Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-173-2012.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: VÍNO NITRA spol. s r.o., Dolnozoborská 14, Nitra, IČO: 31 428 380, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Hudákovou, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, proti odporcovi: R.. X. U., súdny exekútor, so sídlom W. A., C. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Černákom, Legionárska 3, Maňa, o zaplatenie 1 219,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. apríla 2012 č. k. 12C 49/2010-115, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku vo veci samej a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 82,58 eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Anny Hudákovej, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 219,85 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok sumu 73,19 eura a titulom právneho zastúpenia sumu 962,19 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 23,70 eura cestou Daňového úradu Nitra po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vo veci konal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že odporca požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 03. 04. 2012 z dôvodu, že v uvedený deň bude so svojím synom na lekárskom vyšetrení, pretože uvedený dôvod s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 1 OSP nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, keďže odporca ho žiadnym spôsobom nezdokladoval. Navrhovateľ sa domáhal pôvodne zaplatenia sumy 1 730,33 eura tvorených z úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 311 000,- Sk z dôvodu, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekúciu EX 72/05 a napriek vymoženiu pohľadávky vo výške 200 000,-Sk dňa 27. 10. 2006 a vo výške 122 200,- Sk dňa 31. 01. 2007, sumy poukázal navrhovateľovi až dňa 29. 01. 2008. Pred vydaním platobného rozkazu navrhovateľ vzal návrh v časti späť, pričom súd prvého stupňa v zmysle § 172 ods. 6 OSP osobitne nerozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu, ale vydal platobný rozkaz iba na sumu 1 219,85 eura. Proti platobnému rozkazu odporca podal odpor. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9Er 223/05 sa viedla exekučná vec oprávneného Víno Nitra spol. s r.o. Lužianky proti povinnému R. U., S. U., T. XX, Nitra o vymoženie 731 850,60 Sk s príslušenstvom. Z listu odporcu zo dňa 23. 05. 2007, ktorým informoval zástupcu navrhovateľa o stave exekučného konania, vyplýva, že exekúcia bola vymožená v celej výške. Z mailového podania odporcu zo dňa 02. 06. 2008 vyplýva,
že od povinného obdržal úhrady v sume 200 000,- Sk dňa 27. 10. 2006 a v sume 122 200,- Sk dňa 31. 01. 2007. Odporca z vymožených súm poukázal dňa 29. 01. 2006 navrhovateľovi sumu 311 000,- Sk. Súd prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie podľa ustanovení § 12 ods. 4, § 33 ods. 1, § 46 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Poukázal na to, že aj keď v exekučnom poriadku nie je upravená lehota, v ktorej je exekútor povinný vymožené peňažné prostriedky poukázať oprávnenému, to neznamená, že môže svojvoľne tieto prostriedky držať na osobitnom bankovom účte neobmedzený čas. Vzhľadom na neexistenciu tejto úpravy je potrebné mať za to, že vymožené prostriedky by mal neodkladne, t. j. bez meškania oprávnenému vyplatiť či poukázať. Pokiaľ tak neurobil, mal by znášať sankčné dôsledky v zmysle § 517 ods. 1 OZ ako zodpovednosť objektívnu. Súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa ako majetkové právo s 3-ročnou premlčacou lehotou, a keďže odporca vyplatil navrhovateľovi sumu 311 000,- Sk dňa 29. 01. 2008 a navrhovateľ podal návrh dňa 21. 04. 2010, nedošlo k premlčaniu nároku. Navrhovateľ úroky z omeškania požadoval v zákonnej výške 9,5 %, ktorá predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, úroky zo sumy 200 000,- Sk obdržanej odporcom dňa 27. 10. 2006 vyčíslil od 04. 11. 2006 do 29. 01. 2008 sumou 23 632,92 Sk a zo sumy 111 000,- Sk obdržanej odporcom 31. 01. 2007 vyčíslil od 08. 02. 2007 do 29. 01. 2008 sumou 13 116,20 Sk. Vyčíslenie úroku z omeškania je správne, a preto súd prvého stupňa ich navrhovateľovi priznal v plnej výške 1 219,85 eura (36 749,10 Sk). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu za zaplatený súdny poplatok 73,19 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 962,19 eura za 5 úkonov po 61,41 eura (podľa hodnoty sporu) - prevzatie veci, písomné podania na súd 30. 06. 2010, vyjadrenie k odporu 14. 09. 2010, účasť na pojednávaní 06. 09. 2011, 03. 04. 2012, za 1 úkon vo výške 1/4 za odročené pojednávanie bez prejednania veci 02. 11. 2010 v sume 15,35 eura, režijný paušál 4 x 7,21 eura, 1 x 7,41 eura, cestovné Bratislava - Nové Zámky a späť za pojednávania 02. 11. 2010, 06. 09. 2011, 03. 04. 2012 v celkovej sume 213,07 eura náhradu za stratu času za 6 polhodín a to jedenkrát vo výške 12,02 eura, čo predstavuje 72,12 eura a za pojednávanie v roku 2011 vo výške 12,35 eura čo predstavuje 74,10 eura a za pojednávanie v roku 2012 vo výške 12,71 eura čo predstavuje 76,26 eura, t. j. spolu 222,48 eura a DPH 20 % v sume 160,36 eura. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol opakovane bez jeho účasti, pričom pojednávania sa nemohol zúčastniť z vážnych dôvodov, o čom súd vopred informoval a požiadal o odročenie pojednávania. Súd jeho ospravedlnenie neakceptoval, keďže nepredložil potvrdenie. Potvrdenie nemohol predložiť vopred, pretože vyšetrenie sa konalo v deň pojednávania. Poukázal na to, že je osamelým rodičom, syn bol zverený po rozvode do jeho starostlivosti. