Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/81/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Technická univerzita v Košiciach, Letná č. 9, Košice, IČO: 00 397 610, proti odporcovi: W-art, s. r. o., Lombardiniho č. 22B, Bratislava, IČO: 35 976 136, o zaplatenie 142,80 Eur ist. s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. 01. 2012 č. k. -46 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. 01. 2012 č. k. -46 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že z dôkazov predložených navrhovateľom nevedel posúdiť vznik zmluvného vzťahu, či vôbec vznikol, medzi akými subjektmi mal zmluvný vzťah vzniknúť, obsah tohto vzťahu, cenu za poskytnuté plnenie a pod. Skutočnosť, že sa jedná o odporcu, nevyplýva zo žiadneho navrhovateľom predloženého dôkazu. Poukázal na to, že menný zoznam osôb, ktorým malo byť poskytnuté ubytovanie navrhovateľom, obsahuje len mená a priezviská, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu a bydlisko, nepreukazuje však, že ubytovanie predmetných osôb si objednal odporca. Naviac osoby, ktorých cenu si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi, boli do zoznamu dopísané dodatočne rukou a navrhovateľ nepreukázal, že toto plnenie z jeho strany bolo odporcovi skutočne poskytnuté. E-mail odporcu zo dňa 12. 01. 2009 síce obsahuje obchodné meno odporcu, avšak uvedené nepreukazuje, že I. I. mal oprávnenie zaväzovať odporcu, pretože v rozhodnom období nebol a nie je ani teraz štatutárnym orgánom odporcu. Na výzvu súdu prvého stupňa navrhovateľ uviedol, že iné doklady, ako priložené k návrhu, nemá k dispozícii. Súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý sa k návrhu nevyjadril a to ani na výzvu súdu prvého stupňa, ktorá mu bola doručená podľa ust. a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

V odôvodnení ďalej poukázal na to, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia a svoju dôkaznú povinnosť môže účastník splniť počas konania pred súdom a označiť dôkazy, sa vzťahuje aj na tvrdenia uvádzané odporcom. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, príp. výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Preto za situácie dôkaznej núdze musí súd rozhodnúť tak, že neúspech v konaní pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno, teda zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Keďže navrhovateľ nepreukázal ním uvádzané tvrdenia, súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. tak, že ich náhradu odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi. K veci samej uviedol, že jeho nárok vyplýva zo zmluvy o ubytovaní, ktorá je upravená v ust. § 754 až 758 Obč. zákonníka, pre ktorej platnosť sa nevyžaduje písomná forma a v praxi sa najčastejšie uzatvára konkludentne. Pokiaľ ide o cenu - odplatu - za poskytnuté ubytovacie služby, nie je povinnosťou túto osobitne dohodnúť, keďže vyplýva z ubytovacieho poriadku. K neuneseniu dôkazného bremena konštatovaného súdom prvého stupňa uviedol, že dôkazné bremeno vyplýva z bremena tvrdenia, ktorého rozsah je určený právnou normou, na základe ktorej právo uplatňuje (v danom prípade ust. -759 Obč. zákonníka) a poukázal na ust. , , , Nepochybne stanovuje, že každá strana musí svoje nároky preukázať relevantnými dôkazmi. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na odporcu a v prípade, ak má súd pochybnosti o niektorých skutočnostiach, môže žiadať účastníka o predloženie alebo navrhnutie doplňujúcich dôkazov. V danej veci odporca bol v konaní nečinný, nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by aspoň spochybnili nárok navrhovateľa, k návrhu sa nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore so zásadami obč. súdneho konania.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa , prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom návrhu navrhovateľa je zaplatenie ceny ubytovania a to za ubytovanie 5 osôb v dňoch od 09. 01. 2009 do 11. 01. 2009, keď navrhovateľ tvrdí, že s odporcom bolo ústne dohodnuté, že za tieto osoby uhradí cenu ich ubytovania a následne navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 3090000065 zo dňa 19. 01. 2009, ktorú odporca neuhradil.

Súd prvého stupňa v rámci prípravy pojednávania doručil odporcovi návrh spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril. Odporcovi bola uvedená výzva spolu s návrhom doručená náhradným spôsobom (ust. ), k návrhu sa nevyjadril. Súd prvého stupňa vo veci vyhlásil napadnutý rozsudok a návrh zamietol. Urobil tak napriek tomu, že odporca žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia navrhovateľa, v konaní bol nečinný. Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu také dôkazy, ktoré by jeho nárok nepochybne preukázali. Súd prvého stupňa nevedel preto posúdiť, či vôbec medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah, aký a s akým obsahom.

Na druhej strane už z návrhu vyplýva, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe ústnej, resp. mailovej komunikácie, odporca e-mailovou správou zo dňa 12. 01. 2009 (č. l. 38 spisu), teda po poskytnutí ubytovania zaslal navrhovateľovi svoje fakturačné údaje, na základe ktorých navrhovateľ vystavil predmetnú faktúru.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pri rozsudku musí súd v porovnaní s inými druhmi súdnych rozhodnutí skúmať skutkový stav v najširšej miere. Rozdiel v postupe súdu pri zisťovaní skutkového stavu je pri sporovom a nesporovom konaní. Pri sporovom konaní, kde sa v podstatnej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, predmet zisťovania skutkového stavu je vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie, t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pri rozsudku musí súd v porovnaní s inými druhmi súdnych rozhodnutí skúmať skutkový stav v najširšej miere. Rozdiel v postupe súdu pri zisťovaní skutkového stavu je pri sporovom a nesporovom konaní. Pri sporovom konaní, kde sa v podstatnej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, predmet zisťovania skutkového stavu je vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie, t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V danej veci odporca žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia navrhovateľa v návrhu, nenamietal, resp. nevyvrátil žiadnym spôsobom tvrdenia navrhovateľa. Zistenie vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi na základe ústne uzavretej zmluvy je vecou dokazovania a to najmä výsluchom účastníkov, na základe ktorých zistí súd zhodné alebo sporné tvrdenia účastníkov, ktoré tvrdenia musia účastníci preukázať predložením dôkazov.

Tento nedostatok vo vykonanom dokazovaní nemôže ani odvolací súd nahradiť vlastným dokazovaním. Týmto postupom by odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože by účastníkom odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových zistení na základe ich odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu založené na iných skutkových zisteniach by bolo v podstate rozhodnutím vydaným v jedinom stupni.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. , a vec mu podľa ods. 2 cit. ust. vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne účastníkov predvolať, vykonať dokazovanie, ktoré účastníci navrhnú na svoje tvrdenia, zistiť tak okolnosti uzavretia zmluvy a plnenia zo zmluvy každým z účastníkov.

V súlade s ust. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.