Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-13-2013.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: W. U. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX R., zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom , so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-115-002/2012 zo dňa 20.12. 2012, takto
rozhodol:
I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, Okresný dopravný inšpektorát v Detve č. ORP-DI-DT-SK-20/2011 zo dňa 31.10.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 29.12.2010 v čase o 9.30 hodine, keď v Banskej Štiavnici viedol po ceste I/51 km 275,8 v smere na obec Svätý Anton motorové vozidlo zn. Volkswagen Transporter, ev. č. KA-XXXAP, pričom prešiel pravou stranou vozidla vpravo mimo okraj cesty, následne v snahe dostať vozidlo späť na cestu, vozidlo dostalo šmyk a v blízkosti deliacej stredovej čiary narazilo ľavou prednou časťou do ľavej prednej časti oproti idúceho nákladného motorového vozidla zn. Iveco, ev. č. LV-XXX BY, ktoré viedol vodič I. D.. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb, ale došlo k poškodeniu vozidiel. Predmetným konaním žalobca podľa výroku rozhodnutia porušil povinnosť stanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo mu bola uložená podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 180,- Eur.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal priebeh konania a vykonané dôkazy a okrem toho z rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol už za predmetný skutok rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 31.01.2011 uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. za čo mu bola uložená sankcia vo výške 180,- Eur. Po podaní odporu proti rozkazu o uložení sankcie prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 02.11.2011 zastavil konanie o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutku nebolo žalobcovi preukázané. Rozhodnutie o zastavení konania o priestupku bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry vo Zvolene zo dňa 30.05.2012 pre porušenie § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb., § 72 písm. b/ a § 70 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo dňa 22.06.2012 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie zo dňa 02.11.2011 zrušil.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.10.2012 podal odvolanie žalobca, v ktorom poukázal najmä na to, že nikdy nebolo v jeho prípade začaté konanie pre porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. a ani dokazovanie nebolo zamerané na to, že by bol porušil uvedenú povinnosť, pričom vôbec o úvahe správneho orgánu sa dozvedel až dňa 31.10.2012, a to bezprostredne pred oznámením napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-115-002/2012 zo dňa 20.12.2012 (žalobou napadnuté rozhodnutie) vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.10.2012 zmenil v časti výroku o opise skutku tak, že: „doplnil nacionále účastníka konania .... zastúpený advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík, s.r.o., 960 01 Zvolen, Nám. SNP 41....“. Ostatné časti rozhodnutia podľa výroku odvolacieho orgánu zostávajú nedotknuté.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na listinné dôkazy, ktoré mu predložil prvostupňový správny orgán, a to najmä
1. záznam o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 29.12.2010. Z toho vyplynulo, že žalobca viedol dňa 29.12.2010 motorové vozidlo (VW Transporter) v obci Banská Štiavnica, smerom na Svätý Anton, pričom počas vedenia vozidla si všimol, že oproti ide nákladné vozidlo (Iveco), ktoré obchádzalo dočasné dopravné značenie. Asi 20 metrov pred týmto dopravným značením sa chcel uhnúť vpravo, pričom zišiel pravým kolesom mimo vozovku, kde bol sneh. Následne vytočil volant vľavo, následkom čoho dostal s vozidlom šmyk a zrazil sa s protiidúcim vozidlom, a to asi 0,1 m od stredovej čiary v protismernom jazdnom pruhu, pričom protiidúce vozidlo už bolo za dočasným dopravným značením. Tento dôkaz žalobca vlastnoručne podpísal.
2. Záznam z dopravnej nehody ODI Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom zo dňa 29.12.2010. Z tohto dôkazu vyplýva, že dňa 29.12.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca viedol ako vodič motorové vozidlo VW Transporter po ceste prvej triedy č. 51 v smere od Banskej Štiavnice do obce Svätý Anton, kde v km 275 zišiel pravým kolesom mimo vozovku, pričom následne v snahe dostať motorové vozidlo späť na vozovku ho odhodilo späť do jazdného pruhu, kde následne narazil ľavou prednou časťou do ľavej prednej časti vozidla idúceho v protismere (Iveco). Záznam žalobca vlastnoručne podpísal.
3. Zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody ODI Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom zo dňa 29.12.2010, z ktorého vyplývala dopravné a poveternostná situácia v mieste dopravnej nehody, postavenie vozidiel a opis zistených stôp, ktorých dôkaz taktiež žalobca vlastnoručne podpísal.
4. Náčrtok miesta dopravnej nehody, z ktorého bolo zrejmé ponehodové postavenie vozidiel, smer jazdy vozidiel, miesto zrážky. Tento dôkaz žalobca vlastnoručne podpísal.
5. Fotodokumentácia k dopravnej nehode zo dňa 29.12.2010.
6. Znalecký posudok č. 101/2011 vypracovaný znalcom dipl. V.. S. Y. zo dňa 02.09.2011. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplynulo, že pri verzii v priebehu dopravnej nehody podľa zdokumentovaného plánku z miesta dopravnej nehody, ako aj z verzie priebehu dopravnej nehody vodiča vozidla Iveco bola z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody nesprávna technika vozidla VW Transporter. Nesprávna bola v tom, že počas jazdy so svojim vozidlom vošiel na pravú krajnicu, kde dostal šmyk a prešiel do protismerného jazdného pruhu. Podľa verzie priebehu dopravnej nehody podľa miesta stretu zakresleného v plánku z miesta dopravnej nehody vodič vozidla Iveco v čase, keď sa vozidlo zn. VW Transporter začínalo dostávať do šmyku nemohol dopravnej nehode zabrániť žiadnym spôsobom. Vodič vozidla VW Transporter dopravnej nehode mohol zabrániť tak, že by nebol zišiel na krajnicu, kde dostal šmyk, ale by bol jazdil priamočiaro vo svojom pruhu. Bez toho, že by na svojom vozidle čo i len znížil rýchlosť mohol v bezpečnej vzdialenosti prejsť popri vozidle zn. Iveco.
7. Záznam o podaní vysvetlenia U. D. zo dňa 11.01.2011 (spolujazdec vo vozidle VW Transporter). Z tohto vyplýva, že si počas jazdy všimol protiidúce vozidlo, ktoré obchádzalo dopravné značenie, pričom asi 20 metrov pred týmto vozidlom žalobca vyšiel pravou stranou vozidla mimo okraj cesty. Následne sa snažil dostať pravé koleso vozidla späť na cestu, pričom dostal šmyk a po vyjdení vozidla späť na cestu došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom, a to na stredovej deliacej čiare.
8. Záznam o podaní vysvetlenia Y. C. zo dňa 11.01.2011 (spolujazdec vo vozidle VW Transporter), ktorý vypovedal zhodne ako U. D. s tým, že k zrážke s protiidúcim vozidlom (Iveco) došlo v blízkosti stredovej čiary, pričom nevedel uviesť, či došlo k zrážke za stredovou čiarou.
9. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 27.04.2011, na ktorom žalobca okrem iného uviedol, že vozidlo zn. Iveco bolo v jeho jazdnom pruhu, ľavým kolesom za deliacou stredovou čiarou na jeho strane cesty.
10. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 23.05.2011, na ktorom svedok Y. C. uviedol, že podľa neho bolo miesto zrážky niekde na stredovej čiare, ale určite bližšie smerom k dočasnému dopravnému značeniu a svedok U. D. uviedol, že k stretu vozidiel došlo pri deliacej čiare, ale viac na ich strane asi 0,5 m, t.j. bližšie k dočasnému dopravnému značeniu.
11. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 31.10.2012,
12. Záznam o podaní vysvetlenia vodiča vozdila zn. Iveco I. D. zo dňa 29.12.2010. Z toho vyplynulo, že dňa 29.12.2010 v čase o 9.30 hodine viedol motorové vozidlo v obci Banská Štiavnica. Pri prechádzaní cez obec obchádzal dočasné dopravné značenie, pričom po obídení tohto značenia asi 20m za ním viedol vozidlo už vo svojom jazdnom pruhu, pričom si všimol, že asi 30m pred jeho vozidlom v protismere dostalo dodávkové vozidlo šmyk. Snažil sa vozidlu vyhnúť, pričom sa s vozidlom šuchol o zvodidlá a následne došlo k zrážke jeho vozidla s uvedeným vozidlom (VW Transporter), a to asi 0,2 m od stredovej čiary v jazdnom pruhu jeho vozidla.
13. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 27.04.2011, kde žalobca okrem iného uviedol, že vozidlo zn. Iveco bolo v jeho jazdnom pruhu ľavým kolesom za deliacou stredovou čiarou na jeho strane cesty.
14. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 23.05.2011, kde I. D. ako svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal na mieste dopravnej nehody dňa 29.12.2010.
15. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 31.10.2012, kde právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že v tomto konaní nie je možné prejednávať iné porušenie povinnosti zo strany obvineného, ako to, ktoré sa mu doposiaľ kládlo za vinu.
Žalovaný námietku žalobcu v odvolaní, že sa nevysporiadal s otázkami spôsobu ukončenia konania vedeného pre porušenie § 9 ods. 1 zákona 8/2009 Z.z. považoval za irelevantnú s poukazom na to, že žalobca bol na ústnych pojednávaniach obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch. Celé konanie bolo vedené tak, že žalobca bol obvinený zo spáchania priestupku proti § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Z.z. , pričom žalobca bol aj uznaný vinným zo spáchania uvedeného priestupku. V priebehu konania došlo podľa žalovaného k zmene ustanovenia zákona č. 8/2009, ktoré žalobca porušil, ktorá zmena je len následkom dokazovania.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zastával stanovisko, že z výpovedí žalobcu, ako aj svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom vyplývajú zjavné rozpory v skutkovom deji (o mieste zrážky vozidiel). Popísal predmetné výpovede s tým, že na uvedené rozpory vo výpovediach upozornil v znaleckom posudku aj znalec, ktorý to následne vyhodnotil tak, že podľa jeho názoru sa javí ako najpravdepodobnejšia verzia priebehu dopravnej nehody podľa miesta stretu tá, ktorá je zakreslená v plánku miesta dopravnej nehody. žalovaný aj s ohľadom na to, že bezprostredne po dopravnej nehode, resp. s malým časovým odstupom po dopravnej nehode neoznačil ani jeden zo svedkov miesto zrážky v jazdnom pruhu v smere pohybu vozidla zn. VW Transporter, pričom na toto si spomenuli až so značným odstupom času po dopravnej nehode, a preto nemožno tieto výpovede považovať za dôveryhodné. Žalovaný preto vyhodnotil verziu priebehu dopravnej nehody podanú žalobcom za neprijateľnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca uviedol svoje tvrdenie, že vozidlo Iveco bolo v jeho jazdnom pruhu ľavým kolesom za deliacou stredovou čiarou po prvý krát až dodatočne so značným odstupom času na ústnom pojednávaní dňa 27.04.2011, nie však v rozhodnom čase pre posúdenie dôveryhodnosti a hodnovernosti jeho výpovedí ( na mieste dopravnej nehody). V závere rozhodnutia žalovaný sa stotožnil s výškou ako aj s odôvodnením sankcie prvostupňovým správnym orgánom s tým, že pokuta bola
uložená v dolnej polovici možnej sadzby a správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 12 ods. zákona č. 372/1990 Zb.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe poukázal na nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia s tým, že správne orgány sa dostatočne nezaoberali ani nevysporiadali s otázkami: spôsobu ukončenia konania vedeného pre porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vznesenia obvidnenia zo spáchania priestupku za spáchanie ktorého bol uznaný vinným a otázkou začatia konania vo veci spáchania priestupku v dôsledku porušenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. V tejto súvislosti uviedol, že v rozkaze o uložení sankcie za priestupok zo dňa 31.01.2011 