Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/202/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Ľubomír Matušík, Škultétyho 6, Topoľčany, IČO: 14 096 196, zast.: JUDr. Martin Valaský, advokát so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, t. č. Y. XXXX/X, Y., o zaplatenie 2.728,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -109 zo dňa 31.05.2012, v časti uloženia povinnosti žalovanému, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -109 zo dňa 31.05.2012 v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.014,59 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 200,-- eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.01.2011 do 21.03.2011, zo sumy 780,-- eur od 22.03.2011 do 28.04.2011, zo sumy 760,-- eur od 29.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.02.2011 do zaplatenia a zo sumy 254,59 eura od 16.03.2011 do zaplatenia.

V zostávajúcej napadnutej časti odvolací súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania, konkrétne trov právneho zastúpenia v sume 469,97 eura a iných trov v sume 73,08 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.582,59 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,-- eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.01.2011 do 21.03.2011, zo sumy 780,-- eur od 22.03.2011 do 28.04.2011, zo sumy 760,-- eur od 29.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-- eur od 16.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 146,-- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 853,76 eura. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým mal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.09.2010 od 01.10.2010 na dobu neurčitú za dohodnuté nájomné vo výške 800,-- eur mesačne. Podľa článku VI. bod 3 a 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že predmet nájmu bude užívať tak, aby nedochádzalo k jeho poškodeniu, pričom poškodenie a znehodnotenie je povinný dať do pôvodného stavu na vlastné náklady. Je nesporné, že žalovaný užíval nebytové priestory od 01.10.2010 do 15.03.2011. Účastníci ukončili nájomný vzťah len ústnou dohodou k 15.03.2011 bez toho, aby mala písomnú formu podľa článku VII. bod 1 druhá odrážka zmluvy a aby tak urobili písomnou formou. Žalovaný nepožiadal žalobcu o ukončenie nájomného vzťahu, neodovzdal žalobcovi riadne nebytové priestory a až svedkovia upozornili žalobcu, že si priestory vypratal, pričom žalobcovi túto skutočnosť neoznámil, neodovzdal ani kľúče od priestorov, preto žalobca vymenil zámok na dverách. Je nesporné, že žalovaný dlhuje žalobcovi nájomné za nebytové priestory vo výške 2.160,-- eur, ktorá predstavuje časť nájmu za mesiac december 2010, za mesiac január 2011, za mesiac február 2011 a za mesiac marec 2011. Nesprávne bola odpočítaná žalovaným čiastočne zaplatená suma 2x po 20,-- eur spolu 40,-- eur na škodu, keď ide výslovne o zaplatenie časti nájmu na faktúru č. 201111008 za mesiac január 2011. Žalovaný voči náhrade škody za neuvedenie nebytových priestorov do pôvodného stavu namietal, tvrdil, že nebytové priestory boli v poriadku. Vypočutí svedkovia I. a P. zamestnanci manželky žalobcu potvrdili, že nebytový priestor dávali do pôvodného stavu niekedy vo februári alebo v marci 2011 opravovali omietky, diery v omietkach po zmene elektoinštalácie, ktorú si dal urobiť žalovaný pred začatím podnikania v nebytových priestoroch, keď menil zásuvky, čo potvrdil žalobca vo svojej výpovedi, pričom nebytový priestor neuviedol do pôvodného stavu. Žalovaný namietal, že natieral nebytový priestor olejovou farbou, pričom predložil súdu doklad o kúpe primalexu v čase začatia prevádzkovania priestorov. Pokiaľ ide o náhradu škody súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za vykonanú prácu vykonanú svedkami za 100 hodín, vychádzajúc z výpovede svedka I., keď svedok I. uviedol, že obaja pracovali po 50 hodín každý z nich, z pripojenej faktúry a pokladničného dokladu, preto 100 hodín x 2,52 eura + 20 % DPH 302,40 eura, pričom obaja boli zamestnancami manželky žalobcu. Pokiaľ ide o náhradu škody za materiál vychádzal súd z pripojených pokladničných dokladov a výpovedí svedkov I. a P.. Bola zakúpená jadrová omietka v sume 9,54 eura, obklad Nero, kleber 25 kg, silikon v sume 203,08 eura, 25 kg flex kleber 9,73 eura, kleber a silikon v sume 53,96 eura, cementový poter v sume 14,80 eura spolu v sume 316,14 eura + za prácu 302,40 eura spolu 618,54 eura, z toho súd priznal na náhrade škody sumu 568,-- eur + 2.160,-- eur nedoplatok na nájomnom spolu 2.728,-- eur, pričom žalobca si uplatnil sumu 2.728,-- eur a zároveň súd odpočítal sumu 145,41 eura titulom neoprávneného odberu je suma 2.582,59 eura. Žalovaný užíval nebytové priestory len do 15.03.2011, dokedy si žalobca aj účtuje nájom, preto započítacia námietka sa týka neoprávneného odberu elektrickej energie za obdobie od 10.04.2011 do 10.05.2011 ako škoda vyúčtovaná ZSE Distribúcia a.s. Bratislava pod č. 3103660 v sume 145,41 eura. Žalovaný nemôže platiť za nebytový priestor za elektrickú energiu, ktorú nemohol spotrebovať, lebo nebytový priestor už neužíval. V zmysle bol žalovaný povinný uviesť nebytový priestor do pôvodného stavu, pričom žalovaný sa vysťahoval z nebytových priestorov bez vedomia žalobcu, neukončil nájomný vzťah, neodovzdal kľúče, z listu manželky žalobcu ako odpovede na výzvu žalovaného na vydanie vecí vyplýva, že si žalovaný všetky veci vysťahoval, pričom priestory ponechal neuzamknuté na čo ich upozornil JUDr. K., preto žalobca pristúpil k výmene zámkov. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že veci, ktoré žiada v odpore vydať sa v čase, keď vypratal nebytové priestory v týchto priestoroch nachádzali. