Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozhodnutie_10C-84-2012.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/84/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Telefónica Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému S. K., R.. XX.X.XXXX, D. K., K.. Z. XXXX/X, zastúpenému opatrovníčkou O. K., R.. X.X.XXXX, D. K., K..Z. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 857,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 305,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 105,82 eur za obdobie od 13.12.2008 do 31.7.2009, 10% ročne zo sumy 119,27 eur za obdobie od 30.1.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 123,61 eur za obdobie od 18.2.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 63,-eur za obdobie od 14.3.2009 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-eur mesačne, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.1.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 857,18€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,82 eur za obdobie od 13.12.2008 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 119,27 eur za obdobie od 30.1.2009 do zaplatenia, 10% ročne zo sumy 127,43 eur za obdobie od 18.2.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 63,-eur za obdobie od 14.3.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 219,08€ za obdobie od 21.3.2009 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 219,08€ za obdobie od 21.3.2009 do zaplatenia, a 9,25% ročne zo sumy 3,5€ za obdobie od 15.4.2009 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako záujemca uzavrel podľa § 43 Zák.č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení na telefónne číslo XXXXXXXXX a ďalšiu zmluvu o pripojení na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia s.r.o. a cenník. Premetom zmlúv bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby žalobcom žalovanému. Zo zmlúv vyplývala pre žalovaného povinnosť čerpať predmetné služby a riadne a včas za ne platiť. Napriek tomu žalovaný neuhradil viaceré faktúry, ktorými mu žalobca vyúčtoval cenu poskytnutých služieb a keďže tak neurobil napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu, žalobca podľa § 43 ods.5 písm.b/ v spojení s článkom 6. písm.b/ Zákona o elektronických komunikáciách v spojení s článkom 6.7 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok odstúpil od oboch zmlúv. Porušením povinnosti zo strany
žalovaného, uvedených v článku II. bod 2.2 Dodatku, resp. dodatkov k zmluve o pripojení, ktoré malo za následok odstúpenie od zmlúv zo strany žalobcu, vznikla žalovanému podľa článku II. bod 2.3 Dodatku povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žalovanému účtoval penalizačnými faktúrami č.5100529642 a 5100529675. Zmluvná pokuta zabezpečovala benefity, ktoré boli poskytnuté žalovanému a vyplývali zo zmlúv o pripojení na obe telefónne čísla a to benefity O2 ešte výhodnejšie
- usmejte sa. Žalobca žalovanému vystavil nasledovné faktúry a to č.1001420746 splatná 12.12.2008 v sume 105,82€, č.10015554688 splatnú 29.1.2009 v sume 119,27€, č.1001695354 splatná 17.2.2009 v sume 127,43€, č.1001897857 splatná 13.3.2009 v sume 63,-€, č.5100529642 splatná 20.3.2009 v sume 219,08€, č.5100529675 splatná 20.3.2009 v sume 219,08€, č.1002111974 splatná 14.4.2009 v sume 3,50€, v celkovej dlžnej sume 857,18€. Ku dňu podania žaloby žalovaný na úhradu týchto faktúr žalobcovi nič nezaplatil. Z týchto dôvodov bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.
Súd najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu bol podaný včas odpor, podpísaný žalovaným, v ktorom žalovaný namietal tú skutočnosť, že faktúru č.1001420747 splatnú 12.12.2008 na sumu 105,82€ zaplatil 20.1.2009, čo preukázal kópiou dokladu o zaplatení. Súčasne požiadal o odpustenie zmluvných pokút, ktoré žalobca proti nemu uplatňoval v sumách dvakrát po 219,08€ s tým, že je na invalidnom dôchodku a nemá príjem, dostačujúci na zaplatenie požadovanej sumy. Ostatnú dlžnú sumu je ochotný zaplatiť, keďže služby, za ktoré je suma požadovaná, naozaj využíval.
Vzhľadom na podaný odpor súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný dostavil so svojim otcom S. K. st.. Otec žalovaného informoval súd, že jeho syn, teda žalovaný je v stálej psychiatrickej liečbe pre K. A. a ďalšie poruchy, z toho vyplývajúce. Jeho syn nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať pred súdom, nebol však vzhľadom na svoje ochorenie zatiaľ zbavený, alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
Zo samotného kontaktu so žalovaným samosudkyňa vlastným pozorovaním na pojednávaní dňa 27.9.2012 zistila, že žalovaný sa prevažne nezrozumiteľne vyjadruje a jeho ochorenie je na ňom evidentné.
Keďže bolo zistené, že žalovaný je postihnutý duševnou poruchou a nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, avšak nie je zastúpený zákonným zástupcom, súd žalovanému podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe jeho matky O. K..
