Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/30/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Jozefa Maruščáka vo veci žalobcu: mesto Košice, so sídlom úradu v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, proti žalovaným: 1/ N.. V.. Ľ. T., nar. X.X.XXXX, a 2/ N.. G. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bydliskom v Y., I. XX, obaja zastúpení JUDr. Renátou Bačárovou, PhD., LL.M., advokátkou so sídlom v Prešove, Jarková 2, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. júla 2011 č. k. -158, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v rozsahu žalovaných zaväzujúcom spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 1 493 € v výške 8,5 % ročne od 23.5.2008 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku nad sumu 1 493 € do sumy 2 116,80 €, t. j. v sume 623 €, vo výroku o úrokoch z omeškania z tejto sumy, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) napadnutým rozsudkom žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 2 116,80 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.5.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie zastavil a vyslovil, že o trovách konania vrátane trov štátu rozhodne samostatným uznesením.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaní ako manželia a bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (skladu súp. č. 2459 zapísaného na LV č. XXXXX v okrese Y. V., v obci Y. - N., v katastrálnom území N. I.; ďalej len „stavba“), stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobcu (parc. č. XXX/XX o výmere 245 m2, zapísaná na LV č. XXXXX), predmetný pozemok žalobcu užívajú bezodplatne, pretože účastníci konania sa nedokázali dohodnúť na výške odplaty. So zreteľom na to, že na pozemku žalobcu je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaných, dospel k nespornému záveru, že žalovaní pozemok žalobcu užívali, pričom úhradu za jeho užívanie žalobcovi neplatili, teda na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a preto v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. musia toto obohatenie vydať.

Pri určení výšky obvyklého nájomného za 1 m2 pozemku vychádzal zo znaleckého posudku V.. G. G., ktorý ju za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2008 určil sumou 4,32 € za m2 na rok. Konštatoval, že žalobca žalobu uplatnenú na súde 27.10.2008, ktorou sa pôvodne domáhal úhrady za užívanie pozemku v zmysle vyúčtovania z 25.3.2008 spätne za tri roky v sume 3 x 49 000 Sk, t. j. 4 879,51 €, prispôsobil záverom tohto posudku a preto trval na zaplatení obvyklého nájomného za obdobie 3 rokov už len v sume 3 175,20 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.5.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti žalobu vzal späť. Potom, čo sa žalovaní úspešne dovolali premlčania, trval už len na zaplatení obvyklého nájomného za nepremlčané obdobie 2 rokov, t. j. v sume 2 116,80 € s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaný ad 1/ namietal, aby súd premlčanie posudzoval k dátumu žalobcom vyhotoveného vyúčtovania nájomného, teda k 25.3.2008 za tri roky pozadu, súd dátum tohto vyúčtovania pre posúdenie námietky premlčania považoval za právne irelevantný s odôvodnením, že nájomné nebolo potrebné vyúčtovať, pretože v zmysle § 671 ods. 2 Obč. zák. obvyklé nájomné žalovaní boli povinní platiť mesačne pozadu, t. j. k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, a preto obvyklé nájomné sa premlčalo vždy k prvému dňu mesiaca za predchádzajúci mesiac. Z týchto dôvodov s prihliadnutím na dátum uplatnenia žaloby na súde nárok za obdobie od 1.10.2006 do 1.10.2008 nepovažoval za premlčaný, pričom pre posúdenie námietky premlčania za rozhodujúcu považoval aj výšku uplatneného nároku k dátumu podania žaloby.

So zreteľom na to, že pôvodne uplatnené nájomné bolo zo strany žalobcu požadované už listom z 25.3.2008, uzavrel, že dňom 23.5.2008 žalovaní nesporne boli už v omeškaní so zaplatením priznanej istiny. S poukazom na nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.12.2008 preto žalovaných zaviazal aj na platenie úrokov z omeškania od 23.5.2008 do zaplatenia.

V časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby, konanie zastavil s poukazom na a . Žalovaní súhlasili s týmto procesným úkonom žalobcu.

Ohľadom trov (trovy konania a trovy štátu) uviedol, že o nich v súlade s rozhodne samostatným uznesením.

Žalovaní proti tomuto rozsudku v časti, ktorá ich zaväzuje žalobcovi zaplatiť istinu prevyšujúcu 1 493 € a príslušenstvo vôbec, včas podali odvolanie namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ a ]). Navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaným uloží povinnosť žalobcovi zaplatiť 1 493 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietne. Súdu prvého stupňa vytýkajú, že rozsudkom porušil zákaz rozhodnúť ultra petitum ( ), keď žalobcovi s prihliadnutím na dátum podania žaloby priznal nájomné za nepremlčané obdobie od 1.10.2006 do 1.10.2008, hoci po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného iba za obdobie 2 rokov spätne od vyúčtovania, teda od 27.10.2006 do 25.3.2008, čomu zodpovedá suma 1 493 €, a nie súdom priznaná suma 2 116,80 €. Argumentujú, že žalobou doručenou súdu 27.10.2008 žalobca žiadal zaplatenie dlžnej sumy za obdobie 3 rokov spätne odo dňa vyúčtovania, t. j. za obdobie od 25.3.2005 do 25.3.2008. Namietajú, že takto podaná žaloba procesne akceptovateľným spôsobom nebola rozšírená aj na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.3.2008 do podania žaloby, o ktorom nároku však súd rozhodoval.