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vymenil zámky na nebytových priestoroch, ktoré boli prázdne a nič v nich nezostalo, na výzvu žalovaného o vydanie vecí zo dňa 17.03.2011, manželka žalobcu v liste zo dňa 22.03.2011 uviedla, že zo strany žalovaného ide o klamstvo, v priestoroch nič nezostalo, lebo doslova „ušiel“ z nebytových priestorov. Svedeckú výpoveď priateľky žalovaného I. Y. považuje súd za nevierohodnú s poukazom na priateľský vzťah k žalovanému, lebo táto tvrdila, že veci, ktorých hodnotu žalovaný žiada započítať s hodnotou nájmu sa v nebytových priestoroch nachádzali, pričom pri vyprataní týchto vecí svedkyňa prítomná nebola ale otec žalovaného, ktorého výsluch žalovaný nenavrhol. Svedok E. pracovník kľúčovej služby potvrdil, že videl ako žalovaný túto sklenú vitrínu červenej farby vypratával tým spôsobom, že tieto veci nakladal na veľký prívesný vozík a taktiež túto skutočnosť potvrdil aj svedok S. S., ktorý je nestranným svedkom bez akéhokoľvek pomeru k účastníkom konania, ktorý prechádzal svojim motorovým vozidlom v čase, keď žalovaný nebytový priestor vypratával a potvrdil, že pred obchodom mal vypratané veľké kusy, ktoré nakladal na prívesný vozík iného než Topoľčianskeho evidenčného čísla. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním požadovaná vitrína zostala v nebytových priestoroch. Súd žalovanému, ktorý tvrdil, že 3 metrová vitrína mu nevošla na veľký prívesný vozík neuveril, z dôvodu, že náklad môže presahovať dĺžku prívesného vozíka, ak je označený. Žalovaný neoznačil všetky dôkazy, ktorými by bol preukázal svoje tvrdenia v odpore. Vôbec neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o započítaciu námietku týkajúcu sa náhrady za chladiacu vitrínu GRAZIA 3000 -MPZ, výrobné číslo 711885 v hodnote 1.268,38 eura, ktorú mal pôvodne prenajatú od Mecom Trade spol. s.r.o. Humenné, drezovú skrinku X-MINIM B PD 100 a X MAJA B S 100 v hodnote 78,46 eura dodané DECODOM, spol. s r.o. Topoľčany a chladiaci agregát CGX215B3N výr. č. 336908 v hodnote 556,-- eur dodané Ján Štefánka SERVIS Topoľčany tým, že nepreukázal, že sa tieto veci v čase, keď nebytový priestor vypratal sa v ňom nachádzali. Pokiaľ ide o chladiaci agregát, obaja účastníci konania zhodne tvrdili, že je ich vlastníctvom, pričom žalobca tvrdil, že tento mu žalovaný odpílil a odcudzil a žalovaný tvrdil, že patrí jemu a zostal v nebytových priestoroch. Pokiaľ ide o drezovú skrinku, súd nemal za preukázané, že by sa v nebytových priestoroch nachádzala v čase, keď si žalovaný nebytové priestory vypratal. Skutočnosť, že veci v nebytovom priestore v čase jeho uzamknutia boli, sa žalovanému preukázať nepodarilo, lebo túto skutočnosť poprel žalobca a z listu jeho manželky na výzvu žalovaného o vydanie vecí vyplýva, že ide zo strany žalovaného o klamstvo, pričom žalovaný tieto nebytové priestory nechal neuzamknuté a z nich odišiel bez vedomia žalobcu ako prenajímateľa, preto pokiaľ by sa tam boli aj nachádzali mohlo dôjsť k ich odcudzeniu, keďže žalovaný nebytový priestor podľa pripojeného listu manželky žalobcu ponechal neuzamknuté. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nájomné vo výške 2.160,-- eur, náhradu škody za neodovzdanie nebytových priestorov v stave, ktorý zodpovedá bežnému opotrebeniu v sume 568,-- eur spolu v sume 2.728,-- eur, pričom z tejto sumy odpočítal sumu 145,41 eura za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorú žalovaný nemohol spotrebovať pre účel nájmu, lebo nájomný vzťah bol ukončený k 15.03.2011, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,-- eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.01.2011 do 21.03.2011, zo sumy 780,-- eur od 22.03.2011 do 28.04.2011, zo sumy 760,-- eur od 29.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 800,-- eur od 16.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-- eur od 16.03.2011 do zaplatenia. Súd vo zvyšku návrh žalobcu, ako nedôvodný zamietol v časti istiny 145,41 eura titulom započítacej námietky vznesenej žalovaným. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa úspechu v spore 94,67 % úspech mínus 5,33 % neúspech čo je 89,34 % čistý úspech v konaní. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za časť súdneho poplatku 146,-- eur a 853,76 eura náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku, v časti uloženia povinnosti, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil, ktorú skutočnosť preukazuje tým, že nebytové priestory zanechal v riadnom stave, tieto pred užívaním aj vymaľoval a za čas trvania nájmu - 6 mesiacov nemohol spôsobiť žiadnu škodu, čo vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa S. Y.. Túto jej výpoveď však súd nezohľadnil. Rozhodnutím súdu žalovanému vznikla škoda tým, že žalobca si zadržal kompresor v sume 556,-- eur, chladiacu vitrínu v sume 1.268,38 eura a drezovú skrinku v sume 78,46 eura. Odvolateľ uznal, že ku skončeniu nájmu dlhoval žalobcovi na nájomcom sumu 2.160,-- eur, ale podľa vzájomnej dohody so žalobcom mal na túto sumu započítať hodnotu zadržaných vecí. Žalovaný poukázal aj na chyby v písaní a počítaní na str. 9 a 10 rozsudku - nesprávne uvedené meno svedkyne Y. a nesprávny súčet súm. Keďže žalobca nemal plný úspech vo veci, odvolateľ žiadal, aby odvolací súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov právneho zastúpenia.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach a rozsahu uvedených v odvolaní ( ) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ). Po prejednaní odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy 2.728,-- eur ako nedoplatku nájomného a náhrady škody za uvedenie prenajatých priestorov do pôvodného stavu.

