Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cpr/2/2011

Potvrdené rozhodnutím 11CoPr/3/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobkyne: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. KRALOVENSKÝ, s.r.o., so sídlom Dončova 9/1445, Ružomberok, IČO: 36 857 483, proti žalovanému: Obec Oravská Lesná, so sídlom Oravská Lesná 291, IČO: 00 314 722, právne zastúpenému JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom R. XXX/XX, F., o zaplatenie náhrady mzdy a zaplatenie odstupného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cpr/2/2011-150 zo dňa 27. marca 2013, takto rozhodol: Rozsudku okresného súdu vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol, s a n e d o t ý k a . Vo zvyšku rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci žalobkyne: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. KRALOVENSKÝ, s.r.o., Ružomberok, Dončova 9/1445, IČO: 36 857 483, proti žalovanej: Obec Oravská Lesná, Ústredie 291, IČO: 00314722, právne zast. JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24, v konaní o zaplatenie náhrady mzdy a zaplatenie odstupného, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu 12.495,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 610,21 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.041,28 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 431,07 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom doplatku na odstupnom sumu 1.032,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3.123,84 Eur od 01.07.2011 do 06.09.2012 a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.032,23 Eur od 07.09.2012 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III/ Súd vo zvyšku návrh žalobkyne zamieta.

IV/ Žalovaný je povinný zaplatiť štátu trovy konania vo výške 3,60 Eur a to na účet Okresného súdu Námestovo, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v Štátnej pokladnici, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V/ Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 811,50 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI/ O trovách konania súd rozhodne samostatne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 18.11.2011 žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 15236,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 8.6.2011 do zaplatenia, odstupné vo výške 3178,53 Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 1.7.2011 do zaplatenia a trovy konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 1. 4. 2002 pracovnú zmluvu na funkciu samostatný odborný referent a to na dobu neurčitú. Žalovaný písomnosťou rozhodol dňa 11. 3. 2010 označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru, že s ňou ukončil pracovný pomer okamžite podľa . Žalobkyňa nesúhlasila so skončením pracovného pomeru a písomnosťou zo dňa 12. 3. 2010 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. - 119 rozhodol dňa 5. 4. 2011 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12. 3. 2010 dané žalobkyni zo strany žalovaného je neplatné. Žalobkyňa skončila so žalovaným pracovný pomer dohodou zo dňa 31. 5. 2011, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni zákonné odstupné vo výške 5178,53 Eur. Podľa pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Vec v zmysle odseku 2 rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011. Z dôvodu ustálenia výpočtu výšky náhrady mzdy žalobkyňa dala vyhotoviť znalecký posudok vo veci výpočtu mzdových nárokov, ktorý znalec O.. C. U. vyhotovila pod číslom 3/2011. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že nárok žalobkyne na náhradu mzdy od 12. 3. 2011 ( odo dňa oznámenia, ktorým žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní ) do dňa skončenia pracovného pomeru - do 31. 5. 2011 predstavuje sumu 15 236,02 Eur. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje aj zákonné odstupné v sume 3178,53 Eur, na ktoré sa žalovaný zaviazal podpisom dohody o skončenie pracovného pomeru zo dňa 31. 5. 2011. Náhrada mzdy v zmysle platnej judikatúry a aplikačnej praxe má v danom prípade povahu satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne aj sankcie voči organizácii, ktorá bezdôvodne pristúpila ku skončeniu pracovného pomeru s pracovníkom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. zo dňa 5. 4. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 6. 2011, rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobkyni listom žalovaného dňa 11. 3. 2010. V dôsledku neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi patrí náhrada mzdy až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil vykonávať prácu. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodla ešte pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. na skončení pracovného pomeru a to dohodou. Z toho možno usudzovať, že žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával. Je teda namieste posúdiť či žalovanej prislúcha náhrada mzdy podľa , resp. len podľa , po dobu dvoch mesiacov. Žalovaný je toho názoru, že prejav vôle žalobkyne uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd vyslovil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, je potrebné vykladať ako prejav vôle žalobkyne netrvať na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával a v danom prípade by sa mala uplatniť fikcia o skončení pracovného pomeru podľa a žalobkyni prináleží len náhrada mzdy po dobu dvoch mesiacov. Ak by súd postupoval v zmysle ustanovenia potom žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu mzdy za dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, t. j. priznal jej náhradu mzdy len do 12. 3. 2011 a to z dôvodu, že žalobkyňa jednak po dobu súdneho konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zamestnaná, teda mala príjem z pracovnej, alebo obdobnej činnosti, jednak tým, že skončila pracovný pomer dohodou ani neprejavila vôľu ďalej u žalovaného pracovať. Žalovaný zároveň namietal výšku náhrady mzdy tak ako je uplatňovaná žalobkyňou v podanej žalobe. Namietal aj znalecký posudok predložený žalobkyňou

v tomto súdnom konaní nakoľko znalec si podklady od zamestnávateľa žalobkyne nežiadal a taktiež žalovaný tieto doklady znalcovi neposkytol.