Následne si súd vyžiadal vyjadrenie súčasnej ošetrujúcej lekárky žalovaného. MUDr. I. D., psychiatrička z Neštátneho zdravotníckeho zariadenia v Martine, na B..O..J. Č..XX súdu v lekárskom náleze oznámila, že žalovaný je vedený psychológom pre K. W. (A. I.) a pre uvedené ochorenie je tri roky zaškolený v špeciálnej škole a následne oslobodený od školskej dochádzky. Pri uvedenom ochorení pacient nie je schopný porozumieť písanému textu, následne nie je schopný prevádzať právne úkony, akým je napríklad podpisovanie zmlúv. Potvrdenie bolo súdu vystavené na žiadosť a so súhlasom jeho príbuzných.
Na pojednávaní súd mimo vyššie spomínanej listiny prečítal listiny, účastníkmi pripojené do súdneho spisu a zistil, že je pravdou, že žalobca a žalovaný v dňoch 6.6.2006 a 10.5.2008 uzavreli v žalobe uvedené zmluvy o pripojení. Zmluvy sú evidentne podpísané žalovaným podpisom zhodným, ako bol pripojený na odpore voči platobnému rozkazu. Súčasťou zmlúv boli aj ich dodatky a všeobecné zmluvné podmienky. Je pravdou, že žalobca vystavil žalovanému faktúry, uvedené v žalobe. Z týchto žalovaný uhradil len prvú faktúru č.1001420746, zročnú 12.12.2008, vystavenú na sumu 105,82€, alebo 3188,-Sk.
Žalovaný ešte k odporu voči platobnému rozkazu pripojil príkaz na úhradu, z ktorého je zrejmé, že táto suma bola v prospech účtu žalobcu, uvedeného na faktúre poukázaná dňa 20.1.2009. Ohľadne tejto
faktúry žalobca v podaní z 30.8.2012 súdu uviedol, že nakoľko dlžník vo výpise neuviedol variabilný symbol, bola z tohto dôvodu platba pravdepodobne na základe jeho požiadavky pripísaná až 31.7.2009.
Napriek skutočnosti, že žalobca potvrdil, že mu vyúčtovaná suma pripísaná bola na účet, nereagoval ani len čiastočným späťvzatím žaloby.
Ďalšou faktúrou, uvedenou v žalobe č.1001554688 zročnou 29.1.2009 žalobca žalovanému vyúčtoval poskytnuté služby v celkovej výške 119,27€.
Faktúrou č.1001695354 zročnou 17.2.2009 žalobca žalovanému vyúčtoval cenu poskytnutých služieb v sume 123,61€ a poplatok za upomienku 3,82€, spolu 127,43€. U tejto faktúry nebolo preukázané, rovnako ako u predchádzajúcej, znejúcej na sumu 119,27€, že by ju bol žalovaný v lehote zročnosti alebo neskôr zaplatil.
Faktúrou č.1001897857 zročnou 13.3.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v celkovej sume 63,-€. Ani táto faktúra nebola zaplatená .
Ďalšou faktúrou č.5100529642 zročnou 20.3.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu podľa ustanovení zmluvy v celkovej výške 219,08€.
Faktúrou č.5100529675 zročnou 20.3.2009, vyúčtoval žalobca žalovanému ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 219,08€.
A nakoniec faktúrou č.10021111974 zročnou 14.4.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 3,50€ titulom poplatku za upomienku.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie týchto súm, dospel súd k presvedčeniu, že žalobcovi možno priznať uplatnený nárok len čiastočne a z iného titulu, než ho žiadal. Žalobca žiadal zaplatiť vyššie spomínané sumy titulom zmluvného plnenia. Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že žalobca so žalovaným neuzavrel platne ani jednu z dvoch , k žalobe pripojených zmlúv o pripojení. Ak žalobca poskytoval žalovanému plnenie, možno mu priznať len sumy, zodpovedajúce cene priamo poskytnutých telekomunikačných služieb a to titulom bezdôvodného obohatenia.
Základným predpokladom platného uzavretia zmluvy je skutočnosť, že osoba, konajúca má plnú spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 8 ods.1 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
Podľa § 10 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka, tak isto je neplatný právny úkon osoby, konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Nesporne bolo preukázané, že žalovaný podpísal v žalobe uvedené dve zmluvy o pripojení. Je však počudovania hodné, že osoba, ktorá konala za žalobcu pri uzatváraní týchto zmlúv so žalovaným si nevšimla celkom zjavnú poruchu, ktorou žalovaný trpí a to podľa lekárskeho potvrdenia už od narodenia. Práve duševné ochorenie žalovaného sa prejavilo okrem iného tým, že nebol schopný na pojednávaní zrozumiteľne a súvisle komunikovať so súdom a zjavne nechápal otázky, ktoré mu súd kládol.
