Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-56-2008.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/56/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného R. T. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e I. R. T., nar. XX.XX.XXXX vo A., trvale bytom A., J.. E. XXXX/XX spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30. 07. 2005 v čase o 03.00 hod. v obci V., okres A. pred diskobarom Kolkáreň fyzicky napadol Y. I. nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že po tom, ako vyšiel vonku z priestorov diskobaru ho odzadu udrel päsťou do ruky, v ktorej držal mobilný telefón a následne z miesta ušiel, čím spôsobil Y. I.I. zranenia a to priečnu zlomeninu základného článku 4. prsta pravej ruky s posunom, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 týždňov, t. j. 70 dní,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XX/X odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen už vo veci dvakrát rozhodol, naposledy rozsudkom zo dňa 14.12.2009, ktorý bol na základe odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To 82/10 zo dňa 07.04.2010 zrušený a vrátený na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že uložil okresnému súdu opätovne vypočuť znalca MUDr. Jána Kehéra, ako aj znalca MUDr. Karola Dókuša, pričom znalci sa mali vyjadriť k záverom všetkých znaleckých posudkov a mali zaujať jednotné stanovisko. V prípade pretrvávajúcich rozporov mal prvostupňový súd zvážiť možnosť pribratia znaleckého ústavu na podanie nového znaleckého posudku.
Na základe tohto právneho názoru súd predvolal obidvoch znalcov, ktorí zotrvali na svojich znaleckých posudkoch. Preto súd uznesením zo dňa 14.10.2010 nariadil vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. F. s tým, že znalecká organizácia mala zodpovedať otázky, aká je miera pravdepodobnosti mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného Y. I. podľa jeho verzie a v prípade, že by dospela k inému mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného, je potrebné tento špecifikovať.
Obžalovaný R. T. vypovedal v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania a zopakoval ju. V rámci vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku uviedol, že sa cíti byť vo veci nevinným, nakoľko on bol napadnutý poškodeným. Pokiaľ sa vyjadril k predmetnému skutku uviedol, že dňa 30. 07.2005 v čase okolo 01.00 hod. prišiel spolu s priateľom Ľ.M. Q. do uvedeného diskobaru, prišiel triezvy, zdržal sa dnu asi 45 minút, pričom vypil dve pivá, Trval na tom, že v zariadení nemal s nikým žiadny konflikt. Potom spoločne so svedkom vyšli von, stáli pred uvedeným zariadením, kde sa začali rozprávať s neznámymi dievčatami. Mohol tu stáť možno 20 až 25 minút, všimol si, že von vychádzali rôzni ľudia, vyvetrať sa. Práve pri ňom sa potom pristavil poškodený, ktorého pozná z dediny. Tvrdil, že poškodený začal do neho vyrývať, pričom nevie vôbec dôvod prečo sa pri nich pristavil On žiadal poškodeného, aby sa ukľudnil. Hovorili spolu aj o možnom požití alkoholu a on ho dokonca pozval na pol deci. Potvrdil, že ho volal do konkrétneho zariadenia na Capa Negru. Tieto slová však poškodeného rozčúlili, začal mu nadávať. On nemá vedomosť o tom, žeby poškodený bol snáď Róm a preto si jeho správanie