Žalovaný v rámci obrany nenamietal sumu požadovanú žalobcom za nezaplatené nájomné. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania a vykonaných dokazovaním bolo preukázané, že dlh žalovaného voči žalobcovi za užívanie nebytových priestorov od 01.10.2010 do 15.03.2011 je spolu v sume 2.160,-- eur. Súd prvého stupňa dôvodne uznal proti tejto sume započítaciu námietku žalovaného v sume 145,41 eura týkajúcu sa odberu elektrickej energie za obdobie, kedy žalovaný predmetný nebytový priestor už neužíval. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.014,59 eura (2.160,-- eur - 145,41 eura) za vecne správny. V časti zaplatenia tejto sumy súd prvého stupňa vec skutkovo aj právne správne posúdil použijúc správne právne ustanovenia právnych predpisov. Keďže rozhodnutie je v tejto časti aj podrobne odôvodnené, odvolací súd na tieto dôvody poukazuje.

Žalovaný nesúhlasil so zaplatením sumy 528,-- eur, ktoré žalobca požadoval ako náhradu škody za neuvedenie prenajatých nebytových priestorov do pôvodného stavu. Žalobca zaplatenie tejto sumy žiadal poukazujúc na čl. VII. od 3 zmluvy, podľa ktorého bol nájomca povinný pri ukončení nájmu odovzdať prenajaté priestory v stave, v akom mu boli dané do užívania. Tvrdil, že predmetné priestory musel dať do pôvodného stavu na vlastné náklady predstavujúce uvádzanú sumu.

Žalovaný v rámci obrany uvádza, že nebytové priestory nepoškodil, boli v poriadku aj po skončení jeho užívania.

Podľa čl. VI. bod 1. účastníkmi uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, zmluvné strany sa dohodli, že nájomca na vlastné náklady upraví prenajímané priestory podľa vlastných požiadaviek do termínu začiatku prenájmu. Podľa bodu 2. prenajímateľ odovzdá nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie ku dňu 01.10.2010, o čom sa vyhotoví zápis o odovzdaní a prevzatí. Zo zmluvy vyplývalo aj to, že prenajímateľ bol oprávnený vykonávať prehliadky v čase nájmu za účelom dodržiavania bezpečnostných a hygienických predpisov za prítomnosti nájomcu (čl. IV., bod 6.) a súčasťou zmluvy mal byť aj súpis inventúrneho majetku, za ktorý nájomca zodpovedá (čl. VI., bod 15).

