového domu č. XXXX na ul. V. X E. B. v celosti, zapísaný s príslušenstvom na LV č. XXXX v katastrálnom území B.. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že po podpísaní zmluvy dňa 7. 11. 2011 podpísal aj dohodu o uvoľnení bytových priestorov, v zmysle ktorej sa zaviazal, že opustí predmetný byt do troch mesiacov, teda do 7. 2. 2012. Podpisy účastníkov kúpnej zmluvy boli osvedčené Mestom Levoča dňa 4. 11. 2011, teda v deň podpisovania zmluvy a Dohoda o uvoľnení bytových priestorov dňa 7. 11. 2011.
Žalobca sa domáha absolútnej neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že v čase podpisovania predmetných právnych úkonov a overovania jeho podpisu si na nič nepamätá, a teda jeho prejav vôle nezodpovedá jeho skutočnej vôli. Uviedol, že dlhodobo trpí duševnou poruchou, syndrómom závislosti na alkohole v pokročilom štádiu a epilepsiou na toxometabolickom podklade. V minulosti bol opakovane hospitalizovaný pre jeho závislosť od alkoholu na psychiatrickom oddelení VNsP Levoča, a. s.. V auguste až septembri 2010 bol hospitalizovaný pre kvalitatívnu poruchu vedomia, následne mu bola nariadená ústavná liečba v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, ktorá bola neskôr zmenená na ambulantnú liečbu, ktorú však nepodstúpil. Jeho duševný stav sa zhoršoval v priebehu roku 2011 vplyvom užívania alkoholu. Pod vplyvom duševnej poruchy sa stal nebezpečný pre seba a svoje okolie, pričom jedným z prejavov bola aj neschopnosť zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami, hnuteľným a nehnuteľným majetkom, o čom svedčí ambulantná
správa MUDr. Eriky Gernáthovej zo dňa 3. 6. 2011 z psychiatrického oddelenia VNsP, a. s. Levoča, v ktorej sa uvádza, že trpí nešpecifikovanou organickou poruchou osobnosti a správania sa a jeho stav indikuje na obmedzenie, alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Žalobca si pod vplyvom svojej duševnej poruchy znásobenej užívaním alkoholu nevie riadne vyložiť následky ním uzatvorených právnych úkonov a nevie si uvedomiť, čo podpisuje, resp. obsah a predmet daného úkonu.
Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2011 bol hospitalizovaný opakovane na psychiatrickom oddelení VNsP Levoča, a. s. od 26. 12. 2010 do 4. 1. 2011, potom v dňoch 23. 5. 2011 do 9. 6. 2011, odkiaľ bol preložený priamo na psychiatrickú liečbu v Plešivci, kde bol od 9. 6. 2011 do 3. 10. 2011 (od 12. 7. 2011 na základe rozhodnutia tunajšieho súdu č. 4 Nt 5/2011), pričom dňa 3. 10. 2011 bol prepustený do ambulantnej psychiatrickej liečby. Po prepustení sa žalobca vrátil domov, kde opätovne začal požívať alkoholické nápoje (napriek nariadenej abstinencii a vysokorizikovej kombinácii liekov a alkoholu) a v ambulantnej liečbe vydržal do 14. 11. 2011, kedy bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení VNsP Levoča v období od 14. 11. 2011 do 13. 12. 2011. Následne od 13. 12. 2011 do 4. 1. 2012 bol hospitalizovaný v zariadení PRO VITAE, n. o. Všeobecná nemocnica Gelnica. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný už vlastní jeden byt v bytovom dome, kde býva aj žalobca. So žalobcom sa pozná a vie o jeho problémoch s alkoholom, ktoré sú neprehliadnuteľné. Napriek tomu žalovaný mu navrhol uzatvorenie kúpnej zmluvy za netrhovú cenu 13.330,- Eur, pričom cena takéhoto bytu v meste Levoča sa pohybuje nad úrovňou kúpnej ceny, ktorú mal uhradiť žalovaný žalobcovi. Predmetná kúpna cena je pod hranicou trhových cien, za ktoré sa predávajú obdobné byty v danej lokalite. Navyše žalobca ani nikdy kúpnu cenu neprevzal a žalovaný mu ju ani v deň podpisu zmluvy nevyplatil, ako je uvedené v kúpnej zmluve.