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, pričom podľa skutočností uvedených v uvedenom rozkaze mal porušiť povinnosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. K zrušeniu rozhodnutia zo dňa 02.11.2011 došlo v dôsledku protestu prokurátora z dôvodu, že poškodenému nebolo možné sa k veci vyjadriť. Konanie pre porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 nebolo nikdy začaté, pričom o úvahe správneho orgánu takýmto spôsobom sa dozvedel až dňa 31.10.2012, a to bezprostredne pred oznámením napadnutého rozhodnutia. Vo veci nehody trval na tom, že s vozidlom, ktoré viedol neprešiel do jazdného pruhu vozidla, ktoré viedol I. D. (zn. Iveco) Správny orgán nebral podľa žalobcu do úvahy okolnosti za splnenia ktorých mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť aj vodič D., v dôsledku správania ktorého zašiel žalobca až k neupravenému okraju vozovky a znížil rýchlosť vozidla. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutí. Uviedol, že proces objasňovania priestupku je procesom, v ktorom sa zisťuje príčina porušenia pravidiel o cestnej premávke vo všetkých súvislostiach. Správna klasifikácia konania žalobcu sa v priebehu procesu môže meniť s tým, ako sa mení rozsah a kvalita informácií získaných k danej udalosti. To že v priebehu objasňovania dopravnej nehody bol žalobca podozrivý z porušenia niekoľkých povinností ustanovených zákonom č. 8/2009 Z.z. a nakoniec bolo ustálené, že žalobca porušil iba niektorú z týchto povinností nemení nič na tom, že sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, keďže toto ustanovenie sa nespája s porušením konkrétnej povinnosti uloženej všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Porušenie ktorejkoľvek povinnosti zo zákona č. 8/2009 Z.z., ak je príčinou dopravnej nehody, napĺňa skutkovú podstatu priestupku v zmysle ustanovení § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Pokiaľ na otázku súdu uviedol, že pokiaľ ide o dôkazy vychádzalo sa v čase, keď bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, aj keď bolo zastavené konanie a v konečnom dôsledku sa vychádzalo z dôkazov, ktoré mal správny orgán k dispozícii. Poukázal aj na výpoveď poškodených, ktorí poukazovali na vykonané dôkazy.
Zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozdiely medzi rozhodnutiami, ktorými bolo zastavené konanie a terajším konečným rozhodnutím pokiaľ bol žalobca uznaný za vinného, a to aj napriek tomu, že sa žiadne nové skutočnosti neobjavili. V ďalšom štádiu boli vypočutí len poškodení, a to konatelia poškodenej firmy v súvislosti s nákladným motorovým vozidlom zn. Iveco. Pokiaľ ide o žalobcu, tomuto sa v rozhodnutí nevytýka, že by jazdil v protismere, ale vytýka sa mu to, že rýchlosť jazdy neprispôsobil povahe vozovky. Zdôraznil, že pokiaľ ide o samotnú žalobu zameriava sa na to, že nebolo ukončené pôvodné konanie a na druhej strane bolo začaté nové konanie a v tomto novom konaní bolo aj rozhodnuté o vine žalobcu. Zotrvával preto na podanej žalobe.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Krajský súd sa v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného prvotne zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, že nikdy nebolo voči nemu začaté konanie pre porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2
písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. a zároveň ani nebolo ukončené konanie vedené pre porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
Podľa § 67 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení,
(1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1).