V priebehu konania právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 18.10.2012 zobral späť návrh v časti o zaplatenie 2091,60 Eur a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Následne predložil súdu aj zmenu petitu žaloby. O uvedených procesných návrhoch súd rozhodol uznesením zo dňa 24.10.2012, keď konanie v časti o zaplatenie sumy 2091,60 Eur zastavil a zároveň aj pripustil zmenu petitu žaloby tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 15 236,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 610,21 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 1 041,28 Eur od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.12.2010 do zaplatia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1041,28 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 47,89 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia a odstupné vo výške 1086,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3178,53 Eur od 01.07.2011 do 06.09.2012 a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1086,93 Eur od 07.09.2012 do zaplatenia. Dôvodom čiastočného späťvzatia bola skutočnosť, že dňa 6.9.2012 žalovaný poukázal na účet žalobkyne titulom odstupného sumu 2091,60 Eur.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že naďalej trvajú na výške náhrady mzdy a odstupného, ktoré bolo vyčíslené v znaleckom posudku, ktorý predložili súdu, resp. bola ustálená dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.5.2011. Trvajú na návrhu v znení jeho čiastočného späťvzatia a po následnom pripustení zmeny na pojednávaní dňa 24.10.2012. V zmysle rozsudku NS ČR č. zastáva názor, že nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru fikciou, na preukázanie ktorej žalovaný predložil uznesenie NS SR nakoľko uvedené rozhodnutie nie je na daný skutkový stav aplikovateľné a je právne irelevantné. V tejto súvislosti poukázal na , výkladom ktorého je v spojení s existujúcim skutkovým stavom bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobkyňa trvala na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával nakoľko po vydaní rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru sa žalobkyňa naďalej zaujímala o prácu u žalovaného bez predchádzajúceho oznámenia o tom, aby nastúpila do práce. Tejto práce sa domáhala bezúspešne nakoľko štatutár žalovaného jej oznámil, že na jej miesto už má zamestnanú náhradu. Poukázal aj na to, že žiadne ustanovenie nebráni uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Je však nevyhnutné skúmať skutkové okolnosti za akých k tomuto právnemu úkonu došlo. Podľa rozsudku NS ČR zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, kedykoľvek potom, čo mu dal zamestnávateľ neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskoršie však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o žalobe pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru ukončené. Z hľadiska , je rozhodné aké svoje stanovisko o tom, že trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, oznámil zamestnávateľovi v dobe vyhlásenia /vydania/ súdneho rozhodnutia o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Právny zástupca ďalej uviedol, že boli splnené všetky zákonné podmienky, aby bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy podľa žaloby. Taktiež poukázal aj na skutočnosť, že z pracovnej zmluvy ani zo mzdového listu žalobkyne nevyplýva, že odmeny vyplatené v júni a novembri 2009 sú polročnými alebo celoročnými odmenami. Pokiaľ žalovaný namieta tieto skutočnosti tak neuniesol dôkazné bremeno.

Právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších vyjadreniach predložených súdu. Ohľadom výšky priemerného zárobku žalobkyne poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý súdu oznámil výšku priemerného zárobku s tým, že potvrdil, že suma vyplatená žalobkyni v mesiaci 11/2009 vo výške 777 Eur je odmenou ročnou, z toho dôvodu sa do príslušného rozhodného obdobia žalobkyni z tejto odmeny započítava len ? do rozhodného obdobia. Potom aj výška priemerného mesačného zárobku za rozhodné obdobie 4. štvrťroku 2009 zodpovedá výpočtu žalovaného, t.j. 836,99 Eur. Vo vzťahu k žalobnému návrhu - k stále uplatňovanému rozdielu medzi vyplateným odstupným z dôvodu skončenia pracovného

pomeru a uplatňovanou sumou žalobou, ktorý predstavuje 1.086,93 Eur, žalobkyňa nemá nárok pretože odstupné sa vypláca na základe ustanovení a je presne špecifikované ako násobok priemernej mesačnej mzdy. Ak žalobkyni prináležalo odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku potom výška odstupného nemôže presiahnuť výšku 3- násobku priemerného mesačného zárobku a nie je možné dohodnúť sa na inej sume, pretože to zákon neumožňuje. Ak dohoda o skončení pracovného pomeru uvádzala inú sumu nezodpovedajúcu správnemu výpočtu priemerného zárobku žalobkyne, potom je dohoda o skončení pracovného pomeru z 31.5.2011 v tejto časti neplatná. Zo zákona však platí výška odstupného v súlade so skutočným priemerným zárobkom za príslušný mesiac. Žalovaný odstupné v zákonom stanovenej výške už zaplatil po zákonných zrážkach a preto v tejto časti je návrh nedôvodný. Pokiaľ žalobkyňa zotrváva na nároku na náhradu mzdy za dobu od neplatného skončenia pracovného pomeru do 1.6.2011, tak medzi zamestnávateľom - žalovaným a zamestnancom - žalobkyňou došlo po vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru k písomnej dohode v zmysle a táto písomná dohoda potom znamená, že pracovný pomer skončil 1.6.2011 a žalobkyni zanikol nárok na náhradu mzdy pretože náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru možno poskytnúť zamestnancovi odo dňa, keď po oznámení o tom, že zamestnávateľ s ním končí pracovný pomer a zamestnanec s tým nesúhlasí, oznámil zamestnávateľovi, že trvá na trvaní pracovného pomeru a to až do dňa, kedy mu umožní zamestnávateľ v prípade vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru pokračovať v práci v zmysle . Aj z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že v tom čase musí zamestnanecký pomer trvať. Každé iné skončenie pracovného pomeru po vyslovení alebo aj pred vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru znamená, že ak zamestnanec nechce ďalej pracovať u zamestnávateľa, nastupuje právna fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou a ak sa s ním písomne nedohodne inak. Tu došlo k inej písomnej dohode, žalobkyni bolo poskytnuté odstupné a tým pádom nemá nárok na náhradu mzdy. Nič nebránilo žalobkyni ak by bola mala skutočný záujem pracovať u žalovaného, aby po vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru nastúpila do práce pretože jej pracovné miesto muselo byť zachované. Tým, že súhlasila s dohodou o skončení pracovného pomeru došlo k jej prejavu vôle netrvať na ďalšom trvaní pracovného pomeru a dôvod podľa sa tam uviedol len z dôvodu, že zamestnávateľ chcel poskytnúť žalobkyni odstupné.