Nakoľko si žalobca nepamätá na podpis kúpnej zmluvy, ani na okolnosti, za ktorých malo k nemu dôjsť, navrhol ako svedkov vypočuť zamestnancov Mestského úradu Levoča, ktorí jeho podpis overovali, ďalej ako svedkyňu E. B. - jeho sestru, ktorá je podľa rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4 Ps 3/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 4. 2012, jeho ustanovenou opatrovníčkou a jeho matku T. C., na návrh ktorej bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4 Ps 3/2011 obmedzený spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že nie je schopný uzatvárať žiadne zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností a nie je schopný nakladať s hnuteľným majetkom prevyšujúcim 1,- Euro. Ako svedka navrhol vypočuť aj správcu bytového domu P. X.J.A. a navrhol vykonať znalecké dokazovanie, na posúdenie jeho duševného stavu v čase podpisu predmetnej zmluvy. Na základe vyššie popísaných dôvodov žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý mu bol pridelený Centrom právnej pomoci, zotrváva na tvrdení, že pred podpisom zmluvy počas uzatvárania predmetnej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá má za následok obmedzenie jeho právnej spôsobilosti a práve z dôvodu tejto duševnej poruchy žalobca sa dopúšťal predmetného právneho úkonu, ktorého absolútnej neplatnosti sa v tomto konaní domáha. Naliehavý právny záujem osvedčuje skutočnosťou, že nemá vlastnícke právo k bytu, ktorý v súčasnosti obýva a ktorého sa vypratania domáha žalovaný žalobou na tunajšom súde vedenou pod č. k. 1C 43/2012.
Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že v čase uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy on, ako jej priamy účastník nepozoroval na žalobcovi prejavy opitosti, a preto je presvedčený o tom, že žaloba má len špekulatívny charakter, nakoľko žalovaný v čase podpisovania kúpnej zmluvy netrpel na žiadnu duševnú chorobu a bol spôsobilý k právnym úkonom. Navrhol svedkov, ktorí mali v konaní preukázať, v akom stave sa v čase uzatvárania a podpisovania zmluvy žalobca nachádzal a predložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval zaplatenie kúpnej ceny za odpredaj bytu.
Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, nimi navrhnutých svedkov, listinných dôkazov, a to výpisu z LV č. XXXX v kat. území B., kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 1772/2011, písomného vyhlásenia Spoločenstva vlastníkov bytov Ľalia v Levoči, správy súdnej exekútorky JUDr. A. Dírerovej o stave exekúcie, písomného prehlásenia (dohody) o uvoľnení bytových priestorov podpísaného žalobcom, príjmového pokladničného dokladu o zaplatení sumy 2.663,- Eur žalovaným Spoločenstvu vlastníkov bytov v Levoči a na základe znaleckého posudku MUDr. Štefana Safku, CSc., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, dôkazných spisov tunajšieho súdu č. k. 4Ps 3/2011, 1C 43/2012, súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 4. 11. 2011 žalobca uzavrel podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol byt č. 2 na 1. poschodí bytového domu č. súpisné XXXX na ulici V. X E. B. v podiele 1/1 s príslušenstvom za kúpnu cenu 13.330,- Eur, ktorá mala byť odovzdaná do rúk predávajúceho v deň podpísania zmluvy. Na Správe katastra v Levoči bol vklad zmluvy povolený pod č. V 1772/2011. Zmluva takto nadobudla platnosť a účinnosť. Podľa výpisu z LV č. XXXX v kat. území B. doposiaľ je výlučným vlastníkom predmetného bytu žalovaný. Žalobca dňa 7. 11. 2011 podpísal Dohodu o uvoľnení bytových priestorov v predmetnom byte, podľa ktorej uviedol, že opustí bytové priestory do troch mesiacov od podpísania dohody, teda do 7. 2. 2012. Nakoľko tak neurobil, z dôkazného spisu tunajšieho súdu č. k. 1C 43/2012 súd zistil, že žalovaný sa vypratania bytu domáhal na tunajšom súde žalobou. V predmetnej veci bolo konanie prerušené do právoplatného ukončenia veci v tomto konaní.