Pri určení zodpovednosti žalovaného za neuvedenie prenajatých priestorov do pôvodného stavu a určení „náhrady škody“ súd prvého stupňa vychádzal z výpovedí vypočutých svedkov, ktorí mali predmetné priestory dávať do pôvodného stavu. Súd prvého stupňa pri hodnotení výpovede svedkov I. a P. žiadnym spôsobom nevyhodnotil ich možnú zaujatosť, keďže predmetné práce sami realizovali v rámci svojho zamestnaneckého vzťahu k manželke žalobcu.

Bez ohľadu na vzťah týchto svedkov k predmetu sporu a aj k žalobcovi, odvolací súd poukazuje najmä na obsah dohody účastníkov konania, ktorý súd prvého stupňa nedal do vzájomnej súvislosti so zisteným skutkovým stavom. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané naplnenie zmluvy, najmä zistenie, v akom stave bol predmet nájmu ku dňu 01.10.2010, či bol vôbec spôsobilý na užívanie, keďže žalovaný si mal priestory upraviť na vlastné náklady ešte do termínu 01.10.2010 (začiatok nájmu). Pri absencii zápisu o odovzdaní a prevzatí a následne aj zápisu o stave prenajatých priestorov po skončení nájmu, nie je vôbec zrejmé, či predmetné priestory pri ukončení nájmu neboli v stave, v akom ich žalovaný prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie ( z. č. ).

Žalobca si uplatnil za uvedenie priestorov do pôvodného stavu 528,-- eur (z toho za prácu 252,-- eur, nákup materiálu 276,-- eur), súd 1. stupňa nad rámec návrhu priznal žalobcovi ako náhradu škody sumu 568,-- eur (?). Predmetnú sumu napriek výzvam súdu nešpecifikoval, priložil iba rôzne pokladničné doklady, pričom odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým výpočtom súd prvého stupňa dospel k sume 568,-- eur.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či stav prenajatých priestorov nezodpovedal ich obvyklému opotrebeniu vzhľadom na čas prenájmu. Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal, že žalovaný mu spôsobil škodu, ktorú súd 1. stupňa priznal žalobcovi v sume 568,-- eur a teda nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa . Keďže žalobca ako poškodený nepreukázal existenciu zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 568,-- eur ako náhradu škody, podľa zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o započítaciu námietku uplatnenú žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že po skončení nájmu nebytových priestorov žalobca zadržal predmety žalovaným špecifikované ako chladiaca vitrína, drezová skrinka a agregát chladenia.

Preto odvolací súd v tejto časti dôvodov považuje rozsudok za vecne správny.

O trovách prvostupňového konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 543,05 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 469,97 eura a zaplateného súdneho poplatku vo výške 73,08 eura.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odvolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 27.11.2008 dospel k názoru, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva.

Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie 2.728,-- eur, úspešný bol vo výške 2.014,59 eura, pomer úspechu pre žalobcu bol 73,85 % ku 26,15 %, čo v konečnom dôsledku bude znamenať právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 47,7 % (73,85 % - 26,15 % = 47,7 %).

Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného považoval za účelne vynaložené trovy tieto úkony právnej pomoci: 1) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 09.05.2011 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,41 eura, 2) návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 09.06.2011 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,41 eura, 3) vyjadrenie sa k odporu dňa 16.09.2011 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,41 eura, 4) účasť na pojednávaní dňa 22.11.2011 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,41 eura, 5) účasť na pojednávaní dňa 28.02.2012 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura, 6) účasť na pojednávaní dňa 22.03.2012 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura, 7) účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura, 8) účasť na pojednávaní dňa 24.05.2012 vo výške 111,21 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura, 9) účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012 - vo výške 27,80 eura + režijný paušál vo výške 7,63 eura, spolu teda 985,27 eura.

Celkovo teda žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume 469,97 eura, čo predstavuje 47,7 % zo sumy 985,27 eura.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon: pokus o mimosúdny zmier dňa 09.05.2011, nakoľko tento úkon nepovažoval za úkon, za ktorý by bolo možné priznať odmenu v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže bol realizovaný ešte pred začatím súdneho konania.

Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 73,08 eura, čo predstavuje 47,7 % zo sumy 163,50 eura.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia zmenil rozsudok súdu 1. stupňa i v časti trov konania a priznal ich náhradu žalobcovi spolu v sume 543,05 eura.

Náhradu trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.