Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-19-2013.pdf
PDF · 113.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., A. XX, o zaplatenie 647,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. júla 2012 č. k. 8C/225/2011-81, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 647,14 Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, dôvodiac tým, že odporcovi na základe Žiadosti/Zmluvy zo dňa 14. 09. 2005 bol poskytnutý úver vo výške 4 770,-- Sk (158,33 Eur) a revolvingový úver 20 000,-- Sk (663,88 Eur). Odporcovi boli odfinancované peňažné prostriedky na úvere vo výške 1 357,50 Eur a ku dňu 07. 10. 2008 bola odporcovi poskytnutá suma vo výške 1 404,53 Eur. Podľa Všeobecných podmienok bol odporca povinný splácať poskytnutý klasický úver v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach v počte 10 vo výške 524,-- Sk (17,39 Eur) a navrhovateľ môže žiadať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s ktorou sa dostal do omeškania viac ako 30 dní. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca na základe Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru č. 81447175, vyhotovenej 14. 09. 2005, požiadal o úver vo výške 4.770,- Sk, ktorý mal platiť v 10 mesačných splátkach po 524,- Sk a revolvingový úver vo výške 20 000,-- Sk, kde bola len príkladom uvedená ročná miera nákladov bez poistenia 15,55 %. Navrhovateľ na odfinancovanie úverového prípadu odporcu uhradil odporcovi ku dňu 07. 10. 2008 sumu 1 357,50 Eur a odporca ku dňu 09. 04. 2010 zaplatil navrhovateľovi sumu 1 464,74 Eur. Citujúc ustanovenia § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 súd konštatoval, že v danom prípade nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení - formulárová predtlač. Spotrebiteľ teda buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám, „v kľude“ podľa svojej predstavy naformuloval a za takéhoto stavu je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika aj záväzky transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Práve v súvislosti s uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, § 879f/ ods. 3 OZ). Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3 OZ, sú neplatné
po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (879f ods. 4 OZ v znení novely z. č. 150/2004 Z. z. účinnej od 01. 04. 2004). Navrhovateľ ako dodávateľ spotrebiteľského úveru podľa stavu, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, nedal ustanovenie o neprimeranej sankcii do súladu s ochrannými ustanoveniami, preto po 30. 04. 2004 došlo zo zákona k zneplatneniu zmluvy. Navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmluvy a ustanovenia IV - 3, 4, 5 - zmluvná pokuta, úroky z omeškania stratili platnosť v celom rozsahu. Súd konštatoval, že v súvislosti s poskytnutím úverovej karty na úverový rámec 20 000,-- Sk zmluva neobsahuje povinný údaj v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov, a tak v súlade s citovaným ustanovením sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi (pred 01. 07. 2009) pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník vrátane jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z. z. Navrhovateľ s úspechom nemohol uplatňovať sankcie podľa zmluvy, keďže tieto sa dostali do rozporu aj s § 54 OZ, z ktorého dôvodu stratilo platnosť podľa ustanovenia § 879f OZ. Citujúc ustanovenie § 457 OZ súd poukázal na to, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie vo výške 1 357,50 Eur (922,66 Eur + 434,84 Eur) a odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 1 464,74 Eur. Bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, aby súd odporcu zaviazal na akékoľvek ďalšie plnenie v prospech navrhovateľa, a preto návrh ako neopodstatnený a nedôvodný zamietol. V konaní úspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa k novému prerokovaniu veci. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala výšku RPMN a výšku ročnej úrokovej sadzby. V zmysle prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je v časti Poznámky, písm. a/ uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítava v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom. Vzhľadom na to, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty nie je uzatvorená na dobu určitú, nie je možné v prípade tohto spotrebiteľského úveru vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Až zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil zákon o spotrebiteľských úveroch, boli stanovené dodatočné predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pre úvery poskytované prostredníctvom kreditnej karty. S ohľadom na uvedené je evidentné, že ak súd považoval úver ako poskytnutý bez poplatkov a bezúročný, pochybil, keď nesprávne aplikoval právne normy vzťahujúce sa na prípad. Úverová zmluva spĺňala požiadavky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a navrhovateľ tak má nárok aj na poplatky a úroky spojené s poskytnutým úverom ako ich uplatnil v žalobe.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Za nepreskúmateľný je treba považovať aj rozsudok, v ktorom sa súd skutkovo a právne nevysporiadal s celým uplatneným nárokom, a za taký je treba považovať aj rozsudok, v odôvodnení ktorého súd neuviedol, prečo zamietol zvyšok návrhu navrhovateľa. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 02. 04. 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver (ods. 2 cit. ust.).