Pretože žalovaný podľa lekárskeho potvrdenia, vystaveného jeho odbornou ošetrujúcou lekárkou trpí mentálnym ochorením, pre ktoré nie je schopný uskutočňovať právne úkony a rozumieť im napriek tomu, že podľa zistenia súdu nebol obmedzený, alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony, súd dospel k presvedčeniu, že zmluvy, ktoré predstavitelia žalobcu so žalovaným uzavreli a to zmluvy o pripojení sú neplatné a to v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Nároky žalobcu bolo preto nutné posudzovať ako nároky z bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
V tomto prípade šlo u žalovaného o plnenie z neplatného právneho úkonu, keď mu žalobca na základe neplatne uzavretých zmlúv o pripojení poskytoval telekomunikačné služby. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného zodpovedá cene poskytnutých telekomunikačných služieb, teda je ekvivalentom toho, čo by žalovaný inak zaplatil za skutočne poskytnuté telekomunikačné služby za predpokladu, že by mal riadne uzavretú zmluvu o pripojení.
Podľa presvedčenia súdu však z neplatných zmlúv si nemôže žalobca nárokovať sumy, zodpovedajúce zmluvným pokutám, alebo rôznym účtovaným poplatkom, napríklad poplatkom za upomienku. Predpokladom nároku na zmluvnú pokutu je platná písomná dohoda o nej a pokiaľ ide o účtované poplatky za upomienku, nárok na ne predpokladá opäť platne uzavretú zmluvu. Navyše žalobca nepreukázal, že by v rozsahu takto účtovaných poplatkov došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného.
Súd preto žalobcovi nepriznal plnenie z prvej faktúry, uvádzanej vyššie č.1001420746, splatnej 12.12.2008 v sume 105,82€, pretože bolo preukázané, že ešte pred podaním žaloby na súd ju žalovaný zaplatil. Zaplatil ju však v omeškaní a preto súd priznal nárok úroky z omeškania z istiny 105,82 € za obdobie od 13.12.2008 do 31.7.2009 v sadzbe, v akej žalobca požadoval.
Pokiaľ ide o cenu služieb, vyúčtovanú faktúrou č.1001554688 v celkovej výške 119,27€, touto faktúrou boli účtované len mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby, preto bol súd toho názoru, že v rozsahu 119,27€ sa žalovaný bezdôvodne obohatil a preto je túto sumu žalobcovi povinný zaplatiť.
U ďalšej faktúry č.1001695354 súd priznal žalobcovi len sumu 123,61€, čo bola suma, zodpovedajúca cene poskytnutých telekomunikačných služieb, pretože mal súd preukázané, že len v takomto rozsahu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.
Žalobcovi nepriznal v tejto faktúre účtovaný poplatok za upomienky vo výške 3,82€.
Podobne priznal súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalovanému vznikol tým, že nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č.1001897857 vo výške 63,-€.
Súd už ale nepriznal plnenia z faktúr, ktorými žalobca žalovanému dvakrát vyúčtoval zmluvnú pokutu po 219,08€ z dôvodov, uvádzaných vyššie a plnenie z faktúry, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval poplatok za upomienku vo výške 3,50€.
Nárok žalobcu, na vydanie bezdôvodného obohatenia potom spolu predstavuje sumu 305,88€.
Zaslané faktúry zo strany žalobcu možno považovať s právneho hľadiska za výzvu veriteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, pretože ich obsahom bolo určenie lehoty, v ktorej by mal žalovaný vyúčtované plnenie zaplatiť. Keďže žalovaný v lehote zročnosti týchto faktúr, až na prvú v žalobe uvedenú, žiadnu nezaplatil, dostal sa nasledujúcim dňom po zročnosti tej ktorej faktúry, teda výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia do omeškania. Preto má žalobca právo podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z. na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania v roku 2008 zodpovedala dvojnásobku základnej úrokovej sadzby, určenej NBS k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 1.1.2009 bola závislá od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, pričom bolo možné žiadať úroky z omeškania vyššie o osem percentuálnych bodov. Podľa presvedčenia súdu žalobca uplatňoval úroky z omeškania v správnej sadzbe, a preto nebol dôvod mu ich nepriznať.
Vo zvyšku uplatneného nároku, teda tam, kde žalobca požadoval plnenia na platenie zmluvných pokút, poplatkov za upomienku a zaplatenie faktúry, znejúcej na sumu 105,82€ súd žalobu ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené, zamietol.
Pri určení lehoty na plnenie žalovanému súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ako invalidný dôchodca vzhľadom na svoje postihnutie nie je schopný pracovať v riadnom pracovno-právnom vzťahu a takýmto spôsobom si obstarávať finančné prostriedky na svoju obživu a preto využil ustanovenie § 160 ods.1 druhá veta O.s.p. a žalovanému na zaplatenie jeho dlhu povolil splátky, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Každý z účastníkov bol čiastočne neúspešný, a čiastočne úspešný, aj keď prevažne úspešný bol žalovaný. Ustanovenie § 142 ods.2 O.s.p. umožňuje súdu v prípade účastníka, ktorý mal vo veci úspech iba čiastočný, rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd toto ustanovenie využil a o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.