Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-14Ro/206/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci žE. X. S., W.. XX. X. XXXX, F. L. X, V., zastúpenej splnomocnencom JUDr. Oľgou Pacolákovou, bytom Bielocerkevská 4, Košice proti žalovanému Z. R. U. W. M., L. H. L. L. W. L. XX, U. W. M., K.: XX XXX XXX v konaní o zaplatenie XXX,XX X. L. T..

rozhodol:

18

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX,XX eur v čistej mzde s úrokom z omeškania vo výške 6% z dlžnej sumy ročne od 26. 5. 2005 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Konanie sa v prevyšujúcej časti nároku zastavuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XX,XX eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia JG.. X. Q., v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške XX,XX eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v konaní uplatňovala právo na zaplatenie odstupného vo výške XXX,XX X.ur s úrokmi z omeškania 10% z dlžnej sumy ročne od 26. 5. 2005 až do zaplatenia. V priebehu konania svoj návrh vzala čiastočne späť a žiadala

-2- -108

žalovaného zaviazať na úhradu odstupného v čistej mzde XXX,XX X.ur s úrokom z omeškania vo výške 6% z dlžnej sumy ročne od 26. 5. 2005 až do zaplatenia. Uplatnila si tiež náhradu trov konania.

Pohľadávka predstavovala právo žalobkyne na zaplatenie odstupného dohodnutého so žalovaným pri ukončení pracovného pomeru dohodou zo dňa 23. 5. 2005 podľa ustanovenia § 60 Zák. práce, ktorý pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu 26. 5. 2005. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný jej odmietol vyplatiť dohodnuté odstupné z dôvodu „manka", ktoré mala zaviniť. Podľa tvrdení žalobkyne si žalovaný „manko" započítal voči odstupnému na základe vynútenej dohody. O nároku žalovaného malo byť vedené konanie

na tunajšom súde pod sp. zn , v ktorom konaní podala odpor. Žalobkyňa považovala zápočet „manka" voči odstupnému za protiprávny a žiadala vyplatenie odstupného.

Žalovaný nenamietal rozsah uplatňovaného nároku ani jeho právny dôvod, poukazoval však na to, že pohľadávka žalobkyne zanikla na základe započítania pohľadávky žalovaného voči žalobkyni z titulu spôsobeného „manka". Nepovažoval za správne stanovisko žalobkyne, že nie je možné vykonať takýto úkon započítania. Zdôraznil, že nebola potrebná žiadna dohoda o započítaní. Prejav započítania ich pohľadávky voči nároku žalobkyne riadne vykonali, tak ako to umožňuje novelizované znenie zák.č. 311/01 Z.z., ktorý v ustanovení , upravuje, že pokiaľ zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy . Nakoľko neobsahuje ustanovenia o započítaní, vyslovene započítanie nevylučuje, umožňuje teda aplikáciu započítania podľa Obč. zák., aj na pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu. V konaní opätovne namietol započítanie jeho nároku na náhradu škody proti nároku žalobkyne. Z opatrnosti vzniesol žalovaný tiež námietku premlčania.

Po ukončení súdneho konania vo veci sp. zn. bolo zistené, že uvedený spor sa týkal zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách žalobcu CI. R. U. W. M.u proti žalovanej DaW. S., W.. XXXX, ktorá bola dcérou žalobkyne, a teda nejednalo sa o osobu žalobkyne, ako to uvádzala v návrhu žalobkyňa, čo však žalovaný nenamietal.

Žalovanej bola uložená povinnosť na náhradu škody titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách v konaní na tunajšom súde vedenom na návrh žalobcu COI. R. T. F. IČI.: XX XXX XXX L..A.n. . Rozsudkom zo dňa 28. 1. 2010 č. k. -423 potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 5. 2011, č. k. -476 bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1XX,XX X.ur.

Vo vzťahu medzi účastníkmi konania prebieha na tunajšom súde spor pod sp. zn , ktorý nie je doposiaľ ukončený.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobkyňa bola so žalovaným v riadnom pracovnom pomere v pozícii hmotne zodpovedného zamestnanca, ktorý pracovný pomer bol ukončený písomnou dohodou ku dňu 25. 5. 2005 podľa ust. § 60 Zák. práce z organizačných dôvodov, pričom žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie odstupného vo výške XXX,XX X.r v čistej mzde. Dohoda o skončení pracovného pomeru ako právny úkon smerujúci k zániku pracovnoprávneho vzťahu spĺňala náležitosti vyžadované ustanoveniami ( Zák. práce

-3- -109

v znení účinnom do 30. 6. 2006). Neuvedenie dôvodu ukončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť dohody.

Nárok žalobkyne na odstupné vyplýval z ustanovenia § 76 ods. 2 Zák. práce v znení účinnom do 30. 6. 2006, podľa ktorého zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodu uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až /c, zahŕňajúcich aj organizačné dôvody. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný žiadosti vyhovieť.