Štatutárny zástupca žalovaného - starostka O.. R. E. pred súdom uviedla, že vo funkcii starostky obce Or. Lesná je od 11.1.2011. Predtým v obci nezastávala žiadnu funkciu. Pri nástupe do tejto funkcie už prebiehal spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorý viedla žalobkyňa s obcou. Po nástupe do funkcie zistila určité nedostatky v súvislosti s prácou účtovníčky za obdobie, kedy ju vykonávala žalobkyňa. Z toho dôvodu pri nástupe do funkcie starostky počas sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyni povedala o zistených nedostatkoch za jej pôsobenia a to konkrétne v kultúrnom dome Oravská Lesná, kde sú deviati nájomcovia, ktorým, nebola rozúčtovaná spotrebovaná elektrická energia, ktorú hradila obec. Takýmto spôsobom obec prišla cca o 5 000 000,-Sk. Po rozhovore so žalobkyňou došlo k dohode o skončení pracovného pomeru k 1.6.2011. Žalobkyňa teda následne neprejavila záujem na obci pracovať. Došlo k dohode o skončení pracovného pomeru, kde sa uviedla aj výška odstupného v súvislosti s ukončením jej pracovného pomeru. Výška odstupného uvedená v dohode o skončení pracovného pomeru vychádzala z údajov mzdového listu žalobkyne, ktoré poskytla vtedajšia účtovníčka obce p. H., ktorá na obci pracovala do 1.5.2011. V čase uzatvárania dohody na obci už pracovala nová účtovníčka pani R., ktorá sa len zaúčala, tak údaj uvedený v dohode bol z jej strany konzultovaný so žalobkyňou tak, že presné číslo bude uvedené a vyplatené následne podľa mzdových dokladov. Starostka ďalej uviedla, že na obci je v súčasnosti 8 hodinový fond pracovnej doby. Kedy bol zavedený 8 hodinový pracovný fond nevedela uviesť. Zároveň sa nevedela vyjadriť k tomu, aký bol denný pracovný fond, keď vo funkcii pracovala žalobkyňa, teda či bol 7,5 alebo 8 hodinový. Podľa nej k uvedenému by sa vedela vyjadriť mzdová účtovníčka. K odmene žalobkyne vo výške 777,-Eur, ktorá jej bola vyplatená za mesiac november 2009, starostka uviedla, že tieto odmeny sa vyplácali na konci roka a pre účtovné účely sa brali ako rozvrhnuté na celý rok. Pokiaľ je na výplatnej páske uvedené, že ide o mimoriadnu, cieľovú odmenu, tak vychádza to z programu, na ktorom obec spracováva mzdu a v tomto programe je uvedená buď mesačná odmena príp. mimoriadna alebo cieľová odmena. Vždy však dochádzalo k rozúčtovaniu tejto odmeny na celý kalendárny rok v súvislosti s výpočtom priemerného zárobku. Program, na ktorom sa spracúvajú mzdy je dlhodobo zavedený na obci a mzdy sa spracúvajú na ňom aj v súčasnosti, a bolo tomu tak aj v roku 2009. Odmeny na konci roka na obci sa vyplácajú každoročne a postupne v priebehu roka.

Súd v konaní vypočul aj svedkyne navrhnuté sporovými stranami.

Svedkyňa I. H., rod. U. pred súdom uviedla, že do 1.5.2011 bola zamestnankyňou obce Z. A., kde pracovala 23 rokov v kumulovanej funkcii pre viaceré úseky a to ako mzdová účtovníčka, pracovníčka pre opatrovateľskú službu, zástupca matrikárky a taktiež aj v komisii pre ROEP. Žalobkyňu poznám nakoľko taktiež robila na obci Or. Lesná vo funkcii účtovníčka. Ako pracovníčka obecného úradu neposkytovala žiadne podklady pre súdneho znalca resp. pre inú organizáciu, ktoré by sa týkali žalobkyne a súviseli by s náhradou mzdy, ktorú ona požaduje. Ďalej uviedla, že pokiaľ bola pracovníčkou obce Or. Lesná, tak do začiatku roku 2011 bol 7,5 hodinový fond pracovnej doby. Išlo o čistý výkon práce + k tomu bola polhodinová prestávka, ktorá sa už nepočítala do fondu pracovnej doby. 7,5 hodinový fond pracovnej doby vyplýval z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nakoľko na obci Or. Lesná neboli založené odbory. Situácia sa zmenila od začiatku roku 2011 a zaviedol 8 hodinový fond pracovnej doby. Súviselo to s tým, že na obci neboli založené odbory a z toho dôvodu sa potom zaviedol tento 8 hodinový fond pracovnej doby. Toto vyplynulo vlastne aj z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, kde sa zavádzal 8 hodinový fond pracovnej doby. Jednalo sa o pracovníkov verejnej služby. Na otázku súdu uviedla, že 8 hodinový fond pracovnej doby platil od 1.1.2011. Svedkyňa ďalej uviedla, že na obci sa mzdy spracúvali v programe, ktorého dodávateľom bola spoločnosť IVES. Do toho programu sa nedalo zasahovať a keď boli problémy tak sa to riešilo priamo s pracovníkmi spoločnosti. Vyplácanie odmien pre pracovníkov na obci záviselo od nadriadených - vedúcich, pričom účtovníčky patrili pod správu prednostky. Odmeny sa vyplácali štvrťročne. Mohlo sa stať, že za príslušný kalendárny rok mohli byť odmeny aj 2- krát resp. 3-krát. Vyplácanie odmien podliehalo schváleniu starostky, kde bolo vždy uvedené, že ide o odmeny za príslušný kalendárny štvrťrok. Pre výpočet priemerného zárobku podľa sa vyplácané odmeny brali do priemeru resp. do platu pre výpočet priemerného zárobku za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto odmeny vyplácané štvrťročne sa nerozúčtovávali na celý kalendárny rok. Výpočet priemerného zárobku počas pôsobenia na obci robila ona ako mzdová účtovníčka, bolo to aj v roku 2009 a 2010, pričom pri výpočte pre účely dovolenky postupovala tak, že vyplatená odmena sa zúčtovala vždy za príslušný kalendárny štvrťrok.