Keďže žalovaní listami z 11.11.2005 a 17.4.2008 jasne deklarovali svoju vôľu žalobcovi platiť nájomné, pričom však odmietli akceptovať neprimeraný nárok žalobcu v porovnaní s obvyklým nájomným úmyselne navýšený o 53,7 %, domnievajú sa, že na uplatňovaní nezákonného nároku žalobcu prostredníctvom výzvy z 25.3.2008 nemôže byť postavený nárok žalobcu na úroky z omeškania. S poukazom na § 520 Obč. zák. sa domnievajú, že k ich omeškaniu nemohlo dôjsť, a to práve z dôvodu omeškania veriteľa v zmysle § 522 Obč. zák. spočívajúcom v neposkytnutí potrebnej súčinnosti žalovaným pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa podľa odvolateľov preto pochybil, keď za týchto okolností žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania.

Žalovaní navrhujú, aby im súd priznal plnú náhradu trov konania, pretože v zastavenej časti späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania (, veta prvá ) a v prevyšujúcej časti žalovaní svojím správaním nedali príčinu na podanie žaloby ( ).

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že pôvodnou žalobou sa domáhal zaplatenia finančnej sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu za obdobie 3 rokov spätne odo dňa 25.3.2008, t. j. odo

dňa, kedy žalovaným poslal písomnú výzvu na zaplatenie 147 000 Sk, avšak namieta, že následne na poslednom pojednávaní navrhol do konania zahrnúť aj obdobie od 25.3.2008 do podania žaloby (26.10.2008), čím nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov, ktoré ku dňu podania žaloby ešte nebolo premlčané. Nestotožňuje sa preto s tvrdením žalovaných o rozhodnutí nad rámec žalobného návrhu.

Vzhľadom na to, že žalovaní v minulosti žalobcovi nikdy žiadne finančné plnenie neponúkali, dikciu Obč. zák. o omeškaní veriteľa nepovažuje za naplnenú a svoj nárok na úroky z omeškania považuje za opodstatnený, keďže tento vzniká priamo z () bez potreby akéhokoľvek spolupôsobenia veriteľa, pričom jedinou podmienkou jeho vzniku je existencia splatného peňažného dlhu. Obranu žalovaných, že on ich vyzýval na zaplatenie nájomného vo vyššej, než napokon súdom priznanej výške, z pohľadu ich omeškania hodnotí ako právne irelevantnú so zdôraznením, že žalovaným nič nebránilo plniť čiastočne.

Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

Pri rozhodnutí o náhrade trov konania navrhuje aplikovať , pričom vzhľadom na to, že žalobe bolo vyhovené, žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenými účastníkmi konania (, 202 a 204 ), postupom podľa a preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. okrem tej časti vyhovujúceho výroku, ktorým žalovaní boli zaviazaní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 1 493 € a okrem výroku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené, pretože odvolanie proti týmto nesmerovalo, tieto v zmysle nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu preto bol vyhovujúci výrok žalovaných zaväzujúci žalobcovi zaplatiť 1/ úroky z omeškania z celej uplatnenej pohľadávky a 2/ istinu 623 € (ako sumu prisúdenú nad istinu 1 493 €). Odvolací súd takto dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je opodstatnené len sčasti.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že vyhlásenie rozsudku od 20. marca 2013 bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 27. marca 2013 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227 na II. poschodí ( a za použitia ).

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalovaní pozemok parc. č. 501/32 vo výmere 245 m2 vo vlastníctve žalobcu od nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe na ňom stojacej užívajú, že ho užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bezodplatne. Nebolo preto pochýb, že v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. na strane žalovaných ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože žalovaní sa bezodplatným užívaním pozemku žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatili, a preto musia toto bezdôvodné obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zák.). Spor medzi účastníkmi sa preto viedol v podstate len o výške bezdôvodného obohatenia.

Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ uvažoval o tom, že rozsah bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho majetkovému prospechu získaného bezodplatným užívaním pozemku je možné vyčísliť výškou obvyklého nájomného a jeho postup bol správny, aj pokiaľ pri stanovení jeho výšky vychádzal zo záverov oboma sporovými stranami bez výhrad akceptovaného posudku V.. G., pretože ide o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti ( ). V zmysle týchto záverov výška obvyklého nájomného za užívanie 1 m2 predmetného pozemku vo vlastníctve žalobcu s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti a spôsob jej užívania za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2008 predstavuje sumu 4,32 € ročne.

