Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/68/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 613 843, proti povinnému S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, o vymoženie 512,16 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom G., L. XX, pod sp. zn. EX 5021/12, v štádiu exekučného konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -67 zo dňa 25.5.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom. Uzatvorenú rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, či ju prijme alebo nie. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá ho núti podrobiť sa neodvolateľne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd, resp. rozhodca, je súkromnoprávnym orgánom a je zrejmé, že dodávateľ koncipovaním rozhodcovskej doložky už od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov prostredníctvom ním vopred vybraného rozhodcovského súdu. Súd poznamenal, že právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) bol bankou, ktorá bola v zmysle o bankách povinná svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy jedine ponúknuť; zahrnutie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - banky však nútia spotrebiteľa podrobiť sa predloženej rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho nemožno predmetnú rozhodcovskú doložku považovať za návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle o bankách. Vychádzajúc z uvedeného predmetná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, keďže spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podporne konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložky je neplatná aj pre nedostatok písomnej formy nebola (s poukazom o rozhodcovskom konaní), keďže rozhodcovská doložka bola len súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tie neboli podpísané oboma zmluvnými stranami.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V tej súvislosti poukázal na ust. Z.z o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, konať ako súd vyššej inštancie. Preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu uvedeného v o rozhodcovskom konaní, aj to len vo vzťahu k plneniu samotnému. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Z dôvodu uvedeného v o rozhodcovskom konaní môže a musí exekučný súd len zastaviť konanie, nie nevydať poverenie. Odvolateľ ďalej poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v súvislosti s požiadavkou zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov a riadneho výkonu spravodlivosti (nemožnosť napadnutia súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečné po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov); zároveň zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (zásada rovnocennosti). Pokiaľ zmluva o úvere bola uzatvorená pred 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ust. až 54 , ale spravuje sa bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa dôvodovej správy k novele (, cieľom je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva; ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo vak nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú; uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ tiež konštatoval, že jeho právny predchodca len plnil povinnosť uloženú mu v ust. o bankách, za čo nemožno oprávneného sankcionovať.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa

Odvolací súd je podľa v spojení s viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Odvolací súd posudzoval vecnú správnosť práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným.

Z porovnania zásadných a rozhodujúcich záverov okresného súdu s dôvodmi odvolania oprávneného je zrejmé, že odvolacie dôvody oprávneného nie v celom rozsahu korešpondujú s dôvodmi, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie súd prvého stupňa, čo je (zrejme) dôsledkom podávania "formulárových" odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí. Súd prvého stupňa napríklad nezaložil svoje rozhodnutie ani v časti na závere, že by rozhodcovský rozsudok priznával oprávnenému plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi (v súvislosti s ust. o rozhodcovskom konaní). Nadväzne je neopodstatnená aj námietka odvolateľa, že exekučný súd mal správne zastaviť exekúciu, a nie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Dotknutá zmluva zo dňa 5.4.2005 v spojení s dodatkom z toho istého dňa je zmluvou, aké právny predchodca oprávneného uzavieral vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebitelia ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňovali (minimálne nie v časti všeobecných obchodných podmienok). Nadväzne sa aj na ňu uplatnia ust. , (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) o neprijateľných zmluvných podmienkach a ich následkoch.

Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia nie je ním viazaný. Nedovolenosť priznaného plnenia pritom nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného alebo procesného práva. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08, na ktoré poukazuje i sám oprávnený. Taktiež judikatúra týkajúca sa priamo právnej úpravy v SR - prípad C-76/10, rozhodnutie zo dňa 16.11.2010 potvrdzuje nielen oprávnenie, ale aj povinnosť exekučného súdu vykonať tiež vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v súdenej veci je zaradené do všeobecných obchodných podmienok, teda je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah; mohol ju len prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Nemal tak na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, čo je v rozpore (aj) s veta druhá o bankách ("...klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy..."). Nadväzne neobstojí argumentácia odvolateľa, že jeho právny predchodca len plnil povinnosť uloženú mu označeným zákonným ustanovením.

Nenáležitou je tiež argumentácia oprávneného dôvodovou správou k ust. . Podstatné v súdenej veci je totiž, že podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

Na základe uvedeného preto odvolací súd záverom (zhodne s prvostupňovým súdom) konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a o rozhodcovskom konaní), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania. Povinný si tento procesný nárok neuplatnil ( ) a reálne mu ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Odvolací súd nadväzne účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.