Svedkyňa O.. R. R. pred súdom uviedla, že na obci Oravská Lesná bola zamestnaná od 12.1.2011 do 9.1.2013 v pracovnom zaradení ako odborný referent - odborný radca. Na obci vykonávala viaceré činnosti napr. mzdovú účtovníčku, na sekretariáte starostu, tvorba projektov pre obec. V čase jej nástupu do pracovného pomeru na obec žalobkyňa tam už nepracovala. Osobne vypočítavala výšku priemerného zárobku žalobkyne, ktorý bol predložený súdu. Ďalej uviedla, že v čase jej nástupu do pracovného pomeru na obec Oravská Lesná bol 37,5 hodinový týždenný pracovný úväzok a hneď sa to zmenilo na 40 hodinový týždenný pracovný úväzok nakoľko neboli založené odbory a nebola uzatvorená kolektívna zmluva. Nevedela sa vyjadriť od akého dátumu bol zavedený 40 hodinový pracovný úväzok. S istotou však vedela, že na začiatku roka 2011 bol 37,5 hodinový týždenný úväzok. V čase jej pôsobenia na obci sa odmeny vyplácali tak, že vyplatená odmena sa rozúčtovala na celý rok a odmeny sa vyplácali v závislosti od množstva a zostatku finančných prostriedkov. Nebolo pravidelnosťou, že by sa vyplácali vždy v určitom konkrétnom mesiaci. Vyplatené odmeny sa pre výpočet priemerného zárobku brali tak, že sa rozúčtovali na celý kalendárny rok. Na otázka právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla, žalobkyňa mala v rozhodnom roku vyplatené 2-krát odmenu a bolo jej povedané, že prvá odmena bola ako záloha. Pre výpočet priemerného zárobku celú odmenu, teda obidve vyplatené sumy brala ako jednu ročnú odmenu. Odmeny na obci sa vyplácali na základe dokladu od starostky obce, v ktorom bolo špecifikované za aké obdobie je poskytnutá odmena a účel poskytnutia odmeny - dôvod vyplatenia odmeny (mimoriadna a podobne).

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín predložených účastníkmi konania, ktoré sa vzťahujú na toto súdne konanie, ktoré sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v spise a to: s obsahom dohody o skončení pracovného pomeru podľa uzavretej dňa 31.5.2011 medzi Obcou Oravská Lesná - žalovaný a P. T. - žalobkyňou (čl. 5), ktorou sa jej účastníci dohodli na skončení pracovného pomeru dňom 1.6.2011 a to z dôvodu podľa - nadbytočnosť a žalovaný sa predmetnou dohodou zaviazal vyplatiť žalobkyni v najbližšom výplatnom období po skončení pracovného pomeru zákonné odstupné vo výške troch mesiacov v sume 3178,53 Eur. Súd sa taktiež oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 21.8.2011 vyhotoveného znalkyňou O.. C. U. pre odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling (čl. 8-31), ktorý znalkyňa vypracovala na základe objednávky