Stotožňujúc sa so znalcom stanovenou výškou bezdôvodného obohatenia žalovaní nenamietali proti napadnutým rozsudkom uloženej povinnosti žalobcovi za obdobie od 27.10.2006 do 25.3.2008 zaplatiť 1 493 €. Namietali proti povinnosti žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 26.3.2008 do 27.10.2008 s odôvodnením, že toto nebolo predmetom konania a tiež proti povinnosti žalobcovi platiť úroky z omeškania s odôvodnením, že oni ako dlžníci sa do omeškania vôbec nedostali, a to pre nesúčinnosť veriteľa (§ 520 a § 522 Obč. zák.).

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 1 493 € od 23.5.2008 do zaplatenia, napadnutý rozsudok je vecne správny. Nemožno súhlasiť so žalovanými v tom, že sa s plnením nedostali do omeškania len preto, že žalobcom požadované bezdôvodné obohatenie bolo vyčíslené neprimerane vysokou sumou. Nie je však správny ani záver súdu prvého stupňa o tom, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný mesačne ako nájomné.

Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, podľa Obč. zák. je potrebné vychádzať z toho, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V posudzovanej veci to znamená, že žalovaní sa s plnením dostali do omeškania potom, ako ich žalobca vyzval na plnenie výzvou z 25.3.2008. Ide o výzvu na zaplatenie 147 000 Sk (6,64 € za 1 m2 ročne), teda sumy vyššej, než je výška obvyklého nájomného. Výzva na zaplatenie vyššej sumy nesporne zahŕňa aj výzvu na zaplatenie nižšej sumy (4,32 € za 1 m2 ročne). Keďže táto výzva žalovanému ad 1/ preukázane bola doručená 1.4.2008, počiatok omeškania žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 1 493 € je 2.4.2008. Preto pokiaľ žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu (23.5.2008), uplatňoval ich len za obdobie, v ktorom žalovaní v omeškaní nesporne už boli. Výška úrokov z omeškania ku dňu počiatku omeškania bola 8,5 % ročne ( a Obč. zák. v spojení s NV SR č. ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupujúc podľa potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu žalovaných zaväzujúcom žalobcovi solidárne platiť úroky z omeškania zo sumy 1 493 € predstavujúcej bezdôvodné obohatenie žalovaných za obdobie od 27.10.2006 do 25.3.2008 vo výške 8,5 % ročne od 23.5.2008 do zaplatenia.

Odvolacie námietky žalovaných sú však opodstatnené, pokiaľ smerujú proti tej časti vyhovujúceho výroku, ktorá ich zaväzuje žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 26.3.2008 do 27.10.2008. V tomto rozsahu totiž došlo k takej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vydanie bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie totiž nebolo predmetom konania, v tomto rozsahu sa pôvodne nepodala žaloba.

Napriek nejednoznačnému vymedzeniu žalovaného obdobia v žalobe, so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci nemožno mať pochybnosti o tom, že predmetom konania od podania žaloby 27.10.2008 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným vzniklo v období 3 rokov spätne od 25.3.2008, t. j. obdobie od 25.3.2005 do 25.3.2008. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému procesnému úkonu žalobcu došlo v dôsledku toho, že žalovaní sa úspešne dovolali premlčania žalobou uplatneného nároku za obdobie pred 27.10.2006 (2 roky spätne od podania žaloby), žalovaným obdobím ostalo preto obdobie od 27.10.2006 do 25.3.2008. Žalobca podľa vlastného vyjadrenia až na poslednom pojednávaní vo veci pred súdom prvého stupňa navrhol urobiť predmetom konania aj obdobie od 26.3.2008 do podania žaloby 26.10.2008. Vyplynulo teda z jeho vôle, aby sa nárok aj v tomto rozsahu stal predmetom konania, ale súd prvého stupňa o tomto jeho návrhu nerozhodol procesne prípustným spôsobom ( ), nerozhodol o ňom vôbec. Napriek tomu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie meritórne rozhodol, rozhodol teda o niečom, čo nebolo predmetom konania, hoci nejde o prípad, keď môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú ( ). Žalovaní sa preto odvolaním dôvodne dovolávajú ochrany pred takýmto svojvoľným konaním (prejednaním a rozhodnutím) súdu v tejto veci v rozsahu týkajúcom sa uvedeného obdobia. Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti musí vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Ide o procesnú vadu, ktorá je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [, ]. V tomto ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vyzvať žalobcu na upresnenie, či a za aké obdobie rozširuje pôvodný žalobný návrh, o rozšírení žaloby rozhodnúť postupom v zmysle , žalovaným umožniť vyjadriť sa k rozšírenému návrhu a rozhodnúť vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania výrokom znejúcim „o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením“, nemá oporu v platnom procesnom poriadku, preto je potrebné zrušiť ho bez ohľadu na to, že odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu sčasti aj zrušoval ( od. 3 ). Hoci súd prvého stupňa konštatoval, že o trovách konania rozhodol v súlade s , toto zákonné ustanovenie nedovoľuje o trovách konania rozhodnúť samostatným uznesením. V prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Z dôvodu, že odvolací súd sčasti zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, o náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.