vysvetliť nevedel. Potom sa do problému zastaral aj svedok Y., ktorý sa ho pýtal, či chce dostať. Bola to však len hádka a k žiadnemu fyzickému napadnutiu nedošlo. Krátko potom odišiel svedok Y. a zo zariadenia prišiel k nim vyhadzovač, svedok H., ktorý vystúpil na naho , že prečo robí hluk, chcel ho aj napadnúť, dať mu facku, pričom mu však zhodil prstami len šiltovku. On si vtedy čiapku zodvihol a odchádzal preč. Kde v tom čase bol poškodený a svedok Y. neregistroval. Kráčal potom cestou smerom domov, obzeral sa ešte na svedka Q. a pri ceste neďaleko Kolkráne stál poškodený a znovu medzi nimi došlo k hádke. Poškodený sa mu vyhrážaĺ bitkou. Zrazu ho potom chytil za bundu oboma rukami a začal ním triasť, on sa snažil brániť. Vytrhnúť sa a vtedy mu poškodený zasadil dva až tri údery päsťou do tváre, na oblasť líca. Následne mu odzadu skočil na topánku, ktorá sa mu potom vyzula. Tým stratil stabilitu a padol na zem. V čase, keď bol na zemi, poškodený sklonený nad ním ho bil, šlo o veľa úderov, asi 10, ktoré boli smerované do hlavy, pričom mu hlava búchala o asfalt. Kričal na svojho kamaráta, ktorý tam dobehol a poškodeného stiahol z neho. On sa vtedy postavil a rýchlo bežal ulicou domov. Všimol si a počul, že niekto naštartoval vozidlo, ktoré potom ho sledovalo pred dvere a bránu domu. Vo vozidle bol svedok Y.. Obával sa ďalšieho útoku, preto si pripravil do rúk hokejku. Už sa však nič nestalo, šiel dnu, videl ho otec, že je dobitý a preto sadli do auta a šli na ošetrenie. Po ceste videli ešte zhluk ľudí, aj policajné auto, preto zastali. Na mieste bol poškodený, svedok Y., pričom poškodený bol stále agresívny. Kto volal políciu povedať nevie. Potom ako bol ošetrený na polícii, šiel na OO PZ Sliač, kde podal trestné oznámenie na I.. Na pojednávaní obžalovaný uviedol, že útokom zo strany poškodeného mu boli spôsobené viaceré poranenia, keď sa vrátil domov, mal celú tvár dochrámanú, poranenú a bolo mu špatne. Zranenia mal aj na zadnej časti hlavy, boli tam predovšetkým opuchy. Sám nepoznal hliadku polície, ktorá bola na uvedenom mieste. Na svojej výpovedi zotrval obžalovaný aj v rámci vykonaných konfrontácií s jednotlivými svedkami.
Poškodený Y. I. vypovedal v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní zopakoval svoju výpoveď v celom rozsahu. Uviedol, že v uvedenom čase bol sa zabaviť v predmetnom zariadení, pričom vypil len nejaké pivo. Už v čase okolo 03.0 hod. stál vonku, rozprával sa so známymi a v tom čase zaregistroval, že pred barovým pultom stál nejaký muž a tohto majiteľ vyviedol von. Nepoznal túto konkrétnu osobu. Keď sa rozhodol odísť domov, videl pred barom stáť niekoľkých mužov a prechádzajúc okolo nich niekto na neho začal pokrikovať. Podišiel preto ku skupinke, pýtal sa či to patrilo jemu. V tej dobe obžalovaný, ktorého predtým nepoznal a jeho meno si zistil až neskôr uviedol, že skutočne výkriky patrili jemu. Ohradil sa voči týmto slovám zo strany obžalovaného, ktorý potom reagoval tak, že pokračoval v slovných útokoch. Všimol si, že v tejto dobe keď sa obžalovaný vyjadroval k jeho osobe, sa tam objavila nejaká ďalšia osoba zozadu a udrela obžalovaného tak, že mu dala zaucho, kto to konkrétne bol, povedať nevie. Nemal už v tejto dobe on s obžalovaným žiadny problém, otočil sa, chcel ísť