žalobkyne. Uvedeným znaleckým posudkom bola vypočítaná náhrada mzdy za celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 1.6.2011 v sume 15236,02 Eur, náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za 12 mesiacov, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 11.3.2011 v sume 12495,6 Eur, trojmesačné odstupné bolo vypočítané ako trojnásobok priemerného mesačného zárobku žalobkyne v celkovej sume 3123,84 Eur. Súčasťou znaleckého posudku je okrem iného aj mzdový list žalobkyne za rok 2009 (čl. 20-23), oznámenie žalobkyne zo dňa 12.3.2010, ktorým oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby jej bolo umožnené naďalej vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy (čl. 18). Pri výpočte priemerného mesačného zárobku u žalobkyne znalkyňa vychádzala z priemerného zárobku žalobkyne za 4. štvrťrok 2009, z 37,5 hodinového pracovného týždňa (7,5 hod. denne) s tým, že odmena vyplatená žalobkyni v mesiaci november 2009 (777,- Eur) bola celá pojatá pre výpočet priemerného mesačného zárobku. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 5.4.2010 (čl. 45-49), ktorým bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.3.2010 dané žalobkyni zo strany žalovaného je neplatné. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť až 7.6.2011 a to v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 16.5.2011 (čl. 50). Súd sa taktiež oboznámil s čiastočným späťvzatím návrhu a s úpravou petitu žaloby zo dňa 18.10.2012 (čl. 54-56), o ktorých návrhoch súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.10.2012 ((čl. 73-74), kde právny zástupca žalovaného predložil súdu mzdový list žalobkyne za rok 2009 (čl. 58-61), ktorý je totožný s mzdovým listom žalobkyne založeným v podanom znaleckom posudku 3/2011 z čl. 20-23 a ma čl. 88-91. Z písomného podania žalovaného zo dňa 7.11.2012 (čl. 76-77) súd ďalej zistil, že priemerný mesačný zárobok žalobkyne za rozhodné obdobie - 4. štvrťrok 2009 bol vypočítaný v sume 836,99 Eur, keď žalovaný pri jeho výpočte vychádzal zo 40 hodinového týždenného pracovného času a odmena 777,- Eur vyplatená žalobkyni v mesiaci október 2009 bola zahrnutá pre výpočet priemerného mesačného zárobku vo výške ?, čo predstavuje sumu 194,25 Eur. Súd sa oboznámil aj s výplatnými páskami žalobkyne za mesiace 10/2009 až 12/2009 z čl. 85-87, s obsahom mzdových listov p. H., p. U. a Z. za roky 2009 a 2010 z čl.101 až 128, z ktorých zisťoval vyplatenie odmeny uvedeným bývalým pracovníčkam žalovaného, s obsahom zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Oravská Lesná dňa 26.1.2012 (čl. 130-138), na ktorom bolo rokované aj podanej žalobe žalobkyne ohľadom uplatnenia nárokov z neplatnej výpovede danej žalobkyni. Súd sa taktiež oboznámil aj s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. , pod ktorou spisovou značkou sa viedlo konanie o neplatnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného. Rozsudok v predmetnej veci bol vydaný 5.4.2011 a doplňovaný opravným uznesením zo dňa 16.5. a následne aj 6.6.2011, keď nadobudol právoplatnosť dňom 2.6.2011 vo výroku I. - neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a dňom 30.6.2011 vo výroku II. - povinnosť zaplatiť trovy žalobkyni.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2002 bola u žalovaného v pracovnom pomere vo funkčnom zaradení - samostatný odborný referent. Žalovaný písomnosťou zo dňa 11.3.2010 označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru ukončil so žalobkyňou pracovný pomer podľa . Žalobkyňa nesúhlasila s okamžitým ukončením pracovného pomeru a uvedenú skutočnosť oznámila žalovanému listom zo dňa 12.3.2010 a dožadovala sa výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy. Otázka neplatnosti ukončenia pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobkyňou bolo posudzovaná tunajším sudom v konaní , kde súd rozsudok zo dňa 5.4.2011 vyhlásil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 2.6.2011 vo výroku I. - neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a dňom 30.6.2011 vo výroku II. - povinnosť zaplatiť trovy žalobkyni. Následne žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 31.5.2011 dohodu o skončení pracovného pomeru podľa dňom 1.6.2012, kde sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobkyni zákonné odstupné vo výške troch mesiacov v sume 3178,53 Eur v najbližšom výplatnom období. Následne žalobkyňa podala žalobu na vyplatenie náhrady mzdy za obdobie od 12.3.2010 do 31.5.2011 v sume 15236,02 Eur s príslušným úrokom z omeškania a taktiež aj na zaplatenie dohodnutého odstupného v sume 3178,53 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa a na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Podľa a (účinného v čase uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru - 31.5.2011) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa a (účinného v čase uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru - 31.5.2011) zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v až c). (2) Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

V priebehu súdneho konania sa súd musel vysporiadať s otázkou výšky priemerného zárobku žalobkyne za rozhodné obdobie pre účely výpočtu výšky náhrady mzdy a taktiež aj pre stanovenie výšky zákonného odstupného u žalobkyne.

Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok znalkyne O.. C. U., ktorá na jej požiadavku vypracovala znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 21.8.2011, v ktorom znalkyňa vypočítala náhrada mzdy za celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 1.6.2011 v sume 15236,02 Eur, náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za 12 mesiacov, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 11.3.2011 v sume 12495,6 Eur, trojmesačné odstupné v celkovej sume 3123,84 Eur. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku u žalobkyne znalkyňa vychádzala z priemerného zárobku žalobkyne za 4. štvrťrok 2009, z 37,5 hodinového pracovného týždňa (7,5 hod. denne) s tým, že odmena vyplatená žalobkyni v mesiaci november 2009 (777,- Eur) bola celá pojatá pre výpočet priemerného mesačného zárobku.