Podľa rozsudku tunajšieho súdu č. k. 4Ps 3/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 4. 2012 súd zistil, že žalobca bol obmedzený spôsobilosti na právne úkony a to tak, že nie je schopný uzatvárať žiadne zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľností a nie je schopný nakladať s hnuteľným majetkom prevyšujúcim 1,- Euro denne. Súčasne súd ustanovil žalobcovi za opatrovníčku jeho sestru E. B., ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súd tak rozhodol na základe znaleckého posudku č. 18/2012 vypracovaného MUDr. Henrietou Hollovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá v závere predmetného posudku uviedla, že u I. C. je prítomný syndróm závislosti na alkohole, terminálne štádium alkoholizmu, pričom ide o štádium trvalého charakteru. Súčasne bola zistená organická porucha osobnosti, psychopatia, čo je trvalá porucha. Takýto zdravotný stav neodôvodňuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Avšak je odôvodnené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony finančného charakteru, nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom prevyšujúcim vreckové 1,- Euro denne, ktorého výplatu nie je možné združovať za viac ako jeden deň, v opačnom prípade hrozí, že by ho opäť použil na alkohol, a nie na účel, ktorému má vreckové slúžiť, teda na uspokojenie bežných potrieb všedného dňa. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 20. 2. 2012, kedy bol aj pacient u znalkyne vyšetrený.
Súd preto okrem výsluchu žalobcu v tomto konaní prvotne vypočul jeho sestru - opatrovníčku E. B.. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom boli problémy už dlhé roky, lebo pil a pije. Podľa nej je nevyliečiteľný alkoholik, nepomohla mu ani liečba v Plešivci, kde bol v októbri 2011. Uviedla, že v rodine neboli dobré vzťahy. Ich rodičia sa rozviedli. Ona išla bývať s otcom a brat s mamou do domu. V minulosti podnikal, bol strojár a pracoval v garáži v maminom dome. Neskôr si matka kúpila byt, kde žalobca býva dodnes. Svedkyňa nevedela uviesť bližšie okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy, okrem informácie, že suseda I. D. jej mala v minulosti povedať, že jej brat chce odpredať byt. Ona od neho tieto slová nepočula. Až neskôr sa dozvedela o jeho odpredaji. V marci však už museli bratovi pomáhať, nakoľko bol v zlom zdravotnom stave. V závere vyriekla názor, že žalovaný brata využil, keď mu dal zmluvu podpísať a že keď o ten byt príde, stane sa bezdomovcom. O peniazoch za odpredaj bytu nemá žiadne vedomosti.
Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že okrem bytu, ktorý zakúpil od žalobcu je vlastníkom 1- izbového bytu na ulici V. Č.. X E. B., teda v tom istom obytnom dome, kde bol byt žalobcu. Už v minulosti odkúpil od žalobcu garáž, ktorú neskôr odpredal. Zmluva bola platná a žalobca ju nikdy nenapadol. Aj z toho dôvodu na odporúčanie známeho a na základe inzerátu, cez ktorý žalobca ponúkal byt na odpredaj, pristúpil so žalobcom k jednaniu o kúpnopredajnej zmluve. Uviedol, že o byt vlastne nemal záujem, avšak od pána P. X. - správcu Spoločenstva vlastníkov bytov Ľalia na ulici V. Č.. X sa dozvedel, že žalobca má na byte dlh 3.000,- Eur a že Správa bytov, pokiaľ dlh nezaplatí, ho dá na dražbu. Na schôdzi sa pýtal, kto má o byt záujem, a tak sa vlastne žalovaný ďalej dozvedel o tomto byte, teda, že ho žalobca odpredáva. Predložil súdu správu súdnej exekútorky JUDr. Anny Dírerovej, Exekútorského úradu so sídlom v Bratislave zo dňa 8. 11. 