Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-13-2013.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného ACR, s.r.o., so sídlom Chata pod Magurou č. 130, 976 39 Donovaly, IČO 31 637 558, zast. ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej č. 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 863 998, proti povinnému t.č. neexistujúci právny subjekt, RS - staving, s.r.o., naposledy so sídlom Ul. Severná č. 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 646 415, vedenej pod sp.zn. Ex 23/10 súdnou exekútorkou JUDr. Soňa Spišáková, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Kláry Jarunkovej č. 2, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 7.346,77 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie súdnej exekútorky, zast. JUDr. Martin Dianiška, advokát, so sídlom Ul. Slnečná č. 42, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er /981/2010-61, zo dňa 16. augusta 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Soni Spišákovej trovy exekúcie vo výške 389,40 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 23/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Spišákovou zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 182,23 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že povinný po začatí exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a bol vymazaný z obchodného registra, zanikol bez prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt. Obchodná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Je tu zákonný dôvod ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Povinnosť trovy platiť uložil oprávnenému, s poukazom na nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Trovy posudzoval podľa ust. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. v znení účinnom od 01.05.2008, pričom namiesto exekútorkou uplatnených 398,40 eur jej priznal trovy vo výške 182,23 eur.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie súdna exekútorka, voči výroku o trovách exekúcie. Navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť. Domáhala sa priznania trov v ňou uplatnenej výške a v zložení, podľa vyúčtovania predloženého exekučnému súdu. Namietala, že exekučný súd otázku náhrady trov exekúcie nesprávne posúdil, keď exekútorke nepriznal paušálnu odmenu za 26 úkonov spočívajúcich v doručení 26-tich príkazov na začatie exekúcie a za 23 úkonov, spočívajúcich v doručení 23 príkazov na vykonanie exekúcie. Cieľom uvedeného postupu súdnej exekútorky bolo v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti zníženie trov exekúcie vzniknutých v súvislosti so zisťovaním majetku - účtov povinného v bankách, kedy exekútorka zvolila takýto hospodárnejší spôsob zisťovania či povinný ne/má v tej ktorej banke vedený účet, namiesto písomnej žiadosti o poskytnutie súčinnosti adresovanej bankám. Banky za poskytnutie odpovede, či už kladnej alebo zápornej, účtujú
poplatky od 20 - 40 eur, ktoré sú omnoho vyššie než poštovné za zaslanie príkazov na začatie a príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Takéto príkazy zároveň nahradzujú žiadosti o poskytnutie súčinnosti bankových inštitúcií, účelovo spĺňajú i zmysel žiadosti o poskytnutie súčinnosti, a v konečnom dôsledku nezaťažujú neprimerane účastníka konania zaviazaného platením trov exekúcie.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdnej exekútorky uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdnej exekútorky na hospodárnejší spôsob zisťovania účtov povinného v bankách, ktorý zvolila v exekúcii. Považuje za správne, aby exekútorke bola odmena priznaná vo výške vyúčtovanej exekútorkou, podľa vyúčtovania zo dňa 13.08.2012.
Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej O.s.p.).
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ostatnej časti uznesenie okresného súdu nie je dotknuté.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
V prejednávanej veci je právoplatne rozhodnuté, že exekúcia je zastavená, podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).
Pri zastavení exekúcie súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).
Výsledok rozhodnutia je založený na tom, že povinný bol dňa 31.07.2012 vymazaný z obchodného registra, nakoľko uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbr 125/2010-56 zo dňa 05.03.2012, právoplatným dňa 03.05.2012, bola zrušená bez likvidácie obchodná spoločnosť RS - staving, s. r.o., so sídlom Severná č. 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 646 415, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vo vložke č. 11356/S (povinný). Ex offo výmaz vyplýva z ust. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (§ 68 ods. 1). Exekúciu niet proti komu vykonávať, súd nemal inú možnosť než exekúciu zastaviť.
Z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie zásadne uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Ide o trovy, ktoré exekútor vymáha v priebehu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie v prípade, že možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného bola zmarená, v spojitosti s tým je potom zmarená aj možnosť uspokojiť sa na povinnom do trov exekúcie. Zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov v takýchto prípadoch je cieľom ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť inak vyžadovanú od povinného. Za súčasne platného právneho stavu je to v dvoch prípadoch, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného - v zmysle procesného zavinenia (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
Aj v danom prípade povinného niet, neprichádza do úvahy ani uloženie náhrady trov exekúcie súdneho exekútora povinnému.
Exekúcia bola zastavená výslovne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i keď dôvod pre ktorý exekúciu nemožno naďalej vykonávať spočíval i v tom, že právny subjekt povinného zanikol - súd spoločnosť zrušil bez likvidácie. Súdna exekútorka nepreukázala zistenie nemajetnosti povinného, ako dôvod zastavenia exekúcie. Vo všeobecnosti sa však dá argumentovať, že súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti (§ 200e O.s.p., § 68 Obchodného zákonníka), zisťuje či spoločnosť má majetok. Ak zistí, že spoločnosť nemá žiadny majetok, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (predpokladom nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je naopak zistenie obchodného majetku spoločnosti). Právna úprava v stanovených prípadoch tiež umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, pričom obchodná spoločnosť má možnosť preukázať opak. Na základe právoplatného rozhodnutia sa vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Za existujúceho skutkového stavu je správne rozhodnutie okresného súdu vo výroku, že oprávnený je povinný uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Je tu daný zákonný dôvod aplikácie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého výnimočne oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného - existencie zákonnej domnienky nemajetnosti zrušenej obchodnej spoločnosti.