Takto stanovený výpočet priemerného mesačného zárobku u žalobkyne rozporoval žalovaný. Jednak poukazoval, že pri výpočte bol nesprávne použitý denný fond pracovnej doby (7,5 hodín), keď správne mal byť použitý 8 hodinový denný fond pracovnej doby. Taktiež poukazoval ne nesprávnosť započítania odmeny poskytnutej žalobkyni v novembri 2009 v sume 777,- Eur, keď táto suma vyplatená žalobkyni v mesiaci 11/2009 vo výške 777 Eur bola odmenou ročnou a z toho dôvodu sa do príslušného rozhodného obdobia žalobkyni z tejto odmeny započítava len v ? . Potom aj výška priemerného mesačného zárobku za rozhodné obdobie 4. štvrťroku 2009 zodpovedá výpočtu žalovaného, t.j. sume 836,99 Eur (čl. 76). Pre odstránenie týchto rozporov a ustálenie správnosti výpočtu priemerného mesačného zárobku žalobkyne v rozhodnom období - 4. štvrťrok 2009 (čo nebolo predmetom rozporu medzi sporovými stranami) súd vykonal dokazovanie jednak výsluchom štatutára žalovaného a svedkýň - pracovníkov žalovaného, ktorí mali v náplni práce mzdové záležitosti pracovníkov obce Oravská Lesná. Starostka obce Oravská Lesná uviedla, že na obci je v súčasnosti 8 hodinový fond pracovnej doby. Kedy bol zavedený 8 hodinový pracovný fond nevedela uviesť. Zároveň sa nevedela vyjadriť k tomu, aký bol denný pracovný fond, keď vo funkcii pracovala žalobkyňa, teda či bol 7,5 alebo 8 hodinový. K odmene žalobkyne vo výške 777,-Eur, ktorá jej bola vyplatená za mesiac november 2009, uviedla, že odmeny sa vyplácali na konci roka a pre účtovné účely sa brali ako rozvrhnuté na celý rok. Svedkyňa H. uviedla, že do 1.5.2011 bola zamestnankyňou obce Oravská Lesná, kde pracovala 23 rokov, okrem iného aj ako mzdová účtovníčka. Pokiaľ bola pracovníčkou obce Or. Lesná, tak do začiatku roku 2011 bol 7,5 hodinový fond pracovnej doby. Išlo o čistý výkon práce + k tomu bola polhodinová prestávka, ktorá sa už nepočítala do fondu pracovnej doby. 7,5 hodinový fond pracovnej doby vyplýval z kolektívnej zmluvy vyššie stupňa nakoľko na obci Or. Lesná neboli založené odbory. Situácia sa zmenila od začiatku roku 2011 a zaviedol 8 hodinový fond pracovnej doby. Súviselo to s tým, že na obci neboli založené odbory a z toho dôvodu sa potom zaviedol tento 8 hodinový fond pracovnej doby. Ďalej uviedla, že vyplácanie odmien pre pracovníkov na obci záviselo od nadriadených - vedúcich, pričom účtovníčky patrili pod správu

prednostky. Odmeny sa vyplácali štvrťročne. Vyplácanie odmien podliehalo schváleniu starostky, kde bolo vždy uvedené, že ide o odmeny za príslušný kalendárny štvrťrok. Pre výpočet priemerného zárobku podľa sa vyplácané odmeny brali do priemeru resp. do platu pre výpočet priemerného zárobku za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto odmeny vyplácané štvrťročne sa nerozúčtovávali na celý kalendárny rok. Svedkyňa O.. R. uviedla, na obci Oravská Lesná bola zamestnaná od 12.1.2011 do 9.1.2013 v pracovnom zaradení ako odborný referent - odborný radca. V čase jej nástupu do pracovného pomeru na obec žalobkyňa tam už nepracovala. Osobne vypočítavala výšku priemerného zárobku žalobkyne, ktorý bol predložený súdu. Ďalej uviedla, že v čase jej nástupu do pracovného pomeru na obec Oravská Lesná bol 37,5 hodinový týždenný pracovný úväzok a hneď sa to zmenilo na 40 hodinový týždenný pracovný úväzok nakoľko neboli založené odbory a nebola uzatvorená kolektívna zmluva. V čase jej pôsobenia na obci sa odmeny vyplácali tak, že vyplatená odmena sa rozúčtovala na celý rok a odmeny sa vyplácali v závislosti od množstva a zostatku finančných prostriedkov. Z výpovedí štatutára žalovaného a svedkýň pre súd vyplynulo, že štatutár a svedkyňa R. neboli zorientovaní v danej problematike - denný fond pracovnej doby a rozúčtovanie vyplatených odmien pre výpočet priemerného zárobku pracovníkov na obci. O tom svedčí skutočnosť, že žalovaný predložil súdu mzdový list žalobkyne za rok 2009 (čl. 88) ako aj samotný výpočet priemerného zárobku žalobkyne za 4. štvrťrok 2009 (čl. 76), z ktorých dokladov jednoznačne vyplýva, že tvrdenia žalovaného sú v danom prípade účelové ohľadom rozúčtovania poskytovaných odmien na celý rok v súvislosti s výpočtom priemerného zárobku. Zo mzdového listu žalobkyne zo rok 2009 (čl. 88), ktorý je totožný s obsahom mzdového listu, z ktorého vychádzal súdny znalec (čl. 20) jednoznačne vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená odmena aj v mesiaci 06/2009 vo výške 500,- Eur, ktorá však nebola zahnutá a rozúčtovaná na celý rok v súvislosti s výpočtom priemerného zárobku žalobkyne. Táto skutočnosť potom potvrdzuje výpoveď svedkyne H. a správnosť postupu súdnej znalkyne v súvislosti s výpočtom priemerného zárobku žalobkyne. Súd si potom osvojil závery súdnej znalkyne ohľadom priemerného zárobku žalobkyne v rozhodnom období - 4. štvrťrok 2009, keď priemerný denný zárobok bol vyčíslený sumou 47,8972 Eur a mesačná náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sumou 1041,28 Eur. Z uvedených údajov znalec vychádzal aj pri stanovení výšky odstupného u žalobkyne ako trojnásobku jej priemerného zárobku, čo predstavuje sumu 3123,84 Eur.