2011, podľa ktorej v konaní EX 223/09 bola voči žalobcovi začatá exekúcia pre vymoženie peňažného nároku vo výške 3.966,90 Eur s príslušenstvom, kde bola oprávnená Wűstenrot, stavebná sporiteľňa, a. s.. Po dohode so žalovaným, a to po opakovaných jednaniach a po zistení, že na byte je aj ďalší dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov, sa rozhodol, že aj napriek týmto dlhom byt odkúpi, nakoľko bol solventný, lebo v minulosti pracoval v zahraničí a mal aj peniaze na vyplatenie hotovosti. Predložil súdu doklad o zaplatení sumy 2.663,- Eur, ktorú uhradil Správe a údržbe Spoločenstiev vlastníkov bytov ako nedoplatok na byte žalobcu. Dodal, že zvyšnú sumu
4.000,- Eur zaplatil žalobcovi v jeho byte. Výsledná suma, ktorú bolo potrebné zaplatiť exekútorke sa vyšplhala na sumu takmer 6.000,- Eur, ktorú on zaplatil prevodom na účte, o čom súdu predložil písomný doklad. Dodal, že v čase kúpy bol byt v strašne dezolátnom stave, hlavne kúpelka a podobne. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že žalobca v čase podpisovania zmluvy veľmi dobre vedel, čo podpisuje, podpisy boli úradne overené a pred uzavretím zmluvy sa so žalobcom stretol zhruba päťkrát. Dvakrát v jeho byte, kde jednali o cene a spôsobe predaja, potom boli spolu na mestskom úrade overiť podpisy, na správe katastra, kde po zápise vkladu zmluvy každý si prevzal jej kópiu. Potom sa stretol so žalobcom ešte pri podpisovaní dohody o vyprataní bytu. Pri všetkých týchto jednaniach žalobca bol úplne normálny, nebol pod vplyvom alkoholu. V závere vyslovil presvedčenie, že práve on je ten povedený a poškodený žalobcom, nakoľko on naďalej v jeho byte, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy naďalej býva, pričom neplatí žiadne nájomné ani inkasné platby. On ako vlastník bytu platí 120,- Eur Spoločenstvu vlastníkov bytov, pričom jeho škoda naďalej narastá. V závere uviedol, že sestra žalobcu E. B. si ho pred podaním tejto žaloby pozvala k sebe a slušne ho žiadala, aby ponechal brata naďalej v byte bývať a oznámila mu aj, že matka chce pozbaviť syna spôsobilosti k právnym úkonom ohľadom kúpy tohto bytu, lebo ona si ho k sebe nemieni zobrať bývať a zo žalobcu by sa vlastne stal bezdomovec. To je hlavný dôvod, prečo sa žalovaný domnieva, že žalobca podal túto žalobu.
Žalobca vo svojej výpovedi poprel tvrdenie žalovaného, žeby mu tento mal zaplatiť za byt na jeho dlhoch 8.863,- Eur a potom ešte v hotovosti sumu asi 4.000,- Eur. Uviedol, že vie, že na byte mal dlh a vie, že dlh je naďalej, ale nevie, v akej výške. Údajne ho platí jeho sestra, nakoľko on žiadne peniaze nemá, je invalidný dôchodca a s dôchodkom disponuje sestra. Na otázky súdu, či má vedomosť o tom, že v súvislosti s bytom mal exekúciu, či si pamätá, že byt odpredal a za koľko, či si pamätá, že pred podpisom zmluvy mu boli doručované ročné vyúčtovania za byt, či si pamätá, že bol podpisovať kúpnu zmluvu na mestskom úrade a následne bol so žalovaným na správe katastra, na všetky a aj na ďalšie otázky odpovedal, že si na toto všetko nepamätá.
Na otázku súdu, či pozná žalovaného, a či navštevuje lekára a ako často, odpovedal priamo a súvisle, kedy uviedol, že navštevuje lekára MUDr. Kristeva a presne menoval počet a názvy liekov, ktoré mu boli naordinované. Na osobu žalovaného uviedol, že je to špekulant, ktorý sa snažil využiť jeho neschopnosť, lebo raz sa mu to už podarilo s garážou, ktorú kúpil od neho za 2.000,- Eur, a potom ju predal za 5.500,- Eur.
Súd na zistenie pravdivostí výpovedí účastníkov konania vypočul nimi navrhnutých svedkov.
