Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-169-2012.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/169/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu H. F., F., V. R. XX/A, IČO: 00 691 135, zast. L. J. H. F., s.r.o., F., E. X. XX, IČO: 44 518 684, proti žalovanej H. D., trvale bytom F., Č. XX, prechodne bytom F., X. G. X/X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 25C 76/2010-49 zo 7.10.2011 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť so všetkými, ktorí s ňou bývajú, vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, nachádzajúci sa v F., X. G. Č.. X, na X. poschodí, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a to do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania a žalovanú tiež zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzavrel 28.5.2008 so žalovanou zmluvu o nájme bytu č. X na 2.poschodí na ul. X. G. Č.. X Y. F. pozostávajúceho z kuchyne, 2 izieb a príslušenstva, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.6.2008 do 30.11.2008. Z článku 6 ods. 1, 2 zmluvy mu vyplynulo, že nájomkyňa - žalovaná uznala dlh, ktorý na predmetnom byte bol evidovaný k 14.5.2008 vo výške 71.511,- Sk a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach vo výške 1.500,- Sk. Z oznámenia žalobcu z 26.9.2011 mal preukázané, že dlh žalovanej k 31.8.2011 predstavoval 5.277,47 €. Zo zmluvy o výkone správy z 22.12.2008 zistil, že správu predmetného bytu zabezpečuje L. J. H. F., s.r.o. Právne vec posúdil podľa § 710 ods. 2, § 712 ods. 1, 3 a § 712a ods. 9 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že od 1.12.2008 žalovaná sporný byt užíva bez právneho dôvodu a k 31.8.2011 jej dlh na nájomnom predstavoval sumu 5.277,47 € a preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal byt vypratať so všetkými, ktorí s ňou v ňom bývajú. Berúc do úvahy majetkové a sociálne pomery žalovanej, ako aj oprávnené potreby maloletých detí jej dcéry, ktoré v byte tiež bývajú a nemajú vlastné bývanie, odchýlil sa od zákonnej úpravy a uložil žalobcovi v prípade vypratania bytu povinnosť zabezpečiť žalovanej náhradné ubytovanie. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh.
Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a mala za to, že nie sú dané podmienky pre vyhovenie návrhu, a preto navrhla žalobu zamietnuť. Požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň podľa § 30 O.s.p. o ustanovenie právneho zástupcu. Upozornila, že pri uzatváraní zmluvy o nájme bola v bytovej tiesni, a preto bola nútená prevziať s bytom aj všetky pohľadávky spojené s jeho
užívaním. Žalobca po ukončení doby dohodnutého nájmu jej neumožnil predĺženie zmluvy aj napriek tomu, že bola ochotná pohľadávky v pravidelných intervaloch splácať. Zdôraznila, že v byte býva s nezamestnaným druhom a dcérou, ktorá je matkou štyroch maloletých detí a tiež nemá kde bývať. Od 16.5.2010 s ňou býva aj syn H. s družkou a dvomi maloletými deťmi a dcéra s druhom a tromi maloletými deťmi. Vysťahovanie z doterajšieho obydlia a neposkytnutie adekvátnej náhrady by významne zasiahlo do jej života i do práv chránených Listinou základných práv a slobôd. Bola toho názoru, že nie je možné dať prednosť majetkovým právam vlastníka bytu pred realizáciou základných ľudských práv a slobôd. Mala za to, že štát a mesto F. ekonomické možnosti na garantovanie a dodržiavania vyššie uvedených práv mali, o čom svedčí fakt, že výstavba nájomných bytov nižšieho štandardu je štátom dotovaná a garantovanie sociálnych práv musí byť realizované v súlade s pravidlami stanovenými vnútroštátnymi a medzinárodnými normami, čo žalobca z protirómskych pohnútok dlhodobo ignoruje.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a uviedol, že poukazovanie na základné ľudské práva v danej veci je právne irelevantné, keďže v ňom nedošlo k zániku nájmu výpoveďou podľa § 711 ods. 1 Obč. zákonníka, ale uplynutím doby, nakoľko išlo o nájom dohodnutý na dobu určitú, pri ktorom nájomca v zmysle § 712a ods. 9 Obč. zákonníka nemá nárok na bytovú náhradu. Nesúhlasil s námietkami žalovanej a bol toho názoru, že táto zrejme z dôvodu nedostatku informácií o počte voľných nájomných sociálnych bytov neberie do úvahy, že ich nízky počet je častokrát spôsobený práve ich protiprávnym užívaním bez právneho titulu.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.3.2013 v súlade s ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovanej (so všetkými, ktorí s ňou bývajú) vypratať byt č. 6, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa X. G. Č.. X Y. F.A., lebo je nepochybné, že nájomná zmluva z 28.5.2008 (na č.l. 3) so žalovanou bola uzavretá na dobu určitú, do 30.11.2008, kedy dohodnutá doba nájmu uplynula a jej uplynutím zaniklo žalovanej právo nájmu bytu. Žalobca sa preto dôvodne domáha vypratania predmetného bytu žalovanou, ktorá po zániku nájmu bytu už nemá právny dôvod na jeho užívanie a je povinná sa z bytu vysťahovať.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt až po zabezpečení bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania, keď s prihliadnutím na zistené skutkové okolnosti a skutočnosť, že žalovaná v byte býva s dcérou a jej štyrmi maloletými deťmi bol toho názoru, že vypratanie žalovanej bez bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Za týchto okolností aj podľa názoru odvolacieho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať (s prihliadnutím i na existujúce možnosti na jeho strane obstarať náhradné ubytovanie pre žalovanú), aby sa ochrana (vlastníckeho) práva vlastníka bytu v tomto konkrétnom prípade výnimočne (nad rámec platnej právnej úpravy) podmienila vyprataním žalovanej z predmetného bytu až po zabezpečení náhradného ubytovania.
Ani poukazovanie na údajné nerešpektovanie pravidiel stanovených vnútroštátnymi a medzinárodnými normami pri garantovaní sociálnych práv zo strany žalobcu, vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci nemôžu ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Žalovaná v rámci odvolania požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd prvého stupňa uznesením 25C 76/2010-68 z 20.1.2012 jej žiadosti vyhovel. Zároveň žalovanú v súlade s § 30 O.s.p. s prihliadnutím na jej žiadosť o ustanovenie advokáta odkázal na Centrum právnej pomoci. Zodpovedajúce poučenie žalovaná prevzala 30.1.2012 a na výzvu z 28.3.2012 (prevzatú 13.4.2012) už nereagovala.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli, aby sa o nich rozhodlo (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.