Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-47-2012.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Muránskej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa, v právnej veci žalobcu: Ing. G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, G., V. O., zastúpeného JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanej MUDr. S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, O., zastúpenej JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarkova 59, o ochranu osobnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 15.3.2012, č.k. 15C 147/2010-174 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a určil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná ako teta maloletých detí X. na podnet matky detí adresovala list orgánu starostlivosti o maloleté deti v V. O. v snahe prispieť k vykresleniu situácie v rodine svojej sestry a žalobcu, ktorá z jej pohľadu veľmi negatívne vplýva na maloleté deti. Dá sa povedať, že situácia, ktorá viedla žalovanú k takémuto kroku je situáciou, kedy je nad záujmom individuálnej fyzickej osoby, do ktorej práva je údajne zasahované, potrebné povýšiť závažnejšie a funkčne vyšší verejný záujem, ktorým je ochrana maloletých detí. Takýto zásah do osobnostných práv však zostáva povoleným len za predpokladu, že sa stal primeraným spôsobom a zároveň nesmie byť v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, aby bola zaistená elementárna úcta k dôstojnosti jej osobnosti, teda ak nejde o exces. Je nesporné, že žalobca a jeho manželka sú v rozvodovom konaní, ktoré nebolo právoplatne skončené. Zo správy opatrovníka maloletých detí, práca s rodinou trvá už od jesene roku 2008. O tom, že situácia v rodine je skutočne vážna a rozvod prebieha turbulentne, svedčí aj to, že bývalý starosta Mestskej časti G. X rozhodol o zriadení komisie, ktorá prejednáva prípad súrodencov X.. Podľa správy opatrovníka situácia je natoľko komplikovaná, že v záujme maloletých bol nad ich výchovou stanovený súdny dohľad. Je tiež nesporné, že maloleté deti majú zdravotné problémy charakteru, ako ich popisovala žalovaná v predmetnom liste. Maloletá S. dlhodobo trpí nočnými desmi a maloletý E. nočným pomočovaní, pričom z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov vyplýva, že deti sú pod veľkým psychickým tlakom, sú v psychickom diskom forte a zdravotné problémy môžu mať psychogénny charakter. Ďalej bolo preukázané listinnými dôkazmi, že vzťah maloletej S. k otcovi nie je dobrý, vzťah maloletého E. k otcovi nie je konfliktný. Správanie a povaha žalobcu je podľa znaleckého posudku vypracovaného pre potreby súdneho konania vo veci výchovy maloletých detí charakterizovaná tak, že ide o osobu dominantnú, málo tolerantnú, avšak zodpovednú a pracovitú. Z listu napísaného žalovanou vyplýva, že spôsob výchovy maloletých detí žalobcom považuje za tvrdý a necitlivý. Zo svojho pohľadu hodnotí vplyv výchovy žalobcu na maloleté deti ako neprijateľný s možnými následkami na
zdravotný stav a problémy maloletých detí. Závery jej hodnotení umocňuje tá skutočnosť, že počas pobytu maloletých detí u starej mamy na Slovensku problémy takmer vymizli a po návrate domov do rodiny žalobcu opätovne vyvstali. Skutočnosti obsiahnuté v liste žalovanej potvrdili vo svedeckých výpovediach svedkovia navrhovaní z jej strany. Svedkovia mali byť účastní situácii, keď žalobca, ako otec vychovával svoje maloleté deti spôsobom extrémne prísnym až stresujúcim. Naopak svedkovia navrhnutí žalobcom z okruhu príbuzných a vyhlásenia ním predložené vykresľujú osobu žalobcu, ako milujúceho, zodpovedného a venujúceho sa rodiča. Súdu prvého stupňa neprislúcha hodnotiť rodičovské kvalitu žalobcu, resp. jeho manželky, ale oprávnenosť zásahu spôsobného listom žalovanej. Žalovaná ako blízka príbuzná maloletých detí má vzťah k predmetu konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti X., aj keď nie je jeho účastníčkou. Napísanie listu pre potreby orgánu starostlivosti o dieťa je možné podradiť pod kategóriu plnenia si zákonom stanovených povinností. