Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-185-2012.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: V. Ď., Z.. XX.XX.XXXX, Z.. B. U. XXXX/X, K., t.č. na neznámom mieste, zastúpená v tomto konaní opatrovníčkou F.. F. B., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, AK Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.938,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 748,15 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 30.08.2012, č.k. 25Ro/114/2012-15.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 18.07.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2012 voči odporkyni domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.938,69 € s príslušenstvom. Svojho nároku sa domáhal na základe toho, že dňa 22.05.2007 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou uzavretá Zmluva o pôžičke č. 7027527 na sumu 2.448,55 €, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť formou 36. pravidelných mesačných splátok s dáumom splatnosti ploslednej splátky dňa 20.05.2010.
V rozpore so zmluvnými dojednaniami doporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnila v čase určenom podľa uzatvorenej zmluvy, čím sa dostala do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporkyne zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 1.762,45 € s úrokom z omekšnaia vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21.05.2010 do zaplatenia, a tiež mu vzniklo právo požadovať od odorkyne zmluvnú pokutu vo výške 176,24 €, výška ktorej bola dojednaná v zmysel všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ sa súčasne domáhal aj náhrady trov konaniav v sume 116,- € za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia v sume 213,50 €.
Súd uznesením tunajšieho súdu zo dňa 01.02.2013 č.k. 18C/185/2012-35 ustanovil odporkyni pre toto konanie opatrovníčku v zmysele § 29 ods. 2 O.s.p.a § 29 ods. 6 O.s.p., nakoľko pobyt odporkyne súdu nie je známy.
Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne a tiež v neprítomnosti zásutpcu vedľajšieho účastníka, keď všetci účastníci mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané, zástupca navrhovateľa i opatrovníčka odporkyne svoju neúčasť na pojednávaní odpravedlnili. Opatrovníčka odporkyne rozhodnutie ponechala na úvahu súdu v závislosti od vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu. Nové dôkazvy nenavrhla, návhry na doplnenie dokazovania nemala.
Vedľajší účastník svojím písomným podaním zo dňa 14.09.2012 podal odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 30.08.2012, č.k. 25Ro/114/2012-15, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť odporkyni. V odpore vedľajší účatník namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä zmluvou o pôžičke č. 7027527 uzavretej dňa 22.05.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, oboznámením sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok, prehľadom úhrad z uzatovrenej zmluvy a zistil, že odporkyni bol poskytnutý úver na základe riadne uzatvorenej zmluvy, odmienky uzatvorenej zmluvy odporkyňa nedodržala, keď poskytnutý úver riadne nesplácala, z ktorého titulu si navhrovateľ voči odporkyni uplatňuje zaplatenie sumy 1.938,69 € s príslušenstvom. V zmysle bodu 1.1 všeobecných obchodných podmienok pokuta za vypovedanie zmluvy znamená pokutu vo výške 10% z nesplatenej istiny pôžičky, ktorú je klient povinný uhradiť v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou. Navrhovateľ si v danom prípade s poukazom na citované ustanovenie voči odporkyni uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 176,24 €. Podľa vyjadrenia navrhovateľa dátum splatnosti prvej dohodnutej mesačnej splátky pripadaol na deň 20.06.2007, dátum splatnoti poslednej zmluvne dojednanej splátky pri počte 36 splátok pripadol na deň 20.05.2010. Odporkyňa nesplatila úver v dohodnutej lehote splatnosti, ktorej posledný deň pripadol na deň 20.05.2010, od 21.05.2010 je odporkyňa v omeškaní so zaplatením dlžnej istiny a zmluvnej pokuty.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné pérostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. Zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. Zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. Zákoníka, neprijateľné odmienky upravené v spotršebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 a/ ods. 1 Obč. Zákonníka, ak súd určil niektoré zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých pripadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zapltiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53 ods. a/ ods. 2 Obč. Zákonníka, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, preto sa súd touto námietkou zaoberal a skonštatoval, že návrh na súd bol doručený 26.07.2012, z čoho vyplýva, že premlčané sú splátky splatné do dňa 26.07.2009. Je preto možné navrhovateľovi priznať iba splátky za obdobie od 20.08.2009 do 20.05.2010, teda za obdobie 10 mesiacov, čo pri dohodnutých splátkach po 2.049,- Sk predstavuje sumu 20.490,- Sk, t.j. 680,14 €. Súd preto priznal z uplatňovanej istiny iba sumu 680,14 €, vo zvyšku istiny súd návrh zamietol. Súčasne však priznal z výšky priznanej istiny aj dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 10% čo predstavuje sumu 68,01 €, teda priznal navrhovateľovi spolu sumu 748,15 €, keď z tejto sumy priznal navrhovateľovi aj 9% ročný úrok z omeškania od 21.05.2010 do zaplatenia, v ktorej dobe bol platný úrok vo výške 9%.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a to vo výške 1.190,54 €.
Vykonaným dokazovaním, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti istiny, t.j. ohľadne sumy vo výške 748,15 €, ktorá suma predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru a pomernú časť zmluvnej pokuty. Z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi 9% ročný úrok z omeškania, výška ktorého úroku bola platná v čase predmetného vzťahu, tento úrok priznal súd navrhovateľovi od 21.05.2010, keď k splatnosti úveru došlo dňom 20.05.2010.
V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo n náhradu trov konania vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal vo veci úspech iba čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.