Pri posudzovaní nároku žalobkyne na odstupné súd vychádzal z ustanovenia § 120 ods. 3 Obč. súd.por., a osvojil si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, ktoré zodpovedali aj písomne predloženej dohode o skončení pracovného pomeru.

Žalovaný tvrdil zánik nároku žalobkyne titulom započítania jeho pohľadávky na zaplatenie schodku, za ktorý zodpovedala žalovaná, čo mal preukazovať obsah dohody o skončení pracovného pomeru a

tiež opätovne tento svoj nárok vo svojom podaní započítal oproti nároku žalobkyne. Výšku nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti žalobkyne za schodok nešpecifikoval, predložil však dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 14. 3. 2005, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť formou zrážok zo mzdy alebo „ iným spôsobom" počnúc mesiacom marec 2XXX L. A. K. U. H. X. X. XXXX W. A. Q. U. U. X.XXX,XX X. (XXX.XXX,- L.). U. L. T. V. W. Ž. T. L. XXX,XX X. (XX.XXX,- L.). Ď. T. N. I. U. T. Ž. W. W. L. U. U. X.XXX,XX X. (XXX.XXX,- L.) A. W. A. K. A. H. XX. X. XXXX. Z. A. Ž. W. W. Š. A. L. A. T. K. T. X.XXX,XX X. (XXX.XXX,- L.) ( Č.. XX,XX L.).

Pokiaľ ide o posudzovanie právnych úkonov vykonaných v pracovnoprávnom vzťahu účastníkov sporu, súd postupoval v zmysle ustanovenia , ktorý v znení účinnom do 1. 9. 2007 v ust. a následne v ust. určoval subsidiárnu pôsobnosť tak, že ak tento zákon ( ) v prvej časti neustanovuje inak vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

Pracovnoprávne vzťahy sú upravené osobitným zákonom, lex specialis, ktorým je , podporne sa v zmysle Táto subsidiárna pôsobnosť platí, len pokiaľ neupravil niektoré právne vzťahy osobitne vo svojej prvej časti, teda v až , tieto sa následne spravujú všeobecnými ustanoveniami prvej časti , teda ust. až Obč. zák. .

Pokiaľ išlo o tvrdené „započítanie" nároku na schodok voči pohľadávke na odstupné, v dohode o skončení pracovného pomeru bol tento právny úkon

-4- -110

vyjadrený vetou „odstupné bude započítané na našu pohľadávku za neuhradenú náhradu schodku".

Podľa § 15 Zák. práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa obsahu slovného vyjadrenia, tento úkon, mal smerovať k zániku pohľadávky započítaním.

Započítanie nie je upravené ako spôsob zániku záväzkov, ako špeciálneho právneho predpisu pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Subsidiárna pôsobnosť , ako bola vymedzená vyššie citovaným ustanovením ust. a následne v Zák. práce, sa však týka len prvej všeobecnej časti . Inštitút započítania ako jednostranný právny úkon alebo dohoda, je však obsiahnutý až v prvej hlave v 8. časti týkajúcej sa úpravy záväzkového práva, na ktorú sa subsidiárna pôsobnosť nevzťahuje, preto takýto spôsob zániku záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je možný, a ide o neplatný právny úkon ( obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27. 1. 2010 sp. zn. , Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2010 sp. zn. ).

Aj pre prípad, ak by bolo možné vysporiadať záväzky účastníkov dohodou o započítaní, nebolo preukázané, aby k takejto dohode došlo. Z vety „odstupné bude započítané na našu pohľadávku za neuhradenú náhradu schodku" nemožno vyvodiť aké pohľadávky sú predmetom započítania, keďže tento prejav vôle neobsahuje žiadne údaje umožňujúce pohľadávky nepochybne identifikovať, a nie sú identifikované ani na listine, na ktorej sa tento prejav vôle nachádza. Samotný žalovaný predložil jednak dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 14. 3. 2005, ktorou mal byť hradený záväzok žalobkyne na náhradu schodku z inventúry zo dňa X. X. XXXX, V. F. A. L. W. A. Q. X.XXX,XX X., Ď. N. I. G. Ď. L. W. A. Q. W. A. K. A. XX. X. XXXX E. Z. A. Ž. X.XXX,XX X..

Právny úkon, ktorým mienil žalobca privodiť zánik svojho záväzku na vyplatenie odstupného, nespĺňa tak ani z dôvodu neurčitosti náležitosti platného právneho úkonu tak, ako to vymedzuje vo svojich

ustanoveniach v § 37 Obč. zák. Spôsob vyjadrenia prejavu vôle na dohode o skončení pracovného pomeru v časti „započítania" za neuhradený schodok je nejednoznačný, a jeho neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladovými pravidlami. Aj pre prípad, ak by bolo možné vyvodiť, že k zániku záväzkov pracovných vzťahov dochádza aj započítaním vzájomných pohľadávok zamestnanca a zamestnávateľa mohlo by sa tak stať len na základe určitého a zrozumiteľného právneho úkonu, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže nie je zrejmé, čo a v akom rozsahu si žalovaný mienil voči nároku žalobkyne na odstupné započítať, keď v čase skončenia pracovného pomeru žalovaný tvrdí existenciu viacerých pohľadávok voči žalobkyni z titulu zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách.