smerom domov a podľa neho v tej dobe, keďže bola záverečná, vychádzali aj ďalší ľudia. Prešiel niekoľko metrov, pričom si vybral mobil a chcel telefonovať. Nachádzal sa teda vzdialený od skupinky osôb možno 15 metrov, telefón držal v ruke, pričom mu už sa ozýval tón a bol to vlastne okamih, keď ho zrazu niekto odzadu napadol, udrel tak, že ruku v ktorej držal mobil mu zasiahol a tým automaticky táto ruka letela smerom k jeho tvári, vypadol mu mobil, bol vyrazený z ruky a on sa začal v tom okamihu brániť. Udrel tohto útočníka tak, že spadol na zem. Je pravdou, že p tomto okamihu keďže osoba ležiaca na zemi začala Kopať, mohol ho ešte udrieť opakovane
- znovu. Obžalovaný keďže išlo o neho, začal potom volať o pomoc, dobehli nejakí chlapi, ktorí ho od obžalovaného odtiahli. Obžalovaný sa postavil a utekal z miesta preč. On ho síce chvíľu ešte sledoval, no potom svedok Y. sadol do auta a nasledoval obžalovaného, zrejme ho chcel zastaviť, no obžalovaný potom zmizol v jeho dome. Krátko nato prišla na miesto aj polícia a v čase kým sa
kontaktovali s ňou, zastavilo tam vozidlo, v ktorom bol obžalovaný spolu so svojím otcom. Pamätá sa, že na mieste bola potom spísaná aj zápisnica. Nikdy predtým nemal problémy s obžalovaným a prečo ho teda napadol si vysvetliť nevie. Konaním obžalovaného bolo mu spôsobené zranenie a to zlomenina prsta, ktorá si vyžiadala aj operačný zákrok. Lekára vyhľadal hneď nasledujúci deň. Poukázal nato, že urobil oznámenie o skutku a na OO PZ Sliač hneď v čase O 03.30 hod., kde bol vypočutý formou podaného oznámenia a neskôr svoju výpoveď doplnil. Zotrval na tom, že v okamihu, keď bol zasiahnutý na oblasť ruky v ktorej držal mobil, cítil bolesť v uvedenej ruke. Uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody a to za bolestné a aj ďalšie náhrady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prednesenými urážlivými poznámkami. V rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní svedok zotrval na tom, že až v rámci šetrenia veci sa opakovalo meno a priezvisko obžalovaného a postupne sa teda uistil v tom, že obžalovaný bol aj tým mužom, ktorého niekto vyviedol zo zariadenia von. Na svojej výpovedi zotrval svedok aj po konfrontácii s ďalšími svedkami.
Vypočutý svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní potvrdil svoju výpoveď, ktorú urobil krátko po predmetnom skutku v štádiu podávaného vysvetlenia. Na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že skutok sa stal už veľmi dáv no a práve preto si na okolnosti prípadu už nepamätá. Pokiaľ ide o priezvisko obžalovaného, zapamätal si ho práve z kontaktu s políciou, ktorá prišla potom prípad riešiť. Poškodeného ako takého nepoznal. Ak si dobre pamätá, v deň skutku vo vnútri v bare bol nejaký konflikt a podľa neho vyvolal ho práve obžalovaný. Na pojednávaní však svedok uviedol, že nemôže s určitosťou označiť obžalovaného ako osobu, ktorá bola zo zariadenia vyvedená. Pokiaľ v štádiu prípravného konania uvádzal, že v túto noc mu poškodený povedal, že bol napadnutý a že pri tom krvácal z nosa, tak sa na okolnosti pamätal. Nič presnejšie však k týmto skutočnostiam uviesť už nemohol. Poukázal na tú skutočnosť, že bol vypočutý formou podaného vysvetlenia krátko po uvedenom skutku. Vypovedal v predmetnom čase pravdu.
