Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/273/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: B. Leškovej nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na ul. N. č. XX zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mlynárskej č. 9 a B. Bugára nar. X.X.XXXX bývajúcom v I. na ul. S. č. X zastúpeného JUDr. Slavomírom Dubjelom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Žriedlovej č. 3 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.6.2012 č.k. -388 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zastupovaní maloletého B., určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého B. 80,- € mesačne od 1.11.2010 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2010 do 30.6.2012 600,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec voči výroku o určení výživného. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. , f/ , nakoľko súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom rozhodol z otcovho potencionálneho príjmu vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie. Citoval ust. Zákona o rodine a vyslovil názor, že citované zák. ust. neoprávňuje súd určovať výšku výživného na základe potencionálneho príjmu, preto namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a zaťažil konanie tzv. inou vadou, čo malo v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. a vyslovil názor, že súd mal vyhodnotiť vykonané dôkazy tak, že za otcov príjem mal považovať skutočne preukázaný príjem 80,- až 88,- € mesačne, ktorý pozostáva z príjmu zo štátneho divadla a nie pravdepodobný príjem 350,- €, ktorý predstavuje čistý príjem v pozícii čašník, keďže na to nie je žiaden dôvod. Otcov príjem je jednoznačne tvorený iba príjmom, ktorý poberá za výkon činnosti v štátnom divadle a ten dosahuje v sume 80,- až 88,- € mesačne. Matka otca je onkologickým pacientom, momentálne bez príjmu a jeho otec má mesačný príjem 396,35 € mesačne, z ktorého prakticky žije celá rodina. Rodičia otca majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu druhému synovi t.j. bratovi odporcu a preto za tejto situácie otec nie je schopný uhrádzať súdom určené výživné. Z uvedených dôvodov navrhol zmeniť napadnutý výrok o výživnom tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu mal. B. 35,- € mesačne a dlžné výživné 600,- € žiada

povoliť splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka. Uplatnila odvolací dôvod podľa , , Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné 150,- € mesačne od 1.11.2010 a 250,- € mesačne od 26.1.2012 a dlžné výživné zmeniť za obdobie od 1.11.2010 do právoplatného rozhodnutia súdu a povoliť ho splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným a zmeniť aj výrok o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého tak, že na toto je oprávnená matka maloletého. Poukázala na to, že otec od narodenia nemal snahu podieľať sa na výchove maloletého ani na zabezpečovanie jeho životných potrieb, nestará sa o zdravotný stav maloletého. Výrok súdu o zastupovaní maloletého oboma rodičmi je nevhodný, nakoľko takáto úprava práv by v budúcnosti mohla viezť k veľkým problémom týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec o maloletého nejaví záujem iba s výnimkou, keď pošle každý mesiac 50,- € a dieťa nevidel počas troch mesiacov, pričom maloletý má už viac ako 4 roky. Súdom určené výživné 80,- € nie je postačujúce na zabezpečenie nákladov potrebných na výživu a výchovu maloletého. Otec prispieval od júla 2008 na maloletého 100,- €, pričom tieto finančné prostriedky vkladali na účet matky maloletého rodičia otca, pričom v mesiaci máj 2010 bola pripísaná na účet matky 300,- €, v mesiaci máj 2009 300,- € asi ako darček k narodeninám. Od októbra 2010 otec začal prispievať na výživu maloletého 50,- € a prostredníctvom SMS správy oznámil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie výživného vyššou sumou. Vyslovila presvedčenie, že prvoradý je záujem maloletého dieťaťa najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav. Počas konania mal otec snahu prezentovať svoj nepriaznivý zdravotný stav, čo nepredložil relevantnými dôkazmi, preto má za to, že otec deklaroval svoj nepriaznivý zdravotný stav len v snahe využiť to, aby sa vyhol plneniu svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, preto tvrdenie otca, že nemá možnosť zamestnať sa v odbore v ktorom je vyučený považuje za účelové. Aj napriek tomu, že prvostupňový súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z potencionálneho príjmu otca ako vyučeného čašníka, má za to, že súd nemal zohľadniť všetky jeho výdavky súvisiace s jeho osobou a to najmä príspevok na bývanie rodičom. V zmysle Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výchove nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť , preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zastupovaní maloletého a o výživnom a dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal dôsledne s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a rodičia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie.

Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože zastupovanie dieťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo úplným pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa, spravovať jeho majetok obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k mal. B. odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa prihliadnuť na to, či povinný rodič neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri určovaní výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a zistený priemerný mesačný príjem v pozícii čašník 350,- € po zohľadnení nevyhnutných výdavkov otca na jeho základné životné potreby, stravu, oblečenie, hygienu, príspevok na bývanie rodičom, lieky, nakoľko je sa jedná o všeobecne známe skutočnosti, ktoré v súlade s ust. netreba dokazovať, navyše tieto má každý účastník konania, preto podľa odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správne a podľa ods. 21 cit. zák. ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.