Svedkyňa T. C. (matka žalobcu), uviedla, že o odpredaji predmetného bytu sa dozvedela od svojej sestry. Keď bola syna navštíviť, neotváral jej a potom 15. novembra 2011, keď bola úradne na matrike, jej pracovníčka oznámila, že jej syn tam bol s pánom O. a vtedy že nemal pri sebe občiansky preukaz. Bližšie informácie o podpisovaní a uzatváraní zmluvy nepoznala. Žalovaného nepozná, nikdy ho u syna nevidela. Vypovedala, že syn pred ňou mal hovoriť, že si na žiadnu zmluvu nepamätá, žeby niečo podpisoval a prevzal peniaze od O..
Svedkyňa S. Š. - matrikárka Mestského úradu v Levoči, uviedla, že si veľmi dobre pamätá deň, keď účastníci sporu boli si na matrike v Levoči osvedčovať podpisy na kúpnej zmluve. Prvýkrát nemal žalobca občiansky preukaz, tak ho poučila, že na predmetný úkon - osvedčenia podpisu ho potrebuje. Tak obaja odišli a po chvíli sa vrátili, keď jej pán C. povedal, že občiansky preukaz mal u seba, len ho nevedel nájsť. Následne pred ňou kúpnu zmluvu podpísali a ona ich podpisy úradne osvedčila. U žalobcu nespozorovala známky opitosti, lebo by to bolo z neho cítiť. U žalobcu nespozorovala, žeby zmluvu podpisoval s nevôľou, alebo aby mal nejaké iné zvláštne prejavy. Podpísal ju v poriadku. Pri tomto úkone nebol žiaden náznak donútenia a podobne. Z jeho správania vydedukovala, že je to jeho vôľa a nakoľko z občianskeho preukazu zistila, že nie je pozbavený spôsobilosti k právnym úkonom, ani čiastočne obmedzený, predmetný právny úkon považovala za právne účinný. Dodala, že v komunikácii s ňou vystupoval hlavne žalovaný, nakoľko žalobca veľa nenahovorí.
Svedkyňa P. Q. - pracovníčka Správy katastra v Levoči, uviedla, že žalovaný ju požiadal o spoluprácu pri vypracovaní kúpnej zmluvy ohľadom sporného bytu. Ona ho pri vyhľadaní listu vlastníctva cez počítač upozornila, že na byte je ťarcha - exekučný príkaz a že ho nie je možné za takéhoto stavu kupovať. Keď žalovaný jej oznámil, že s pánom C. sa dohodli, že exekúciu vyrovná, ona im vypracovala písomnú kúpnu zmluvu, k čomu predvolala oboch účastníkov zmluvy. Dostavili sa žalobca aj žalovaný. S pánom C. komunikovala, či chce byt predať. On jej odpovedal kladne so slovami, že má kde ísť a chce sa z bytu odsťahovať. Po vymazaní exekúcie a potom, čo zistila, že vôľa žalobcu a žalovaného je slobodná, im vypracovala kúpnu zmluvu a pri jej písaní počula rozhovor medzi účastníkmi, ktorí si dojednávali kúpnu cenu na 13.300,- Eur, z ktorej bude odpočítaná výška dlžoby voči exekútorovi a dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov. Pred ňou si účastníci kúpnej zmluvy peniaze nevyplácali, teda nevedela sa vyjadriť, akým spôsobom boli vyplatené. Následne ich poučila, aby si podpisy dali úradne osvedčiť a po tomto úkone po predložení návrhu bol povolený vklad predmetnej kúpnej zmluvy. V čase, keď ona zmluvu písala, žalobca sa jej javil spôsobilý k právnym úkonom, inak by k vypracovaniu zmluvy nepristúpila. Predmetný právny úkon urobila v dobrej viere pomôcť účastníkom. Nikomu tým nechcela poškodiť.
Svedkyňa W. C., družka žalovaného, vypovedala, že tento dňa 4. 11. 2011 vybral z ich spoločného účtu sumu 2.230,- Eur, ktorú vyplatil v hotovosti žalobcovi ako časť kúpnej ceny za odpredaj bytu, o ktorom s určitosťou vedela, že žalovaný kúpil za sumu 13.330,- Eur. Predtým žalovaný zaplatil exekútorovi asi 6.000,- Eur a potom ešte 2.000,- Eur. Žalobcu pozná len z občasných stretnutí na ulici, nikdy ho nevidela opitého, javil sa jej normálny. Odvtedy, ako žalovaný od neho odkúpil byt, sa jej otáča chrbtom.