Svedok Ľ. Q. vypovedal v štádiu prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že už sa presne nepamätá na okolnosti prípadu a preto svedkovi bola aj prečítaná podstatná časť jeho výpovede z prípravného konania. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že do zariadenia prišiel a bol v spoločnosti obžalovaného, vypili asi dve pivá, pričom vo vnútri nezaregistroval žiadny konflikt a s obžalovaným vyšli von na cigaretu. Tu sa rozprávali s nejakými dievčatami, keď sa pri nich pristavil poškodený, ktorého pozná a niečo povedal. Obžalovaný na jeho slová reagoval s tým, aby šiel ďalej a išiel si dať pivo. Poškodený šiel potom preč. Neskôr videl poškodeného vonku, zrejme so svedkom Y.. Zachytil znovu slovné prestrelky medzi obžalovaným a poškodeným a potom sa medzi nimi strhla hádka. Podľa neho hádku ukľudnil jeden z vyhadzovačov. Práve tento však chcel dať potom obžalovanému facku, kedy sa obžalovaný uhol a označený muž mu zhodil šiltovku. Vtedy sa obžalovaný nahneval, že prečo je predmetom riešenia on a povedal, že na toto miesto už nepríde. Poškodený medzi tým odišiel niekoľko metrov od nich, zdá sa mu, že telefonoval. On s obžalovaným ešte chvíľu ostali pri dievčatách a potom sa obžalovaný vybral domov, on ostal s dievčatami. O chvíľu však počul krik, volal na neho obžalovaný, aby mu šiel pomôcť. Keď prišiel na miesto, videl, že na obžalovanom sedí poškodený, možno nad ním kľačal, no jednoducho držal ho na zemi a bil ho päsťami oboch rúk. Išlo o viac úderov. Čo bolo dôvodom bitky povedať nevie. Stiahol vtedy poškodeného z obžalovaného a snažil sa ho ukľudniť, pretože bol zlostný. Stále však obaja do seba útočili slovne, šlo o vulgárne výroky, nadávali si. V čase, kým ich ešte držal, prišiel na miesto svedok Y. a on už vtedy poškodeného pustil. Obžalovaný sa pobral domov. Bolo vidieť, že aj svedok Y. bol dosť nervózny a nevhodne sa vyjadril na adresu obžalovaného. Sadol potom do auta a šiel smerom za ním. Potom spred domu obžalovaného bolo počuť nejaký krik. Pokiaľ svedok vysvetľoval svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní, uviedol, že on si nepamätá, že medzi vulgarizmami by boli nejaké slová rasovo motivované. V čase, keď stiahol poškodeného z obžalovaného, nevidel ani na jednom z nich žiadne zjavné stopy zranenia, nepostrehol, žeby niekto krvácal alebo dal najavo, že je zranený. Na svojej výpovedi svedok zotrval aj po konfrontácii s poškodeným.
Svedok Y. Y. na hlavnom pojednávaní zopakoval svoju výpoveď z prípravného konania, pričom zdôraznil, že nakoľko bol vypočúvaný pomerne krátko po skutku, snažil sa popísať okolnosti čo najlepšie ako si ich zapamätal. Poukázal nato, že v rámci trestného stíhania, ktoré je vedené voči poškodenému I. sa zúčastnil aj vyšetrovacieho úkonu - rekonštrukcie, kde sa pokúsil čo najpresnejšie ukázať aj polohy jednotlivých osôb. Potvrdil, že v uvedený deň sa tiež bol v bare zabávať a stretol sa s rôznymi ľuďmi. Podľa neho už počas diskotéky bol obžalovaný, ktorého on dovtedy nepoznal viackrát upozornený svedkom Š. - prevádzkovateľom diskotéky, že sa správa nevhodne a vyvoláva konflikty.