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil potvrdenie od MUDr. U. V., všeobecného lekára pre deti a dorast W. A., v ktorom je uvedené, že R.. U. X. XXXX bol dňa 03. 04. 2012 so synom na celodennom vyšetrení.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že pojednávanie dňa 03. 04. 2012 sa konalo o 8.30 hod., kedy po jeho skončení zostal čas na absolvovanie príslušných vyšetrení. Odporca ani neuviedol, že je osamelý rodič, ani kedy sa o dôvode vyšetrenia dozvedel. Poukázal tiež na doterajšie správanie odporcu a jeho právneho zástupcu v konaní, ktorí za účelom predlžovania konania zneužívajú rôzne možnosti dané OSP. Súdom bolo vypísaných 6 pojednávaní, na ktorých sa právny zástupca odporcu ani raz nezúčastnil a ani sa náležite na viaceré neospravedlnil. Žiadal odvolanie odporcu zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), keď v zmysle § 156 ods. 3 OSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Príkladom odňatia možnosti konať pred súdom v zmysle citovaného ustanovenia je okrem iných aj prípad, kedy súd vec prejednal v rozpore s ust. § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti účastníka. Účastník má právo, aby jeho veci bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Ustanovenie § 115 OSP ukladá súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije, či nevyužije. Podľa § 101 ods. 2 OSP totiž súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie bez toho, že by požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Súd tak môže v zmysle cit. ustanovenia prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka za predpokladu, že neprítomný účastník nepožiadal - z dôležitého dôvodu - o odročenie pojednávania. Pritom sa v súdnej praxi ustálil názor, že ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na pojednávaní nie je bez ďalšieho aj žiadosťou o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP (pozri R 79/1994 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).
Súdna prax, vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy vyžaduje, aby účastník podal výslovný návrh na odročenie pojednávania, ktorý musí byť riadne odôvodnený a dôvody pre odročenie pojednávania v ňom musia byť konkretizované a doložené. Iba tak môže súd, ktorý rozhoduje o žiadosti o odročenie pojednávania, posúdiť ich závažnosť.
Dôležitosť dôvodov, pre ktoré účastník konania žiada o odročenie pojednávania, súd posudzuje vždy s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. I keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný taký dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, ale k zámerným procesným obštrukciám, sledujúcim predovšetkým bezdôvodné predlžovanie občianskeho súdneho konania a zvyšovanie nákladov s tým spojenými.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bol prvostupňovým súdom určený prvý termín pojednávania na deň 02. 11. 2010, na ktorý sa právny zástupca odporcu ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, žiadal pojednávanie odročiť, predložil aj doklad o práceneschopnosti a na pojednávanie sa nedostavil ani odporca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 30. 11. 2010, na ktorý bol odporca predvolaný pod hrozbou pokuty a predvedenia, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, právny zástupca odporcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, žiadal pojednávanie odročiť, avšak doklad nepredložil. Pojednávania dňa 11. 01. 2011 sa ani odporca, ani jeho právny zástupca nezúčastnili, právny zástupca odporcu žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu práceneschopnosti odporcu po operačnom zákroku. Obaja sa nezúčastnili ani pojednávania dňa 31. 03. 2011, právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní a neúčasť odporcu z dôvodu jeho
pokračujúcej práceneschopnosti. V priebehu mesiacov máj a jún 2011 súd prvého stupňa opätovne vyzýval právneho zástupcu odporcu, aby oznámil, či odporca už ukončil práceneschopnosť, právny zástupca až po urgenciách dňa 18. 07. 2011 oznámil súdu, že odporca práceneschopnosť ukončil. Súd prvého stupňa určil nový termín pojednávania na deň 06. 09. 2011, na ktoré sa odporca ani jeho právny zástupca nedostavili, právny zástupca žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu ďalšej práceneschopnosti odporcu trvajúcej od 01. 08. 2011. Na uvedenom pojednávaní súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol. Odvolací súd jeho rozhodnutie uznesením zo dňa 31. 01. 2012 č. k. 9Co/26/2012-100 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Následne súd prvého stupňa stanovil termín pojednávania na deň 03. 04. 2012, na ktorom sa znovu odporca a jeho právny zástupca nedostavili, odporca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 03. 04. 2012 je na lekárskom vyšetrení so svojím 11-ročným synom. Ospravedlnenie podal dňa 02. 04. 2012 osobne do podateľne súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu zo správy MUDr. X. Y., všeobecného lekára, W. A. vyplýva, že odporca bol práceneschopný do 30. 04. 2011, od 01. 05. 2011 bol práceschopný a následne práceneschopný od 01. 08. 2012, pričom deň ukončenia druhej práceneschopnosti už zisťovaný nebol, pretože na pojednávanie 06. 09. 2011 sa už neospravedlňoval pre uvedený dôvod.