V ustanovení § 26 bod 1 citovaného zákona je uvedené, že sa zrušuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 14. septembra 2005, bolo potrebné na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (ďalej len „ZoSÚ“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 Eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 Eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (ods. 2).
Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ods. 3).
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa odseku 3 zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (ods. 5).
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa odseku 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že základnou požiadavkou je, aby zmluva o úvere mala písomnú formu, inak je neplatná. Ustanovenie stanovuje povinné náležitosti zmluvy o úvere nad rámec všeobecných náležitostí, ktorými je aj ročná percentuálna miera nákladov, frekvencia, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, výpočet celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. V zmysle § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odstavca 1 a 2 je zmluva platná ak spotrebiteľovi bol už úver poskytnutý alebo tovar dodaný.
Ak došlo medzi zmluvnými stranami k zhode vôle o obsahu zmluvy, riadnym a včasným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy vzniká zmluva. Uzavretím zmluvy zmluva nadobúda aj účinnosť, okrem prípadov ustanovených zákonom, keď zmluva nadobudne účinnosť až rozhodnutím príslušného orgánu. Platným a účinným uzavretím zmluvy sú zmluvné strany zmluvou viazané. Po uzavretí zmluvy môže účastník zmluvy výnimočne jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, avšak iba v prípade, ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 647,14 eura s príslušenstvom odôvodnil tým, že navrhovateľ ako dodávateľ spotrebiteľského úveru nedal ustanovenia o neprimeranej sankcii do súladu s ochrannými ustanoveniami, preto po 30. 06. 2004 došlo zo zákona k zneplatneniu zmluvy a ustanovenia IV - 3, 4, 5 - zmluvná pokuta, úroky z omeškania stratili platnosť v celom rozsahu, pretože podľa § 879f ods. 4 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Súd prvého stupňa však vôbec neodôvodnil, prečo by mala byť celá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neplatná, tobôž ak odporcovi ako spotrebiteľovi už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a revolvingový úver, teda sa nezaoberal ustanovením § 4 ods. 4 ZoSÚ v zmysle ktorého pri nesplnení podmienok podľa odstavca 1 a 2 je zmluva platná ak spotrebiteľovi bol už úver poskytnutý alebo tovar dodaný. Uvedené zistenie je dôležité, pretože ak by bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a revolvingového úveru platná, potom by sa mal zaoberať tým, či dňa 24. 11. 2010 podľa čl. IV. - 4. - 2 Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru došlo k platnému odstúpeniu navrhovateľa od zmluvy č. 42622946089100. Navrhovateľ uvádzal, že žalovaná suma 647,14 eura je zložená zo sumy 536,91 eura, t. j. úverová istina - dlžná istina 115,81 eura, úverová istina, ktorá sa stala splatnou ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy - 421,10 eura, 5,88 eura - dlžné poistné, 74,31 eura - dlžné úroky a 30,04 eura zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ nemohol uplatňovať sankcie podľa zmluvy, keďže sa dostali do rozporu aj s § 54 OZ, avšak ani bližšie neuviedol, o aké sankcie malo ísť a vôbec sa nevysporiadal s tým, že navrhovateľ rozpísal žalovanú sumu tak, že pozostáva z dlžnej istiny, z úverovej istiny, ktorá sa stala splatnou ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy , z dlžného poistného, z dlžných úrokov a zo zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru.
Odôvodnenie rozsudku má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. A jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, pričom je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia (R 37/1985). Dôvodom zrušenia súdneho rozhodnutia je vždy nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vždy dostatočným spôsobom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi súdu, aj keď nie je samozrejme potrebné každé rozhodnutie odôvodňovať obsiahlo a dávať odpoveď na každý argument účastníkov konania.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a jeho odôvodnenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP, preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.