Svedok T. D. uviedol, že žalobcu pozná už roky ako priateľa, chodili spolu na huby. Tykajú si a často sa stretávali. Viackrát sa ho žalobca pýtal, či nepozná niekoho, kto by od neho odkúpil byt. Poskytoval mu aj lístočky s nápismi, o aký byt sa jedná. To bolo asi v auguste 2011. Od žalobcu vie, že na byte mal exekúciu, tak aby mu našiel kupca. On mu sprostredkoval žalovaného, ako kupujúceho asi po mesiaci od vtedy, ako žalobca mu povedal, že hľadá kupca a že sa mu nikto na inzeráty neozýva. Z prejavu žalobcu pochopil, že byt má vôľu odpredať, a preto, keď sa žalovaný vrátil z Anglicka, spolu s ním prišli do bytu žalobcu a tam žalobca pred nimi opäť prehlásil, že chce byt odpredať čím skôr, lebo má na ňom exekúciu. Dojednali aj cenu na 13.000,- Eur. Túto navrhol žalobca so slovami, že za takúto cenu byt aj kupoval. Tak za jeho prítomnosti sa účastníci zmluvy dohodli o kúpe a odpredaji bytu. Bolo to asi mesiac pred podpísaním zmluvy. Ďalej bol prítomný aj pri vyplácaní sumy 2.230,- Eur, ktoré odovzdal žalovaný žalobcovi, kde ho obaja zavolali ako svedka, aby pri tej výplate bol. Peniaze mal žalovaný pripravené v hotovosti, vyplatil ich žalobcovi v kuchyni pri stole, ktorý si peniaze prepočítal. Potom bol svedkom a bol prítomný aj pri vyplácaní ďalšej sumy 2.000,- Eur a ešte nejakých drobných Eur. Opäť ho ako svedka zavolal pán O. a opäť to bolo v byte pána C.. Potvrdil, že v čase vyplácania peňazí bol žalobca v triezvom stave a v pohode a vyslovil názor, že žalobca si v tomto konaní vymýšľa. Dodal však, že žalobcu pozná aj ako inteligentného občana, ktorý vie aj pomôcť a poradiť, ktorý sa mu nejaví ako alkoholik, pozná ho ako riadneho a zdravého človeka.
Po výsluchu svedkov súd za účelom zistenia, či žalobca bol v čase uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy spôsobilý k takémuto právnemu úkonu, ustanovil v konaní znalca MUDr. Štefana Safka, CSc., z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria.
Znalec v závere posudku uviedol, že pokiaľ žalobca v čase uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy dňa 4. 11. 2011 bol v triezvom stave, teda bez požitia alkoholu a liekov a pokiaľ naňho nebol vyvíjaný psychický nátlak, v tom prípade bol spôsobilý k podpisovaniu konkrétneho právneho úkonu. Dodal, že pri prepustení z Psychiatrickej liečebne v Plešivci dňa 3. 10. 2011 boli menovanému ordinované lieky, ktoré znalec vymenoval, pričom uviedol, že tieto lieky podstatne zvyšujú tlmený účinok alkoholu na psychiku. Ďalej alternatívne uviedol, že pokiaľ žalobca I. C. v čase uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy dňa 4. 11. 2011 bol pod vplyvom alkoholu, nebol z hľadiska psychiatrického schopný rozpoznať, ani ovládať svoje konanie, teda nebol spôsobilý k podpisovaniu konkrétneho právneho úkonu. Poznamenal, že u menovaného išlo o štvrté štádium (terminálne štádium) chronického alkoholizmu a v tomto štádiu menovaný nebol schopný zdržať sa požitia alkoholických nápojov. Vzhľadom na to, že znalec nie je oprávnený hodnotiť dôkazový materiál, znalec uviedol, že nemohol na otázky súdu jednoznačne odpovedať. Dodal, že žalobcu vyšetril dňa 28. 2. 2013. Pri vyšetrení s menovaným bol veľmi dobrý
kontakt, toho času alkoholické nápoje neužíva, nakoľko je v domove dôchodcov. Okrem porúch pamäti u menovaného neboli zistené výraznejšie duševné poruchy. Žalobca je toho času schopný chápať zmysel súdneho konania.