(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
Z obsahu spisu bolo zistené, že podkladom pre začatie konania o priestupku žalobcu bola správa o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom zo dňa 16.01.2011. Podľa tejto správy bolo zistené spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. porušením ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. V správe o výsledku objasňovania priestupku bol skutok popísaný v podstate rovnako ako tomu bolo aj vo všetkých následných rozhodnutiach žalovaného (prvostupňového aj druhostupňového). Žalobca sa mal priestupku dopustiť tým, že dňa 29.12.2010 v čase o 9.30 hodine viedol vozidlo zn. Volkswagen Transporter ev. č. KA-XXX AP po ceste prvej triedy č. 51, v km 275,8 v obci Banská Štiavnica na smer Svätý Anton, kde počas jazdy zišiel s pravou stranou vozidla v pravo mimo okraj cesty, pričom sa snažil dostať vozidlo späť na cestu, následkom čoho vozidlo dostalo šmyk a v blízkosti deliacej stredovej čiary narazilo do protiidúceho vozidla zn. Iveco ev. č. LV- XXX BY, ktoré viedol vodič I. D.. Žalobca bol za uvedený skutok uznaný vinným rozkazom o uložení sankcie za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 31.01.2011. Po podanom odpore a po následnom vykonanom dokazovaní zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch zo dňa 02.11.2011 z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku (žalobcovi) preukázané. Vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 02.11.2011 napadol protestom zo dňa 30.05.2012 okresný prokurátor vo Zvolene a prvostupňový správny orgán následne na základe protestu zrušil rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 02.11.2011. Ako to vyplýva z obsahu spisu, najmä zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.08.2012, zápisnice zo dňa 12.09.2012, rozhodnutia o prerušení konania o priestupku zo dňa 12.09.2012, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 31.10.2012 (všetko pred prvostupňovým správnym orgánom), správny orgán pokračoval v konaní o priestupku, z ktorého bol žalobca obvinený v počiatočnom štádiu konania. Vo všetkých zápisniciach, ako aj v rozhodnutí o prerušení je citované, že žalobca bol obvinený zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. ktorého sa mal dopustiť tak, ako to už bolo uvedené vyššie, a to v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.01.2011, ako aj v následných rozhodnutiach až do vydania ďalšieho prvostupňového rozhodnutia (po zrušení) dňa 31.10.2012. Taktiež aj v tomto prvostupňovom rozhodnutí, ktoré priamo predchádzalo rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20.12.2012, napadnutého žalobou žalobcu je popísaný skutok rovnako ako aj v predchádzajúcich zápisniciach a rozhodnutiach. Zároveň podľa výrokovej časti sa žalobca uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. tým, že uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z.
Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa § 22 ods. 2 písm. c/, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.
Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).
Z vyššie uvedených dôkazov, ako aj z textu ďalších dôkazov (zápisníc z ústneho pojednávania, záznamov o podaní vysvetlenia, znaleckého posudku), ktoré boli uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd za to, že v danom prípade nešlo o zmenu skutku, resp. začatie stíhania pre iný skutok, než skutok pre ktorý bolo začaté konanie o priestupku dňa 16.01.2011. Vo všetkých rozhodnutiach ako to bolo uvedené už vyššie bol žalobca obvinený z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. za ten istý skutok, ktorý bol v prvom štádiu kvalifikovaný ako porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., avšak po zrušení rozhodnutia na základe protestu prokurátora bol ten istý skutok kvalifikovaný ako porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona 8/2009 Z.z. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že zmena ustanovenia o porušení povinnosti je len následkom dokazovania vykonaného v priebehu konania a kvalifikácie skutku, pričom samotný skutok zostal nezmenený. Dokazovanie pritom bolo vedené stále o tom istom skutku a žalobca sa počas celého konania mohol brániť v tom smere, že skutok sa nestal tak, ako bol popisovaný správnymi orgánmi. Podľa názoru súdu išlo v danom prípade stále o to isté konanie, o tom istom skutku a oproti začatiu konania sa zmenilo iba ustanovenie o porušení povinnosti (§9 na § 3), ktorá zmena však už bola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 31.10.2012 a následne aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. V žalobou napadnutom druhostupňovom rozhodnutí už oproti prvostupňovému rozhodnutiu nedošlo ani k zmene ustanovenia o porušení povinnosti podľa zákona č. 8/2009 Z.z. a zároveň nedošlo ani k zmene skutku ako to už bolo uvedené vyššie. Bola tak dodržaná zásada dvojinštančnosti správneho konania vo všetkých otázkach.
K priebehu nehody žalobca v žalobe ako aj v odvolaní namietal skutočnosť, že s vozidlom neprešiel do jazdného pruhu vozidla, ktoré viedol protiidúci vodič I. D.. Taktiež namietal skutočnosť, že žalovaný nebral do úvahy okolnosti za splnenia ktorých mohol k vzniku dopravnej nehody zabrániť vodič D..
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov rozhodujúcich o priestupku sa s poukazom na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. musí obmedziť iba na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali nie sú pochybné a či vykonané dôkazy robia vôbec možným záver, ku ktorým správne orgány dospeli. S ohľadom na námietku žalobcu v žalobe, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zisťoval súd, či konanie o priestupku bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, prípadne či nevybočilo z jeho medzí.