Napokon však svedok Š. vyviedol obžalovaného von. Do koho však obžalovaný vo vnútri zapáral si nevšimol. V čase keď Š. vyviedol obžalovaného von, sa už aj on nachádzal vonku a tu aj voči nemu obžalovaný vystúpil, začal ho natrhávať za oblečenie a on mal dojem, že chce vyprovokovať bitku. Vtedy prišiel aj poškodený, ktorého už pozná a keď ho uvidel obžalovaný, začal na neho vykrikovať, že je neger a slovne ho urážal. Pri obžalovanom v tejto dobe boli ešte nejaké dievčatá a ďalší muž. Poškodený sa ohradil voči týmto slovám a došlo k slovnej hádke, počas ktorej on sa pokúšal ukľudniť aj poškodeného. Volal ho do vnútra, na pivo, no poškodený nešiel. On sa zdržal vo vnútri pár minút a keď potom vyšiel von, videl poškodeného I. vzdialenejšieho od miesta ako telefonuje. Rovnako videl, že obžalovaný vtedy pristúpil k nemu z pravej strany - z boku a z tejto polohy udrel poškodeného rukou do oblasti tváre, hlavy v miestach kde sa nachádza ucho, či šlo o úder päsťou povedať nevie. Po tomto údere už poškodený reagoval, začal sa brániť, pričom pri obžalovanom v tom čase bol ešte ďalší muž. Keď videl, že došlo k bitke, pristúpil k tejto skupinke, neznámeho muža chytil odzadu a odtiahol nabok aby sa do toho nestaral. V tom čase už Pohánka spadol na zem, stratil rovnováhu a následne ho už poškodený nechal, viac na neho neútočil. Obžalovaný sa potom zobral, utekal po ceste a on šiel k svojmu vozidlu a vybral sa za obžalovaný. Ten potom vbehol do dvora rodinného domu a o niekoľko sekúnd vybehol von s rýľom. Začal sa voči nemu slovne vyhrážať, že ho zabije. Keďže on bol sám, sadol znovu do auta a vrátil sa do Kolkárne. Potom volal políciu, pretože poškodený I. bol zranený a aj preto, že on bol napadnutý obžalovaným. Po príchode polície ukázal im, kam vbehol obžalovaný a krátko nato obžalovaný aj s nejakým pánom prišli na vozidle k nim. Tam on označil osobu obžalovaného. Ešte aj pred hliadkou polície si obžalovaný s poškodeným všeličo vykrikovali. Pokiaľ mal svedok vysvetliť na hlavnom pojednávaní, prečo sledoval obžalovaného, uviedol, že to robil preto, lebo ho nepoznal, chcel vedieť o koho sa jedná, aby pri oznámení polície mohol ho presne označiť. Potvrdil aj to, že poškodený hneď na mieste mu dal vedieť, že má problémy s rukou, s prstom. Na svojej výpovedi zotrval aj po konfrontácii s obžalovaným a poškodeným.
Znalecká organizácia podala Okresnému súdu Zvolen dňa 12.12.2012 znalecký posudok, kde znalci v časti b/ Posudková časť uviedli, že po preštudovaní spisového materiálu, zdravotných záznamov a vypracovaných znaleckých posudkov k danému prípadu a zvážení všetkých skutočností, sa prikláňa k názoru MUDr. Karola Dókuša, že mechanizmus úrazového deja podľa poškodeného (brachiálnym napadnutím odzadu pri telefonovaní poškodeného do ruky, v ktorej držal telefón, keď ju mal mierne oddialenú od hlavy), je veľmi nepravdepodobný. Komplexným posúdením prípadu bolo zistené, že mechanizmus vzniku predmetnej zlomeniny čl. IV. prsta pravej ruky nezodpovedá verzii, ako to uviedol poškodený Y. I.. Zároveň v bode 4 uviedla znalecká organizácia, že záver znalca MUDr. Karola Dókuša o tom, že takéto zlomeniny s posunom úlomkov v smere od chrbtovej ku dlaňovej ploche ruky úderom ruky zovretej v päsť do tvrdých častí tvárovej oblasti, poprípade predlaktia či lakťa obžalovaného vysunutého v obrannom pohybe proti pôsobiacemu násiliu pokladá za najpravdepodobnejší.