Z hľadiska priznania trov exekúcie treba vychádzať z toho, že exekúcia začala dôvodne, prebiehala takmer 2 roky. Okresný súd poveril exekútorku vykonaním exekúcie dňa 04.06.2010, povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 31.07.2012 (o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd rozhodol dňa 05.03.2012). Exekútorka bezprostredne potom čo jej bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie vykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu resp. reálnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného.
V prejednávanej veci ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje ust. § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1. mája 2008 čo značí, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora je zásadne výška vymáhanej (do 30.4.2008 to bola výška „vymoženej“) pohľadávky, to však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 Vyhlášky určuje inak.
Exekúcia bola zastavená v štádiu prebiehajúcej exekúcie, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V takomto prípade sa odmena exekútora určuje spôsobom podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktoré zakotvuje, že ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura (ods. 1). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (ods. 2). § 15 Vyhlášky stanovuje, ktoré úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú paušálnou sumou. Takýto postup exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3M Cdo 16/2005. Zároveň je treba riadiť sa príslušnými ust. Exekučného poriadku (§ 196, § 200 ods. 1).
Súdna exekútorka vo vyúčtovaní trov exekúcie doručenom súdu dňa 13.08.2012 uplatnila a vyčíslila:
a) odmenu vo výške 229,08 eur (bez DPH) s poukazom na ust. § 14 ods. 1 vyhlášky. Špecifikovala, z akých úkonov exekučnej činnosti odmena pozostáva: 1x - získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 eur), 4x - upovedomenie o začatí exekúcie a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom hnuteľných vecí (13,28 eur), 3x - doručenie príkazu na začatie exekúcie (9,96 eur), 7x - doručenie exekučného príkazu (23,24 eur), 54x - zisťovanie účtu a majetku povinného (179,28 eur), t.j. spolu 229,08 eur. K tomu uplatnila daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z daňového základu 229,08 eur čo je 45,82 eur.
b) náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 95,42 eur, k tomu daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % čo je 19,08 eur (ide o náklady poštovného, výdavky na služobnú cestu vykonanú za účelom zisťovania a súpisu hnuteľného majetku povinného).
Celkové trovy exekúcie vyčíslila v sume 389,40 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Z hľadiska podaného odvolania polemickým ostáva, ak priznanie nižšej odmeny súdnej exekútorke okresným súdom je založené na jeho závere, že z exekučného spisu nevyplýva skutočnosť, že by sa doručovaním exekučných príkazov jednotlivým bankám „vykonalo zisťovanie“ účtu povinného v tej ktorej banke. Potom, podľa názoru okresného súdu, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa takáto totožná listina (príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz) „doručovala“, patrí exekútorke odmena iba ako za 1 paušálny úkon exekučnej činnosti označený v § 15 ods. 1 vyhlášky „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ (za úkon - činnosť v zmysle „vypracovať“ listinu).
Z uvedeného možno vyvodiť, že z hľadiska osobitného honorovania exekútora treba rozlišovať medzi úkonom - ako činnosťou exekútora vo význame „vypracovanie listiny“ - bez ohľadu na počet jej vyhotovených a doručovaných kópií (§ 15 ods. 1 písm. b/ až f/ vyhlášky), kedy patrí exekútorovi odmena len raz a medzi úkonom - ako činnosťou exekútora vo význame poskytnutia „súčinnosti“ exekútorovi tretími osobami - orgánmi, inštitúciami a pod. pri vykonávaní exekúcie t.j. „každého zisťovania“ vykonaného exekútorom (§ 15 ods. 1 písm. g/ až j/ vyhlášky), kedy patrí exekútorovi odmena za každý úkon takéhoto osobitného zisťovania (osobitnej súčinnosti). Podľa odvolacieho súdu, takýto názor nevylučuje ani rozhodnutie okresného súdu, z jeho odôvodnenia to vyvodiť nemožno. Okresný súd iba konštatoval a riadil sa tým, že isté skutočnosti „vykonanie zisťovania účtov povinného v bankách“ (vykonanie úkonov vo význame súčinnosť, kedy za každý takýto úkon patrí osobitná odmena) nemal za preukázané - uviedol, že so spisu to nevyplýva.
Odvolací súd na odvolanie súdnej exekútorky rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie zmenil, nakoľko dospel k záveru, že možno súhlasiť s odvolacími dôvodmi súdnej exekútorky, že priamo doručením príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu banke, namiesto písomnej žiadosti o súčinnosť adresovanej banke, je možné dospieť k výsledku, či povinný je alebo nie je klientom tej ktorej banky, či tam má alebo nemá vedený účet a na účte peňažné prostriedky. Čiže takýmto spôsobom bezplatne získať informácie o účte povinného v banke (vykonať zisťovanie o majetku povinného), aké síce exekútorovi zákonná úprava umožňuje zabezpečiť si spravidla formou tzv. súčinnosti, avšak v takomto prípade za poplatok, ktorý banky majú právo účtovať a účtujú v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 10 - za úhradu vecných nákladov) a sadzobníkom vydaným príslušnou bankou. Vo všeobecnosti súdy takýto spôsob „zisťovania“ exekútormi v exekúciách akceptujú, práve s ohľadom na hospodárnosť vykonávania exekúcie, na čo poukazuje súdna exekútorka aj v danej veci. Odvolací súd sa riadil i tým, že sám oprávnený, zaviazaný povinnosťou platenia trov exekúcie v tomto prípade, podporuje tvrdenie súdnej exekútorky, že exekútorka týmto vykonala zisťovanie účtov povinného v bankách, za ktoré jej patrí osobitná odmena za každý úkon ako pri realizácii súčinnosti.
Odvolací súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške a zložení ako uplatnila, v sume 389,40 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Vo veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.