Súd vyhodnotil vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom o „opätovnom započítaní nároku na náhradu škody", ako obranu žalovaného v zmysle ustanovenia § 97, 98 Obč. súd. por. vznesenej vo forme započítacej námietky. Aj táto námietka však nebola špecifikovaná, čo do právneho dôvodu a času svojho vzniku, keď žalovaný len všeobecne uviedol, že si započítava nárok na náhradu škody.

-5- -111

Odhliadnuc od uvedeného, vychádzajúc z právneho záveru, že započítanie pohľadávok z pracovnoprávneho vzťahu nie je možné, na procesnú obranu žalovaného súd v konaní neprihliadal. Navyše žalovaný ani nedisponuje vykonateľným súdnym rozhodnutím z titulu ktorého by žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť mu škodu titulom zodpovednosti za schodok.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto nebolo možné považovať za dôvodnú. Premlčanie sa aj v pracovnoprávnych vzťahoch spravuje všeobecnými ustanoveniami . Podľa ust. Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalobkyňa si mohla svoje právo na plnenie odstupného uplatniť prvý raz potom, čo sa tento nárok stal splatným. Podľa ust. § 76 ods. 5 Zák. práce v znení úč. do 30. 6. 2006 odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak. Podľa dohody účastníkov zo dňa 23. 5. 2005 k ukončeniu pracovného pomeru došlo k 25. 5. 2005, ku ktorému dňu bol najskôr splatný nárok žalobkyne na zaplatenie odstupného. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde žalobou dňa 22. 5. 2008, teda v zákonom určenej trojročnej dobe, preto k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo.

Pretože súd konštatoval, že pohľadávka žalobkyne na zaplatenie odstupného nezanikla dohodou o započítaní ani jednostranným úkonom započítania zo strany žalovaného, a takáto obrana vo forme započítacej námietky nie je dôvodná ani v rámci súdneho konania, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie odstupného vo výške 666,27 eur v čistej mzde. Právny dôvod vzniku ani výška odstupného v konaní sporná nebola.

Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku má žalobkyňa tiež právo na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo popri plnení aj na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008, a zodpovedá hodnote dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Počiatok omeškania sa viazal na dátum ukončenia pracovnoprávneho vzťahu vychádzajúc z ustanovenia § 76 a § 129 Zák. práce o čase splatnosti odstupného a mzdy. Odstupné sa vypláca v určených výplatných termínoch pri skončení pracovného pomeru (§ 76 ods. 5 ), pričom pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak (§ 129 ods. 3 ). Pracovný pomer sa skončil dňu 25. 5. 2002. Od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. V

tom čase hodnota diskontnej sadzby NBS zodpovedala 3% ročne, čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy.

-6- -112

Konanie bolo zastavené v časti, v ktorej žalobkyňa vzala svoj návrh späť pred začatím pojednávania v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,2 Obč. súd. por., v zmysle ktorého, ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. súd. por., podľa ktorého procesne úspešnému účastníkovi patrí právo na náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Trovy konania žalobkyne predstavujú trovy právneho zastúpenia pôvodnej zástupkyne žalobkyne, advokátky JG.. X. Q.. M. F. U. U. U. XXX,XX X. A. H. Ú. T. T., E. M. T. E. T. U. A. H. XX. X. XXXX E. W. W. U. T. C. A. H. XX. X. XXXX.

Žalobkyni ako účastníčke patrí náhrada trov konania, avšak len tých, ktoré boli účelne a preukázateľne v konaní vynaložené. Súd za účelné a dôvodné považoval iba priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, nakoľko nebolo preukázané, aby návrh na vydanie platobného rozkazu bol spracovaný právnou zástupkyňou žalobkyne a bol podaný v mene žalobkyne v konaní. Pôvodnej právnej zástupkyni žalobkyne, ktorá právne zastúpenie ukončila ku 19. 9. 2008 patrí len náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prípravu a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19. 5. 2008, podľa vyhlášky č. účinnej do 31. 12. 2008. Výška tarifnej odmeny sa spravuje úpravou platnou v čase vykonania úkonu právnej služby v súlade s prechodným ustanovením vyhlášky č. . Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v čase jeho vykonania zodpovedala tarifnej odmene 1.XXX,- L., Č. U. T. T. XX,XX X.. V. V. Ú. T. L. T. E. E. W. T. U., V. U. C. XXXX A. L. XXX,- L., Č. U. T. Č. X,XX X.. Z. M. M. V. Ž. L. U. M. T. A. A. L. XX,XX X..

Výrok o povinnosti žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 zák . č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch , podľa ktorého ak je navrhovateľ v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania tento zaplatí odporca. Žalovaný ako procesne neúspešná strana v konaní je povinný tiež na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Tento súdny poplatok v pomere k predmetu sporu v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov podľa položky 1, písm. a/ prílohy k zák. č. 71/92 Zb. činí XX, XX X..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

-7- -113

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods.

2, 3 /.