V ďalšom sa súd zaoberal tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 31.5.2011 žalobkyňa prejavila vôľu, že nechce ďalej pracovať u žalovaného a tým nastúpila právna fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle . Táto písomná dohoda potom znamená, že pracovný pomer skončil 1.6.2011 a žalobkyni zanikol nárok na náhradu mzdy pretože náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru možno poskytnúť zamestnancovi odo dňa, keď po oznámení o tom, že zamestnávateľ s ním končí pracovný pomer a zamestnanec s tým nesúhlasí, oznámil zamestnávateľovi, že trvá na trvaní pracovného pomeru a to až do dňa, kedy mu umožní zamestnávateľ v prípade vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru pokračovať v práci v zmysle . S poukazom na túto skutočnosť nastupuje právna fikcia, kedy sa považuje pracovný pomer za skončený dohodou a vo vzťahu k tejto písomnej dohode žalobkyni potom prináleží náhrada mzdy vo výške dvojmesačného priemerného zárobku.

Súd sa nestotožnil s uvedeným názorom právneho zástupcu žalovaného. V je riešená situácia, keď zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnanec teda vôbec neoznámil zamestnávateľovi, že žiada prideľovať prácu. V prípade vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a netrvaní zamestnanca na ďalšom zamestnávaní (prideľovaní práce) u tohto zamestnávateľa nastupuje fikcia, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou a to, pri neplatnom okamžitom skončení, dňom keď sa mal pracovný pomer skončiť. V súdenom prípade však nejde o takú situáciu. Žalobkyňa oznámila žalovanému listom zo dňa 12.3.2010, že trvá na ďalšom prideľovaní práce v zmysle pracovnej zmluvu. Na tomto svojom stanovisku zotrvala počas celého súdneho konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (sp. zn. ) a teda aj potom, čo bol vyhlásený rozsudok dňa 5.4.2011 vo veci o neplatnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného. Rozsudok v predmetnej veci bol doplňovaný opravným uznesením zo dňa 16.5.2011, 6.6.2011 a nadobudol právoplatnosť dňom 2.6.2011 vo výroku I. - neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a dňom 30.6.2011 vo výroku II.

- povinnosť zaplatiť trovy žalobkyni. Účastníci konania - žalobkyňa a žalovaný uzavreli dohodu o

skončení pracovného pomeru až po vyhlásení rozsudku, ktorým bolo vyhlásené za neplatné skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného, teda bolo už rozhodnuté a účastníkom jasné, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Za tohto stavu sa potom medzi účastníkmi konania riešila otázka trvania resp. ukončenia pracovného pomeru, čo vyústilo do uzavretia dohody zo dňa 31.5.2011, ktorou bol ukončený pracovný pomer žalobkyne k 1.6.2011 a to pre nadbytočnosť. Samotné uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňou nemožno v žiadnom prípade vysvetľovať ako jej prejav, že nemala záujem u žalovaného pracovať. Ak by sa aj pripustila taká situácia, že žalobkyňa by po vyhlásení rozsudku o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru (5.4.2011) netrvala na ďalšom zamestnávaní u žalobcu, tak v takom prípade by nastúpila fikcia v zmysle a pracovný pomer žalobkyne by sa ukončil spätne dňom 11.3.2010. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.5.2011 však riešila trvajúci pracovný pomer žalobkyne, ktorý bol ukončený dohodou ku dňu 1.6.2011. Žalobkyni teda za dobu trvania pracovného pomeru prináleží náhrada mzdy.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal, aby súd pri posudzovaní nároku žalobkyne postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a nepriznal žalobkyni náhradu mzdy za dobu dlhšiu ako 12 mesiacov, t. j. priznal jej náhradu mzdy len do 12. 3. 2011. Žiadať žalovaného súd plne akceptoval a priznal žalobkyni náhradu mzdy len za dobu 12 mesiacov. Prihliadal pritom na skutočnosť, že počas trvania súdneho konania o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňa sa mohla zamestnať a to na dobu určitú a takým spôsobom získať prostriedky.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd potom za základ priznaných nárokov žalobkyni zobral údaje zo znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 21.8.2011 vypracovaného znalkyňou O.. C. Huťkovou, ktorá vypočítala u žalobkyne náhradu mzdy jednak za celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 1.6.2011 v sume 15236,02 Eur, jednak náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za 12 mesiacov, t.j. za obdobie od 12.3.2010 do 11.3.2011 v sume 12495,6 Eur a trojmesačné odstupné v celkovej sume 3123,84 Eur. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku u žalobkyne znalkyňa vychádzala z priemerného zárobku žalobkyne za 4. štvrťrok 2009, z 37,5 hodinového pracovného týždňa (7,5 hod. denne) s tým, že odmena vyplatená žalobkyni v mesiaci november 2009 (777,- Eur) bola celá pojatá pre výpočet priemerného mesačného zárobku. Znalkyňa v znaleckom posudku pri výpočte priemerného zárobku vychádzala z nasledovných údajov: Hrubá mzda za štvrtý štvrťrok 2009: 777 + (1624,51 - 37,01 - 70,5) + (777,02 - 101,35) = 2969,67. Počet odpracovaných dní v štvrtom štvrťroku 2009: 22 + 20 + 20 = 62 dní. Počet odpracovaných hodín v štvrtom štvrťroku 2009: 62 x 7,5 = 465 hodín. Priemerný hodinový zárobok za štvrtý štvrťrok 2009: 2969,67/465 = 6,3863 Eur. Priemerný denný zárobok za štvrtý štvrťrok 2009: 6,3863 x 7,5 (hodín) = 47,8972 Eur/ 1 deň. Mesačná náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru: 21,74 x 47,8972 = 1041,28 Eur. Výpočet alikvotnej časti náhrady mzdy za obdobie od 12.3.2010 do 31.3.2010: 21,74 - 9 = 12,74 dní, 12,74 x 47,8972 = 610,21 Eur. Výpočet alikvotnej časti náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2011 do 11.3.2011: 9 x 47,8972 = 431,07 Eur. Výpočet odstupného: 3 x 1041,28 = 3123,84 Eur, pričom znalec použil za rovnaké rozhodujúce obdobie.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vl. SR č. , účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v tomto súdnom konaní priznal žalobkyni aj úroky z omeškania a to v závislosti od splatnosti priznanej náhrady mzdy za jednotlivé mesiace, pričom splatnosť náhrady mzdy za príslušný mesiac bola stanovené ma posledný deň nasledujúceho mesiaca a žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom ďalšieho nasledujúceho mesiaca. Výška úroku z omeškania bola stanovená v závislosti od výšky základnej úrokovej sadzby ECB v príslušný deň omeškania, keď k 1.5.2010 bola vo výške 1%, k 1.4.2011 bola vo výške 1,25% a k 7.9.2012 bola vo výške 0,75%. Takto uvedené úrokové sadzby v rozhodnom období súd zvýšil o 8 percentuálnych bodov. Súd teda priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 12.3.2010 do 11.3.2011 aj úrokom z omeškania a to nasledovne: 9% ročne zo sumy 610,21 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.12.2010 do zaplatia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 431,07 Eur od 01.05.2011 do zaplatenia. Súd priznal žalovanej aj zákonný úrok z omeškania v súvislosti s nárokom na odstupné, splatnosť ktorého bola 30.6.2011. S jeho úhradou sa žalovaný dostal už 1.7.2011 a to nasledovne: 9,25% ročne zo sumy 3123,84 Eur od 01.07.2011 do 06.09.2012 a 8,75% ročne zo sumy 1032,23 Eur od 07.09.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ súd vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol tak ide jednak v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy a príslušenstva, jednak v časti uplatneného doplatku odstupného a príslušenstva.