Právny zástupca žalobcu po znaleckom dokazovaní navrhol, aby súd vykonal ďalšie dôkazy, a to výsluchom svedkov - kamarátov žalobcu I. T. S. I. T.G., ktorí mali byť vypočutí na okolnosť, v akom stave bol žalobca v čase podpisu zmluvy, kedy svedkovia mali požívať alkoholické nápoje so žalobcom v jeho byte. Súd návrh na výsluch týchto svedkov zamietol, nakoľko má zato, že výpovede svedkov - kamarátov, o tom, kedy presne v ktorých dňoch so žalobcom pili, by boli skutočne pre daný prípad už len tendenčné a účelové a nemali by pre právne posúdenie veci vzhľadom na závery znaleckého posudku právny význam. Je samozrejmé a súd predpokladá, že títo svedkovia by potvrdili tvrdenie žalobcu, že v čase podpisu zmluvy bol pod vplyvom alkoholu.
Žalobca v závere trval na svojom tvrdení, že okolnosti spojené s uzatváraním a podpisovaním zmluvy si nepamätá. Jeho právny zástupca s poukazom, že pri uzatváraní predmetného právneho úkonu žalobca konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na uzatvorenie kúpnej zmluvy neschopným, navrhoval žalobe vyhovieť. Dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy doplnil o tvrdenie, že zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že byt bol odpredaný za neprimerane nízku cenu.
Týmto prejavom sa žalobca domáhal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti dojednanej kúpnej ceny, čo upravuje § 40a Občianskeho zákonníka. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný na základe výpovedí svedkov a nimi predložených dokladov o zaplatení kúpnej ceny vyplatil žalobcovi nimi dohodnutú kúpnu cenu, ktorá vzhľadom na to, že žalobcovi pri nezaplatení dlhov hrozila exekúcia a odpredaj bytu v dražbe, nie je cenou neprimeranou. Žalobca sa však od počiatku domáhal absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z úplne iného dôvodu, aký v závere predniesol jeho právny zástupca a ktorý absolútnu neplatnosť takto prekvalifikoval na čiastočnú relatívnu neplatnosť predmetného právneho úkonu.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Z prevedeného dokazovania súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej podpisy boli úradne osvedčené na Mestskom úrade v Levoči, jej vklad bol povolený Správou katastra v Levoči. Takto predmetná kúpna zmluva nadobudla právne účinky, čo následne potvrdil žalovaný aj Dohodou o uvoľnení bytových priestorov, teda predmetného bytu. Z výpovede svedkov a predovšetkým na základe dôkazných listín predložených žalovaným súd vzal za preukázané, že tento vyplatil dlhy na predmetnom byte a zvyšnú časť kúpnej ceny vyplatil za prítomnosti svedka v hotovosti žalobcovi. Súd preto nemal dôvod uveriť žalobcovi, keď tvrdil, že žalovaný mu kúpnu cenu nevyplatil, resp. že si tieto okolnosti nepamätá. Súd nezistil dôvody a žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že predmetná kúpna zmluva je čiastočne relatívne neplatný právny úkon.
