Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-572-2012.pdf
PDF · 69.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/572/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnému: Roľnícke družstvo Mičiná, 974 01 Horná Mičiná, IČO: 00 189 154, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 958,44 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 708/99 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Babothym, Exekútorský úrad so sídlom Nábrežie Dukelských hrdinov 3, Brezno, o odvolaní súdneho exekútora proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1153/1999-15 zo dňa 19. júna 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1153/1999-15 zo dňa 19. júna 2012 v druhej výrokovej vete, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekučného konania, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/1153/1999-15 zo dňa 19. júna 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V druhej výrokovej vete nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Rozhodol tak po tom, ako súdny exekútor predložil exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 08.02.2012. Exekučný súd z aktuálneho výpisu z Obchodného registra zistil, že na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 39-24K 360/01-Že-1520 zo dňa 06.05.2011, právoplatného dňa 18.06.2011, bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok úpadcu družstva Roľnícke družstvo Mičiná, 974 01 Horná Mičiná, IČO: 00 189 154, po splnení rozvrhového uznesenia a zbavení M.. X. Y., A. U. XX, V. funkcie správcu konkurznej podstaty, na základe čoho bola spoločnosť dňa 08.02.2012 ex offo vymazaná z Obchodného registra. Nakoľko exekučný súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože povinný bol vymazaný z Obchodného registra, a preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie a nie súd splnené ani podmienky podľa § 203 Exekučného poriadku na to, aby bol na náhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu v druhej výrokovej vete o trovách exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu v časti trov exekúcie zrušil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,22 Eur od oprávneného. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 173/0628 zo dňa 04. októbra 2007. Podľa súdneho exekútora právny názor súdu, o ktorý sa opiera vo svojom odôvodnení
- že oprávnený nemohol predvídať zastavenie exekúcie - bol už viacerými rozhodnutiami prekonaný a následne z dôvodu väčšej právnej istoty aj zákonodarcom prijaté zmeny zákona, aby nedochádzalo k takým situáciám, aké vznikli napadnutým rozhodnutím súdu. Správny názor je aj v súčasnosti judikovaný v duchu, že oprávnený je nositeľom pohľadávky ako vlastníckeho práva podľa Ústavy SR a s tým je neodmysliteľne spojená aj povinnosť strpieť náklady spojené s uplatnením si takéhoto práva, v tomto prípade by sa jednalo o priznané trovy exekúcie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 28. apríla 1999 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 30. apríla 1999 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 012926 zo dňa 20. mája 1999. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 02. mája 2012 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 08.02.2012. zároveň požiadal, aby bol v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhrdu trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 2Er/1153/1999-15 zo dňa 19. júna 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a zároveň v druhej výrokovej vete súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie o náhrade trov exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu v časti, v ktorej rozhodol o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, zrušil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, na ktorých úhradu zaviaže oprávneného. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 28. apríla 1999, pozná len jeden prípad, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 173/0628 zo dňa 04. októbra 2007, ktorý však nie je možné aplikovať na predmetné exekučné konanie, pretože ide o iný skutkový základ, než aký je v predmetnom exekučnom konaní. Ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto exekučné konanie (t.j. do 31.01.2002) obsahovalo možnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie pri zastavení exekúcie oprávneného len v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tomto prípade bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra dňa 08.02.2012, čo oprávnený nemohol v apríli 1999 pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať, preto nie je splnená podmienka podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie oprávneného. Súd preto nemôže zaviazať na úhradu trov exekúcie ani povinného a ani oprávneného.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu súdneho exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v druhej výrokovej vete, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.