Žalobkyňa sa v tomto súdnom konaní domáhala zaplatenie náhrady mzdy v celkovej sume 15236,02 Eur s príslušným úrokom z omeškania v závislosti od dátumu splatnosti mzdy za príslušný kalendárny mesiac. Súd jej však v tomto súdnom konaní priznal náhradu mzdy len za 12 mesiacov ( ), čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 12495, Eur a príslušný zákonný úrok z omeškania v závislosti od splatnosti náhrady mzdy za príslušný mesiac rozhodného obdobia (výrok I.). Rozdiel medzi uplatneným a priznaným nárokom súd zamietol, pričom rozdiel predstavuje sumu 2740,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 610,21 Eur od 1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 1041,28 Eur od 01.07.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 47,89 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia.

Žalobkyňa sa taktiež domáhala doplatenia odstupného do výšky dohodnutej v dohode o ukončení pracovného pomeru v sume 3178,53 Eur a následne po zohľadnení sumy 2091,60 Eur vyplatenej žalobkyni dňa 06.09.2012 (späťvzatie), t.j. sumy 1086,93Eur s príslušným úrokom z omeškania od 01.07.2011 do 06.09.2012. Súd jej však priznal doplatok do výšky zákonného odstupného v sume 1032,24 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 07.09.2012 do zaplatenia a taktiež aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 3123,84 Eur od 01.07.2011 do 06.09.2012 (výrok II.). Rozdiel medzi uplatneným (aj pôvodne uplatneným) odstupným a priznaným odstupným, vrátane príslušného úroku z omeškania súd zamietol, pričom rozdiel predstavuje sumu 54,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 01.07.2011 do 06.09.2012 a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 54,69 Eur od 07.09.2012 do zaplatenia.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V tomto súdnom konaní vznikli štátu trovy konania a to priznaním svedočného svedkyni H. a to vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom na pojednávanie dňa 11.3.2013, ktoré predstavuje sumu 3,60 Eur. Nakoľko žalovaný v tomto súdnom konaní neuspel tak mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vzniknuté vyplatením svedočného.

Podľa o súdnych poplatkoch v platnom znení ak e poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V tomto súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady mzdy v súvislosti s neplatným ukončením pracovného pomeru a je teda oslobodená od platenia súdneho poplatku za podaný návrh v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zákona. V zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona uvedená povinnosť platiť súdny poplatok za podaný návrh potom prešla na žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech. Žalovaného stíha poplatková povinnosť podľa výsledku konania a je teda povinný zaplatiť súd poplatok 6% z priznanej sumy podľa pol. č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, čo predstavuje sumu 811,50 Eur. Súd je toho názoru, že v danom prípade obec nie je oslobodená od platenia súdneho poplatku nakoľko v súdenom prípade nejde o vzťah, ktorý vznikol pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia. V danom prípade ide o vzťah, ktorý vznikol pri ostatnej činnosti obce.

O trovách konania súd nerozhodol a v súlade s ustanovením a o týchto trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku nakoľko v konaní sa žalobkyňa domáhala náhrady mzdy za celé obdobie trvania pracovného pomeru + dohodnuté odstupné a súd jej priznal náhrady mzdy za 12 mesiacov a doplatok do výšky zákonného odstupného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().