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti požíva v spoločnosti prioritné postavenie o čom svedčí aj to, že ide o beznávrhové konania, neformálne, práve v záujme zabezpečiť maloletým deťom čo najvhodnejšie, najharmonickejšie a najstabilnejšie výchovne prostredie a požadovaný psychický komfort. Napísaním listu žalovaná konala v záujme maloletých detí, aby bolo vo veci rozhodnuté, pretože konfliktnými rodinnými vzťahmi trpia predovšetkým detí, čo sa začalo prejavovať aj navonok ich zdravotnými problémami. Žalovaná považuje osobu svojej sestry za vhodnejšiu na východu maloletých detí, ako osobu švagra - žalobcu. Je to samozrejme pochopiteľné aj vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah a v kontexte s inými v konaní vykonanými dôkazmi mohla osobu žalobcu vnímať ako málo citlivú a nevhodnú na výchovu maloletých detí. Žalovaná v liste hodnotí žalobcu nepochybne ostro a kriticky, avšak s prihliadnutím na okolnosti prípadu dôvody tejto kritiky a vynesené hodnotiace súdy, nejedná sa o neprípustný exces a v neposlednom rade zásah žalovanej doposiaľ nespôsobil žalobcovi žiadnu preukázateľnú ujmu. Aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že list žalovanej nemal v konaní úpravy pomerov k maloletým deťom X. nijak zvláštne postavenie, pretože je len jedným z mnohých listinných dôkazov založených v opatrovníckom spise rovnako, ako vyjadrenie rodiny a spolupracovníkom zo strany žalobcu a jeho charakter je len informatívny. Ako sa vyjadril opatrovník nikdy nevychádza len z jednej informácie, monitoruje celkovú situáciu a o tejto informuje súd. Navyše konanie vo veci úpravy pomerov k deťom doposiaľ právoplatne skončené nebolo. O výchove detí nebolo rozhodnuté, teda nie je možné hovoriť o ujme spôsobenej žalobcovi predmetným listom. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že výroky uvádzané v liste žalovanej nie sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, pretože sa jedná o plnenie zákonom stanovených povinností, a preto žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd prvého stupňa zároveň určil, že o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. V dôvodoch odvolania uvádza, že v rozsudku plynie, že zásah žalovanej nespôsobil žalobcovi žiadnu preukázateľnú ujmu. List, ktorý žalovaná napísala pobúril žalobcu, nakoľko sa nezakladá na pravde a jeho obsah môže znamenať zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, teda do jeho cti a vážnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaná konala na popud svojej sestry, a že keby vedela čo to spôsobí, tak by tak nekonala. Na jednej strane vykresľuje žalobcu ako despotu a na druhej strane sama povedala, že žalobca sa o svoje deti stará vzorne, o čom svedčí aj svedecké výpovede matky žalovanej a jej sestry a výpovede samotnej žalovanej, ktoré súd vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé. Výpoveď otca žalobcu a sestry žalobcu úplne zbagatelizoval, ako nemajúce vplyv na rozhodovanú vec. Bolo povinnosťou súdu náležite výpovede vyhodnotiť, teda tak rovnako rodiny žalovanej, ako rodiny žalobcu. Výsluchom otca a sestry žalobcu bolo preukázané, že žalobca sa nespráva tak, ako ho vykreslila žalovaná a je príbuzní. V tomto smere súd prvého stupňa nepoužil rovnaké kritéria pri vyhodnotení výpovedí svedkov. List takého znenia, ako ktorý napísala žalovaná stavia žalobcu do zlého svetla. Ak si ktokoľvek takýto list prečíta, vyvolá automaticky zlé pocity u čítajúceho. Súd pochybil keď tvrdí, že žalovaná mala svojim listom záujem dosiahnuť to, aby bolo pojednávanie o zverenie detí do starostlivosti žalobcu čo najskôr ukončené. Krivými obvineniami žalovanej smerovanými voči žalobcovi, okrem iného napríklad týrania detí naopak vyvolala stav, keď sa žalobca proti týmto krivým obvineniam musel brániť napríklad zadávaním ďalších znaleckých posudkov, obstarávaním si vyjadrení ďalších osôb, ktorého poznajú ako vychovávateľa lepšie ako žalovaná. Žalovaná ako detská lekárka musela vedieť, že k výchove detí je potrebný podiel oboch rodičov prvku mužského aj ženského.