Na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2013 podávateľ znaleckého posudku MUDr. Norbert Moravanský, PhD. uviedol, že zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 212/2012 s tým, že so spoluznalcami dospeli k rovnakým záverom. Ústav trvá na skutočnosti, že mechanizmus vzniku zranenia uvedeného poškodeným podľa záverov znaleckého posudku nie je pravdepodobný. V bode 2/ posudkovej časti znaleckého posudku uvádzal najpravdepodobnejší mechanizmus vznik poranenia prsta pravej ruky poškodeného nárazom ruky zovretej v päsť o tvrdý, tuho elastický predmet s vystupujúcim časťami s hladkým povrchom. Zároveň uviedol, že nie je pravdepodobné, že by sa tento mechanizmus mal vyskytnúť pri náraze o obrubník alebo betónový múrik plotu, keďže nedošlo k porušeniu kožného krytu. Pokiaľ sa venoval mechanizmu vzniku zranenia, tak zastáva názor, že pravdepodobnejšie došlo k vzniku zranenia u poškodeného pri pohybe ruky a nie pritom, ako by do ruky mala naraziť nejaká pôsobiaca sila. Podstatný nie je ani pohyb ruky, ako skôr prekážka, do ktorej uvedená časť tela narazila. Vzhľadom k tomu, že tých úderov tam bolo viac, nie je možné určiť, pri ktorom údere došlo k vzniku poranenia poškodeného. Ústav nevylučuje to, že nemohlo dôjsť k nejakému úderu do ruky, v ktorej poškodený držal mobilný telefón, ale hovorí o tom, že pokiaľ malo pôsobiť násilie na v podstate malú časť plochy a to strednú časť základného článku IV. prsta pravej ruky z chrbtovej časti, tak v tom prípade, keby sa nejednalo o nejaký úzky kovový predmet, tak došlo by k tomu, že pravá ruka poškodeného, keďže bola vo voľnom priestranstve, došlo by pôsobiacim úderom k odkloneniu tej ruky vo voľnom priestranstve, čo by zabránilo tomu, aby táto zlomenina v reálnom čase vznikla a tvrdí, že zranenie vzniklo pri inom deji. Pokiaľ poškodený tvrdil, že mobilný telefón nemal ďalej ako 5 cm a spomínaným úderom mu vypadol mobilný telefón z ruky po tom, ako došlo k úderu mobilného telefónu o hlavu, pričom dodnes má hrču na hlave, k tomu znalec uviedol, že tieto skutočnosti sú trochu iné ako
tie, z ktorých vychádzali pri podávaní znaleckého posudku. Vychádzali z jednotlivých lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii a hlavne z prvotnej lekárskej správy z ošetrenia hneď na druhý deň po skutku, kde nie je konštatovaná nájdená hrča na mieste, ktoré uvádza poškodený. Pokiaľ by sa aj pripustila verzia poškodeného o tom, že takéto zranenie - hrča malo vzniknúť, tak toto zranenie by určite bolo pri tomto ošetrení, pretože sa jedná o časový odstup niekoľkých hodín. Znalec poukázal na okolnosť, že podľa výpovede poškodeného z 26.09.2005 mal mať poškodený mobil pri uchu a po tom, ako počul, že niekto zakričal „pozor“, chcel sa obzrieť, pričom dal ruku trochu ďalej od hlavy a vtedy dostal ranu do ruky, pričom sa automaticky otočil a tiež udrel útočníka rukou, ktorý spadol na zem, pričom týmto úderom útočníka mu bol vyrazený mobil. Jedná sa o viacero následných dejov vyžadujúcich si pomerne presnú koordináciu. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2013 poškodený uviedol, že mobilný telefón mal spadnúť na zem tak, že najprv mal naraziť na bočnú časť hlavy poškodeného a až potom mal spadnúť na zem, pričom táto verzia sa neobjavila vo výpovedi poškodeného z 26.09.2005.