Vzhľadom na okolnosti celého prípadu a sporu medzi účastníkmi konania, bolo pre súd veľmi obtiažné posúdiť otázku, na základe ktorej bolo potrebné urobiť záver, či žalobca v čase podpisovania a uzatvárania kúpnej zmluvy bol spôsobilý k takémuto právnemu úkonu. Už samotné závery znaleckého posudku sú vykonané tak, že je skutočne veľmi obtiažne s určitosťou posúdiť, v akom stave bol v čase podpisovania kúpnej zmluvy žalobca. Znalec totižto konštatuje, že ak by bol bez užitia alkoholu a liekov, teda, ak by bol v triezvom stave, bol by spôsobilý k podpisovaniu predmetnej zmluvy. Na druhej strane však konštatuje, že v tom čase mal predpísané užívanie väčšieho množstva liekov. Z dokazovania, či už z výpovedí svedkov, alebo aj samotného žalobcu, už však spätne nie je možné 100 % -tne zistiť, či on dňa 4. 11. 2011 užíval jemu predpísané lieky. Z výsledkov dokazovania však súd vzal za preukázané, že či už v čase rozhovorov žalobcu so sprostredkovateľom kúpnej zmluvy (ktoré boli opakované, nebolo to len jeden raz), alebo so správcom Spoločenstva vlastníkov bytov, s pisateľkou kúpnej zmluvy, s pracovníčkou úradu, ktorá osvedčovala podpisy účastníkov kúpnej zmluvy, so svedkom prítomným pri vyplácaní kúpnej ceny, ani jeden z týchto svedkov nespozoroval u žalobcu známky opitosti. Súd preto
tvrdeniu žalobcu, že v čase podpisu zmluvy a v období, keď uzatváral túto zmluvu, nebol spôsobilý k takémuto právnemu úkonu, nakoľko si nič nepamätá, neuveril. Jeho výpoveď, v ktorej opakovane uvádzal, že si nič nepamätá, hodnotí ako tendenčnú a pre daný prípad ako účelovú. K takémuto záveru súd dospel predovšetkým z toho dôvodu, že všetky okolnosti, ktoré sa udiali pred sprostredkovaním a samotným podpisovaním zmluvy, presvedčili súd o tom, že žalobca skutočne mal vôľu predmetný byt odpredať, nakoľko bol zadĺžený. Tento úkon neurobil jednorázovo, spontánne, len v jeden deň. Už niekoľko mesiacov pred podpisom zmluvy sa ho pokúšal odpredať cez inzerát, oslovil sprostredkovateľa, aby mu pomohol byt odpredať, takže veľmi dobre vedel, čo robí, a takéto prejavy vôle žalobcu súd hodnotí ako prejavy spôsobilosti k právnym úkonom. Z dokazovania jasne vyplýva, že žalobca veľmi dobre vedel, akú zmluvu so žalovaným sa chystá podpisovať a jeho tvrdenie, že akurát v deň podpisu zmluvy nebol pri vedomí, z dokazovania nevyplýva. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, alebo aspoň naznačoval, že pri podpise, alebo príprave a uzatváraní zmluvy bol naňho vyvíjaný psychický nátlak. Na základe takto zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, s poukazom na závery znaleckého posudku č. 42/2013 znalca MUDr. Štefana Safku, CSc., po zistení, že žalobca v čase podpisovania zmluvy nebol pod vplyvom alkoholu a nebol naňho vyvíjaný žiaden psychický nátlak, po zistení, že žalobca netrpel v čase podpisu zmluvy žiadnou duševnou poruchou, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
K takémuto záveru súd dospel podporne aj z toho dôvodu, že v čase vyšetrovania žalobcu znalcom dňa 28. 2. 2013 nejavil žalobca žiadne známky opitosti, znalec mal s ním veľmi dobrý kontakt a okrem porúch pamäti neboli uňho zistené výraznejšie duševné poruchy. V takom istom stave sa žalobca prejavoval aj na súdnych pojednávaniach, avšak na rozdiel od komunikácie so znalcom, ako je zjavné zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní, žalobca na otázky súdu odpovedal účelovo a špekulatívne, teda na pojednávaniach tvrdil len to, čo bolo preňho vhodné a ktorá odpoveď by preňho nebola vhodná, na tú odpovedal, že si danú situáciu nepamätá. Už aj z takéhoto prejavu žalobcu súd vydedukoval, že žalobca má aj vzhľadom na jeho zdravotný stav (tak, ako ho popísala v znaleckom posudku MUDr. Hollová a následne v ďalšom znaleckom posudku MUDr. Štefan Safko, CSc.) dobré rozpoznávacie schopnosti a chápe a vie, čo hovorí. Súd pri komunikácii so žalobcom ani na jednom pojednávaní nezistil, žeby javil známky opitosti, resp. nespozoroval uňho také prejavy správania, ktoré by nasvedčovali, že je pod vplyvom alkoholu.
O trovách konania súd rozhodol za použitia ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ani štátu ich náhradu nepriznal. Vzal za preukázané, že u žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho súd v tomto konaní k náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného a trov štátu (preddavkovo zaplateného znalečného vo výške 262,94 Eur), nezaviazal. Žalobca je toho času invalidný dôchodca, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľnosti väčšej hodnoty, býva v domove dôchodcov, pričom z uvedených dôvodov mu Centrum právnej pomoci pre toto konanie určilo právneho zástupcu potom, čo mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.