O krivých obvineniach z týrania z výlučného zavinenia zdravotných problémov detí žalobcom, môže detí poškodiť neodvratným spôsobom tým, že by spoluzavinila vylúčenie žalobcu - otca z výchovy jeho detí. Pokiaľ mala žalovaná záujem o rýchle ukončenie sporu, mala pôsobiť na svoju vlastnú sestru - manželku žalobcu, ktorá od prvého pojednávania súdu dohodu o výchove detí odmieta až doposiaľ. Krivé obvinenia z týrania, zo zavinenia pomočovania a nočných stresov, či to, že sa o detí fakticky žalobca nestaral, sú celkom za hranicou obvyklej kritiky. Tu vyvstáva otázka, čo je neprípustná kritika. Pokiaľ žalobca detí údajne týral, mala žalovaná na neho podať trestné oznámenie. Pokiaľ údajne žalovanej záležalo na záujme detí, mala smerovať svoje výhrady voči žalobcovi v tom čase, keď sa jej na jeho správaní niečo nepozdávalo. Žalobca ak by sa správal ako nevierohodní svedkovia uviedli, bol by stíhaný aspoň v priestupkovom konaní. Správanie žalovanej spôsobilo žalobcovi ujmu tak materiálnu - musel si obstarať iné znalecké posudky v nemalej finančnej hodnote, ako aj nemateriálne, keďže bol nútený požiadať ďalšie osoby o vyjadrenie sa k jeho výchovným schopnostiam. Z riadne vyhotoveného posudku znalca PhDr. P. vyplýva, že najvhodnejším výchovným prostredím pred deti žalobcu je striedavá starostlivosť. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru pochybil, keď svoje odôvodnenie okrem iného oprel o znalecký posudok vyhotovený JUDr. T. Y. a spol. Tento dokument neobsahuje náležitosti znaleckého posudku - bol vyhotovený dvoma osobami, ktoré obvodný súd pre G. X vôbec na vyhotovenie posudku nemenoval a v rozpore so zákonom o znalcoch a tlmočníkoch, ani nie je zrejmé nemenovanej osoby, teda JUDr. I. G. a JUDr. K. I. Csc. vyhotovili, a z akého dôvodu boli JUDr. T. Y. prijatí. Žalobca údajnú spracovateľku znaleckého posudku videl prvý krát až v súdnej sieni, takže i v tomto bol porušení zákon o znalcoch a tlmočníkoch. Žalobca preto odmieta rôzne, ničím nepodložené tvrdenia o osobnostných rysoch svojich i matky jeho detí, svojich výchovných predpokladoch a podobne. Súd pochybil i tým, že zobral do úvahy odôvodnenie o jednaní Komisie pre sociálnoprávnu ochranu detí z 27.1.2011. Na tomto jednaní bol žalobca hrubo šikanovaný, urážaný, bezdôvodne mu bolo vyhrážané zákazom styku s deťmi, preto boli dve členky tejto komisie v priestupkovom konaní za urážky žalobcu. Pretože pri príchode žalobcu do O. mali deti nejaké problémy, žalobca tieto tvrdenia popiera a nie je mu známe, žeby sa deti v jeho prítomnosti v O. pomočovali, či mali nočné stresy. Naopak žalovaná toto nemôže tvrdiť, pretože s deťmi žalobcu nikdy nenocovala v jednej miestnosti, ani s deťmi nevstávala. Žalobca namieta, že chovanie žalovanej je súčasťou taktiky jej sestry - manželky žalobcu, keď ho v októbri 2008 krivo obvinili z ublíženia na zdraví. Zdôrazňuje, že jeden zo spracovateľov znaleckého posudku JUDr. I. G., sám oznámil súdu v júni 2010, že výchovne prostredie žalobcu znalci neskúmali a len čerpali z listín v súdnom spise, a teda aj z listu žalovanej a uvádzaných krivých obvinení sestry manželky žalobcu. Žalovaná nepredložila dôkaz, ktorý by svedčil o správnosti jej tvrdení. Je preto zarážajúce, že súd pri posudzovaní opodstatnenosti obsahu listu vychádzal z ničím nepreukázaných skutočností a následne vec nesprávne právne posúdil, keď právne vyhodnotenie nesubsumoval pod § 13 OZ s tým, že konanie žalovanej je preukázané, a že žalovaná svojím konaním objektívne mohla zasiahnuť do cti žalobcu, tak ako to vyplýva z petitu jeho žaloby.
