Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-394-2012.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/394/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci H. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. č. XXX o návrhu matky H. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. č. XXX proti otcovi H. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v F. č. XXX v konaní o zvýšení výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 3.7.2012 sp.zn. 9P 42/2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre v tom čase maloletého H. F. nar. XX.X.XXXX zo 76,35 € na 110 € mesačne od 9.3.2011, ktoré zaviazal otca H. prispievať na výživu H. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu jeho matke. Dlžné výživné 528,51 € za obdobie od 9.3.2011 do 30.6.2012 povolil otcovi splácať po 40 € mesačne s bežným výživným až do zaplatenia matke H. počnúc augustom 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec H. s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu H. 85 € mesačne a dlžné výživné mu povolil splácať s bežným výživným po 25 € až do zaplatenia s odôvodnením, že jeho príjem za posledné tri mesiace 330,07 € a stravné 325,99 € mu neumožňuje prispievať na výživu H. viac. Konštatoval, že v období od júna do júla 2012 bol práceneschopný a bolo mu priznané nemocenské na deň 6,89 €, pričom jeho bežné náklady na stravovanie, oblečenie, ubytovanie a poistky predstavujú 350 € mesačne. Zdôraznil, že okrem syna H. prispieva aj na výživu plnoletej dcéry G. 120 € mesačne a neplnoletej dcéry F. 70 € mesačne. Uviedol, že odporkyňa má čistý mesačný príjem 350 € a poberá na dcéru G. a H. rodinné prídavky 44,02 € mesačne. K odvolaniu pripojil aj potvrdenie o svojom príjme, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne a potvrdenie o lekárskom zubnom ošetrení, ktoré absolvoval v auguste 2012, za čo uhradil 57 €.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu z 5.9.2012, keď bol H. F. ešte maloletý, uviedol, že je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy hutníckej v Košiciach, kde denne dochádza za 40 € mesačne, nosí okuliare a navštevuje stomatológa, s čím má matka zvýšené výdavky. Otec H. je zamestnaný ako vodič v spoločnosti KUHO - mix. spol. s r.o. s priemerným mesačným zárobkom 327 €, ku ktorému má vyplácané pri každej zahraničnej ceste aj stravné, ktoré za obdobie od februára až do apríla 2012 predstavovalo 575,97 € mesačne. Vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a miera jeho potrieb je odstupňovaná a závisí od jeho veku, od zdravotného stavu a tiež je limitovaná zárobkovými schopnosťami a možnosťami jeho rodičov.
Rovnako matka H. podala vyjadrenie k odvolaniu v čase, keď bol H. maloletý, v ktorom uviedla, že od poslednej súdnej úpravy o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov H., najmä v súvislosti s jeho vzdelávaním a poukázala na svoj nízky mesačný príjem 350 €, z ktorého prispieva svojej matke, s ktorou býva 150 € mesačne. Zdôraznila, že iba cestovné pre ňu do práce uhrádza v rozsahu 80 € mesačne a pre maloletého 40 € mesačne. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a v závere vyjadrenia uviedla, že otec ani na plnoletú dcéru G. ani na mal. H. ničím naviac neprispieva, ani sa s nimi žiadnym spôsobom nekontaktuje.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd zistil, že H. F. nar. XX.X.XXXX nadobudol plnoletosť po vyhlásení napadnutého rozsudku, po uplynutí lehoty na odvolanie aj na vyjadrenie k odvolaniu.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre v tom čase mal. H. od podania návrhu 9.3.2011. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že otec zo zárobku od zamestnávateľa KUHO
- mix spol. s r.o. 327 € mesačne a stravného vyplácaného mu v priemere za obdobie od júna 2011 do januára 2012 538,97 € mesačne a za obdobie od februára 2012 do apríla 2012 v sume 575,97 € mesačne, je schopný aj po zohľadnení jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností prispievať na výživu H. 110 € mesačne, pretože jeho príjem porovnaný s príjmom v čase predchádzajúcej súdnej úpravy o výživnom, ako to konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, sa zvýšil o 253,67 € a podstatne sa zvýšili aj odôvodnené potreby maloletého, ktorý je starší, navštevuje stredný stupeň školy, do ktorej dochádza za 40 € mesačne a nepochybne sú jeho mesačné výdavky aj na stravovanie, ošatenie, hygienu a školské pomôcky podstatne vyššie. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 110 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb H., ktorý sa intenzívne venuje príprave na budúce povolanie, by zjavne odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Matka maloletého, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére G. pripravujúcej sa na budúce povolanie zo svojho minimálneho príjmu 350 € nie je schopná okrem osobnej starostlivosti o H. doplňovať zdroj jeho výživy na hranicu jeho odôvodnených potrieb. Odvolací súd na adresu otca H. k stravnému vyplácanému počas zahraničných ciest konštatuje, že aj keď sú tieto určené zo zákona na pokrytie jeho zvýšených výdavkov počas výkonu práce v zahraničí, na druhej strane rozhodne pozitívne ovplyvňujú jeho bežné životné podmienky, minimálne jeho náklady na stravovanie a ubytovanie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že časť týchto finančných prostriedkov - diét, si vie takmer každý, kto ich poberá, ušetriť. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi zostane aj po zaplatení výživného voči všetkým vyživovaným osobám z jeho príjmu vrátane diét dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a tiež na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.
Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči H. odo dňa začatia konania, ku ktorému boli splnené podmienky pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a tiež o rozsahu a splatnosti dlhu na výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa po odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.