Po preskúmaní veci sa súd stotožnil so stanoviskom správnych orgánov, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu ako vozidla VW Transporter a nesprávna bola v tom, že počas jazdy s vozidlom vošiel na pravú krajnicu, kde dostal šmyk a následne prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke protiidúcim vozidlom zn. Iveco vedeným vodičom I. D.. K uvedeným zisteniam dospel žalovaný na základe dôkazov vyhotovených prvostupňovým správnym orgánom v deň dopravnej
nehody, a to záznamu z dopravnej nehody zo dňa 29.12.2010, zápisnice o obhliadne miesta dopravnej nehody, náčrtok dopravnej nehody, záznam o podaní vysvetlenia účastníka konania (žalobcu) zo dňa 29.12.2010, ktoré žalobca vlastnoručne podpísal. Taktiež zavinenie vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku znalca V.. S. Y. dňa 02.09.2011 (najmä bod 3 strana 40, podľa ktorého verzia priebehu dopravnej nehody podľa svedkov, ako aj vodiča vozidla VW Transporter je ale v rozpore s fotograficky zadokumentovanými úlomkami plastov v mieste dopravnej nehody. Táto verzia je taktiež v rozpore so zadokumentovanou konečnou polohou vozidla VW Transporter. Ďalej podľa bodu 6 „verzia priebehu dopravnej nehody podľa miesta stretu zakresleného v plánku z miesta dopravnej nehody: vodič vozidla Iveco v čase keď sa vozidlo VW Transporter začínalo dostávať do šmyku nemohol dopravnej nehode zabrániť žiadnym spôsobom. Vodič vozidla VW Transporter dopravnej nehode mohol zabrániť tak, že by nebol zišiel na krajnicu, kde dostal šmyk, ale by bol jazdil priamočiaro vo svojom jazdnom pruhu. Bez toho, že by na svojom vozidle čo i len znížil rýchlosť mohol v bezpečnej vzdialenosti prejsť popri vozidle Iveco. Žalobca až neskôr v priebehu konania, a to dňa 27.04.2011, za účasti svojho právneho zástupcu do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že pri zrážke bolo vozidlo Iveco v jeho jazdnom pruhu ľavým kolesom za deliacou čiarou, na jeho strane cesty. Taktiež svedok U. D., ktorý sa viezol vo vozidle VW Transporter so žalobcom ako spolujazdec, v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 11.01.2011 uviedol, že k zrážke s protiidúcim vozidlom došlo na stredovej deliacej čiare, avšak do zápisnici zo dňa 23.05.2011 už uviedol, že k stretu vozidiel došlo pri deliacej čiare, ale viac na ich strane asi 0,5 m. Krajský súd rovnako ako aj prvostupňový správny orgán považoval za hodnoverné také výpovede účastníkov a svedkov, ktoré boli produkované v deň nehody, prípadne následne po začatí konania dňa 11.01.2011 (dôkazy súd popísal vyššie v odôvodnení rozhodnutia). Výpovede, ktoré žalobca prípadne svedok uviedli neskôr, a to najmä výpovede žalobcu zo dňa 27.04.2011, ako aj svedkov D. a C. zo dňa 23.05.2011 súd, rovnako ako aj žalovaný nepovažoval za hodnoverné s odkazom nielen na prvotné výpovede uvedených osôb, taktiež aj na prvotnú výpoveď vodiča Iveco I. D. a na závery znaleckého posudku (tiež uvedené vyššie).
Podľa názoru krajského súdu správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Hodnotenie dôkazov patrí výlučne do ich právomoci, pričom v tomto postupe súd nezistil pochybenie správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa súdu aj náležite odôvodnené.
Na záver súd uvádza, že povinnosť zistiť skutočný stav podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nad rámec rozsahu vlastného zisťovania má žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. V danom prípade žalovaný neporušil ani túto povinnosť, keďže žalobca ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhoval.
Z uvedených dôvodov Krajský súd žalobu žalobcu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.