K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že jej list nemožno považovať za neoprávnený zásad, ale skôr za oprávnenú kritiku. Ňou uvádzané tvrdenia v tomto liste mali a majú oporu v iných existujúcich a súdom vykonaných dôkazoch. Poukazuje aj na svedeckú výpoveď otca žalobcu, ktorý sa vyjadril, že taktiež písal listy na oddelenie sociálnych vecí. Podľa jej informácii zo strany rodiny žalobcu, ako aj spolupracovníkov žalobcu bolo na jeho podnet Odboru sociálnych vecí adresované množstvo lístkom, v ktorých títo osočovali manželku žalobcu a taktiež sa nepekne vyjadrovali na účet jej rodine. Poukazuje na správu Odboru sociálnych vecí, podľa ktorej list žalovanej založil opatrovník do spisu rovnako, ako aj vyjadrenia rodiny a spolupracovníkov zo strany otca. Všetky tieto vyjadrenia bral ako informatívne. Aj v dôsledku týchto skutočností sa žalovaná rozhodla napísať list na tento úrad, aby mal komplexnú informáciu o výchove maloletých detí, nielen zo strany žalobcovej rodiny a známych. Žalovaná pozná dobré situáciu v rodine u svojej sestry, manželky žalobcu, ktorá s ňou, ako so sestrou konzultovala všetky zdravotné a výchovné problémy detí, nakoľko žalovaná dlhé roky pracuje ako detská lekárka. Žalovaná mala možnosť poznať zdravotne aj psychicky stav detí žalobcu, vzhľadom na opakované návštevy. Tvrdenia uvádzané v spornom liste vyvodzuje z vlastného pozorovania zo svojej odbornej praxe a dlhoročných skúsenosti. Čo sa týka samotného obsahu listu žalovanej, bolo preukázané, že maloleté deti trpia zdravotnými problémami tak ako ich popísala žalovaná a tieto plynú z lekárskych správ doložených zo spisu. Z týchto vyplýva, že tieto problémy majú psychogénny dôvod, a teda sú zapríčinené stresovými situáciami, ktorými boli a sú vystavované. To ako sa správal žalobca k deťom potvrdili aj ňou navrhovaný svedkovia a poukazuje na zápisnicu zo zasadania Komisie pre sociálnoprávnu ochranu detí z 27.1.2011, z ktorej si
tiež možno spraviť úsudok o osobe žalobcu a jeho povahe. Konštatuje sa tam, že otec nebol prístupný k rodičovskej dohode a matku maloletých detí verbálne napádala komunikácia s ním nebola konštruktívna. Naopak sám sa cítil niektorými otázkami verbálne napádaný, čo žiadal protokolovať. Žalovaná poukazuje na vypracovaný znalecký posudok z 1.3.2010 na základe zadania OS v Prahe. Tieto dôkazy nasvedčujú, že žalobca je zložitejšej povahy a tým dávajú za pravdu jeho kritike, ktorú uviedla žalovaná v liste. Spochybňovanie posudku zo strany žalobcu považuje za účelové v snahe vyhnúť sa jeho záverom, ktoré znejú v jeho neprospech.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalobca sa v tomto konaní vo vzťahu k žalovanej domáha ochrany osobnosti, a to v súvislosti s listom vyhotoveným žalovanou a adresovaným Odboru sociálnych vecí OPD - ul. Čsl. armády 23, Praha 6. Tento orgán štátnej správy, Mestská časť Praha 6, Úrad mestskej časti, odbor sociálnych vecí, oddelenie starostlivosti o deti a rodinu je opatrovníkom maloletých detí X. v konaní o úpravu práv a povinností na dobu pred a po rozvode rodičov k maloletým deťom.