Súd na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovaného, svedkov a znalcov prečítal ďalšie dôkazy, ktoré boli získané v štádiu prípravného konania. Z predložených záznamov spracovaných OO PZ Sliač mohol konštatovať, že dňa 30. 07.2005 v čase o 03.30 hod. podal vysvetlenie poškodený Y. I., ktorý zhodne popísal, že obžalovaný mu predtým nadával, urážal ho a v čase keď telefonoval, ho odzadu napadol a udrel. Rovnako už v tejto svojej výpovedi zdôraznil, že konaním obžalovaného mu bolo spôsobené zranenie, pretože ho bolí prst s ktorým pôjde na ošetrenie. Pokiaľ doplnil toto svoje vysvetlenie, presnejšie popísal útok na pravú ruku v ktorej držal mobil. Dňa 30. 07. 2005 v čase o 04.40 hod. bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia s obžalovaným R. T., ktorý uviedol, že ho bezdôvodne napadol Y. I., ktorý ho na zemi udrel asi desať krát do tváre. Pokiaľ bola získaná informácia od svedka Y. Y., tento potvrdil nadávky zo strany obžalovaného voči poškodenému, ďalej to, že svedok H. Š. vyviedol obžalovaného von a potvrdil, že videl, keď obžalovaný odzadu udrel päsťou do pravej strany hlavy poškodeného, pričom však zasiahol a trafil ruku, v ktorej držal mobilný telefón, ktorý mu vypadol na zem. Potvrdil aj to, že poškodený I. sa začal brániť a potom obaja spadli na zem. Pokiaľ dňa 14. 08. 2005 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia s H. Š., tento uviedol, že v zariadení sa pohyboval mladý muž, ktorý vyrýval do zákazníkov, preto ho musel vyviesť von, upozornil ho, aby už dnu nevstupoval. Neskôr videl, že ten istý muž sa vonku na zemi bije s poškodeným I., ktorého poznal. Keď ich potom rozdelili, neznámy muž utekal po ulici preč a sledoval ho Y. Y.. Lekárska správa potvrdila vyšetrenie poškodeného Y. I. dňa 30. 07. 2005, kedy poškodený uviedol ako utrpel poranenie a lekár konštatoval a popísal vzniknuté poranenie. Poškodený bol potom vedený v stave práceneschopných až do 01. 11. 2005. V štádiu prípravného konania bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným, počas ktorej každý zotrval na svojej výpovedi. Poškodený pripustil aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní, že poznal otca obžalovaného, skutočne bol za ním, zaujímal sa o tom, ako vec spolu vyriešia. Pri hodnotení dôkazov vychádzal z výpovede poškodeného Y. I., ktorá výpoveď vyznievala objektívne, pravdivo, bola v zhode s výpoveďou svedka Y. a podporne potvrdená aj výpoveďou svedka H. Š.. V súvislosti s výpoveďou svedka Q. poukazuje súd na tú skutočnosť, že tento svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že po slovných konfliktoch medzi obžalovaným a poškodeným, kedy voči obžalovanému vystupoval niektorý z pracovníkov zariadenia a chcel ho napadnúť, poškodený sa vzdialil od nich a potvrdil aj to, že videl poškodeného, ktorý telefonoval. Krátko nato sa aj obžalovaný vybral smerom domov, teda k miestu, kde sa nachádzal poškodený. V tomto smere teda tento svedok potvrdil tiež údaje uvádzané poškodeným, že bol napadnutý v okamihu kedy telefonoval. V ruke držal mobil, ruku mal v blízkosti hlavy a ucha a tak sa popísal, bol zasiahnutý silným úderom na túto oblasť ruky. Nie je sporné, že došlo k útoku zo strany obžalovaného na poškodeného, pričom však pri útoku obžalovaného voči poškodenému nemohlo dôjsť k spôsobeniu zlomeniny článku IV. prsta pravej ruky tak, ako to uvádzal poškodený vo svojich výpovediach, pričom súd pri tomto konštatovaní vychádzal zo záverov znaleckej organizácie forensic.sk. Keďže Ústav uviedol, že nie je možné presne určiť, kedy došlo k vzniku predmetného zranenia a táto skutočnosť sa musí vyhodnotiť ako okolnosť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo, nie je možné konanie obžalovaného posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že došlo k naplneniu formálnych znakov prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, avšak v tomto prípade intenzita konania obžalovaného nedosahuje závažnosť, ktorú vyžaduje Trestný zákon v ustanovení § 10 ods. 2, teda chýba materiálny znak pre trestnú zodpovednosť obžalovaného. Toto konanie obžalovaného by napĺňalo znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že od skutku ubehlo viac ako 7 rokov a premlčacia doba pre postihnutie priestupku v zmysle zák. 372/1990 Zb. je len 2 roky, nezostávalo súdu
nič iné, len obžalovaného R. T. oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, keďže skutok nie je trestným činom.
Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného bol poškodený s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).