V liste zo dňa 10.1.2010 žalovaná, ktorá je sestrou manželky žalobcu, okrem iného uvádza, že pozná dobre situáciu v rodine svojej sestry, pracuje 25 rokov ako detská lekárka, jej sestra s ňou konzultovala zdravotné a výchovné problémy svojich detí, ona sama sa v minulosti stretávala s maloletými deťmi, pričom už v minulosti zhruba od 3 rokov veku maloletej S. začali u nej problémy s nočnými desmi, ktoré sa objavovali po výbuchoch a nezvládnutých emóciách zo strany otca. Uvádzala, že doporučené psychologické a neurologické vyšetrenie otec spočiatku odmietal, keďže sa stav zhoršoval privolil k tomuto vyšetreniu, avšak liečbu ordinovanú neurológom odmietal. V prípade ak boli deti na území Slovenska, u starej matky v O. bez otca, nočné desy ustúpili. Po návrate do G. však u maloletej problémy s nočnými desmi sa vždy znova objavili. Takáto situácia už bola pred piatimi rokmi, keď rozvod rodičov detí ešte nebol aktuálny. Žalovaná tiež uvádzala, že u maloletého E. sa objavilo po takzvanej suchej pauze, nočné pomočovanie a keďže objektívnym vyšetrením sa príčina nenašla je takmer isté, že tento problém je na psychogénnom podklade. Taktiež u tohto maloletého sa podľa žalovanej pri pobyte u starej matky na Slovensku len s matkou bez prítomnosti otca, pomočovanie vytratilo. Taktiež poukazovala na to, že matka sa o deti stará vzorne od ich narodenia. To aký dokáže byť otec na svoje detí hrubý, krutý a ako sa ho deti boja opakovane zažila pri ich návšteve u starej matky, ako aj u nej doma alebo pokiaľ navštívila rodinu v V. republike. V liste žalovaná uvádza, že bola svedkom toho, ako otec na deti neprimerane nakričal, myslí si, že otec situáciu od narodenia detí psychicky nezvládal. Uvádzala, že maloleté detí pozná, je na nich vidieť, že táto situácia je pre ne neúnosná, deti sú zakríknuté nie také spontánne ako bývali, je vidieť, že deti sa trápia, nevládze nad týmto týraním detí otcom rozmýšľať, situácia v rodine ju trápi a preto v záujme hlavne psychického zdravia požiadala o urýchlene vybavenie tejto záležitosti.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba ma právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1-3 OZ fyzická osoba ma právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Právo na ochranu osobnosti - tzv. osobnostné právo - patrí každej fyzickej osobe, pričom popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia a podobne. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome a v tomto smere postačuje, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom nie sú podnety, upozornenia a sťažnosti urobené primeraným spôsobom, adresované príslušným orgánom.
Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavene a uplatnenie v spoločnosti. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi spočíva v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Zákon pritom chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana privodiť.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaná uvádzaný list adresovaný opatrovníkovi maloletých detí X. vyhotovila na podnet matky maloletých detí, jej sestry, ktorá je v dlhotrvajúcom a konfliktnom rozvodovom konaní so žalobcom. Úmyslom žalovanej bolo objasniť situáciu žalobcu a jej sestry, ktorá podľa jej názoru mala značne negatívny vplyv na psychiku maloletých detí. Ako bolo spomínané, podania adresované príslušnému orgánu, pokiaľ sú urobené primeraným spôsobom nepredstavujú neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby a z tohto pohľadu je nutné hodnotiť aj sporné písomné podanie vyhotovené žalovanou. Skutočnosť, že maloleté deti X. mali žalovanou popísané zdravotné problémy, potvrdili predložené lekárske správy, podľa ktorých maloletá S. trpela dlhodobými nočnými desmi a maloletý E. nočným pomočovaním, deti boli pod psychickým tlakom s tým, že ich problémy mohli mať psychogénny charakter aj s ohľadom na situáciu v rodine pokiaľ ide o vážne narušené vzťahy medzi oboma rodičmi. Žalovaná zo svojho pohľadu a skúseností hodnotila výchovu žalobcu maloletých detí ako tvrdú a necitlivú s možnými následkami na zdravotné problémy. Uvedené potvrdili v konaní vypočuté svedkyne C. E. a C. V.-N., navrhované žalovanou tak ako naopak svedkovia z okruhu príbuzných žalobcu a jeho známych, taktiež so zreteľom na ich osobné skúsenosti s rodinou žalobcu, hodnotili jeho osobu ako maximálne zodpovedného a milujúceho rodiča.
Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že žalovaná vyhotovením tohto listu konala predovšetkým v záujme oboch maloletých detí, ktoré nepochybne v dôsledku výrazných konfliktných rodinných vzťahov boli v psychickom diskomforte, čo sa prejavilo aj ich zdravotnými problémami. Výchovu maloletých detí žalobcom popisovala žalovaná nesporne kriticky, avšak nie spôsobom, ktorým by sa neprípustne zasiahlo do osobnostných práv dotknutého žalobcu. Podstatné v prejednávanej veci je aj to, že žalobcovi v súvislosti s tvrdeným neoprávneným zásahom nevznikla žiadna preukázateľná ujma a zároveň toto podanie bez ďalšieho nebolo objektívne spôsobilé túto ujmu privodiť. Odbor sociálnych vecí - oddelenie starostlivosti o detí a rodinu Mestskej časti Prahy 6, Úrad mestskej časti, v tomto konaní potvrdil, že opatrovnícky spis maloletých detí X. je vedený už od októbra 2008, pričom obsahuje značné množstvo rôznych listín, ktoré zaslal opatrovníkovi buď súd, samotní rodičia, prípadne ich opatrovník získal v rámci šetrenia z pohovorov s deťmi, rodičmi, dotazmi v školských zariadeniach detí a u ošetrujúcej detskej lekárky, prípadne ďalších špecialistov. Zdôraznil, že spor o úprave pomerov k maloletým deťom X. nebol ukončený, opatrovník vždy pri predchádzajúcich konaniach vychádzal najmä z aktuálneho stavu a potrieb detí, zo záverov znaleckých posudkov a celkovej práce s rodinou. Dopis sestry matky maloletých detí, žalovanej, založil opatrovník do spisu rovnako ako vyjadrenia rodiny a spolupracovníkov zo strany otca, aj zápis z osobného jednania s otcom maloletých detí, ich starým otcom, ktorý sa dostavil na
vlastnú žiadosť ku konaniu na ich oddelenie. Kolízny opatrovník zdôraznil, že všetky tieto vyjadrenia hodnotil ako informatívne, nikdy nevychádza iba z jedného oznámenia, monitoruje celkovú situáciu a o tejto tiež informuje súd. V závislosti od všetkých týchto zistení súd prvého stupňa správne vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú v dôsledku čoho aj odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
Súd prvého stupňa si o trovách konania vymienil rozhodnúť po právoplatnom skončení veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p.) a preto v dôsledku uvedeného postupu o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.