Z uvedených skutočností vyplýva, že od novembra 2011 (prvé pojednávanie) do apríla 2012 sa právny zástupca a odporca nezúčastnili ani jedného pojednávania, v čase keď odporca už nebol od 01. 05. 2011 práceneschopný jeho právny zástupca nereagoval na opätovné výzvy súdu, aby oznámil, či je odporca už práceschopný. Došlo tak k mareniu pojednávaní a k predlžovaniu konania zo strany právneho zástupcu odporcu. V prípade, ak je účastník konania zastúpený právnym zástupcom a účasť odporcu na pojednávaní nie je pre súd potrebná, jeho procesné práva sú zabezpečované účasťou právneho zástupcu na pojednávaní.
V prvom rade však odvolací súd poukazuje na to, že ospravedlnenie odporcu na pojednávanie dňa 03. 04. 2012 bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 02. 04. 2012, z čoho vyplýva, že odporca už vopred vedel, že jeho syn je objednaný na vyšetrenie. Vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania však vôbec nešpecifikoval, aké vyšetrenie má jeho syn absolvovať, nepripojil doklad, ktorý by ním tvrdený dôvod deklaroval. Keďže vedel o vyšetrení syna vopred, mal uviesť, kedy sa o dôvode svojej neprítomnosti na pojednávaní dozvedel, t. j. kedy došlo k objednaniu syna na vyšetrenie a vyžiadať si doklad o plánovanom vyšetrení a pripojiť ho ako dôkaz k žiadosti o odročenie pojednávania.
Za daného stavu bol postup súdu prvého stupňa správny. Odporca ním tvrdený dôležitý dôvod neúčasti na pojednávaní žiadnym objektívnym dôkazom nepreukázal. Súd prvého stupňa preto nemohol pri rozhodovaní o žiadosti odporcu o odročenie pojednávania prihliadnuť k tvrdeným dôvodom neúčasti.
Odvolací súd preskúmal, či postupom súdu prvého stupňa bola odobratá možnosť odporcovi konať pred súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že odporcovi nebolo bránené pred súdom prvého stupňa predkladať dôkazy, vo veci sa vyjadrovať a vystupovať osobne alebo v zastúpení právnym zástupcom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Postupom súdu prvého stupňa v konaní v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nebola porušená základná zásada uplatnenia práva odporcu na rýchle a spravodlivé prejednanie jeho veci v konaní. Odporca v odvolaní nenamietol žiadne vecné nedostatky rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolací súd je rozsahom podaného odvolania a dôvodmi viazaný (rozhodnutie NS SR 2 Obo 106/2008). Napriek tomu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že
účelom exekučného konania je vymôcť pre oprávneného jeho zákonom a súdom priznaný nárok od povinného. Exekúciu vykonáva exekútor, ktorého si oprávnený vyberie (§ 29 Exekučného poriadku) postupom a spôsobmi ustanovenými v Exekučnom poriadku. Po tom, čo súdny exekútor obdrží poverenie súdu na vykonanie exekúcie, je povinný vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Jedným zo spôsobov skončenia exekúcie je vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade ak exekútor vymôže celú pohľadávku, je jeho povinnosťou bez zbytočného odkladu poukázať oprávnenému vymoženú pohľadávku po odrátaní trov exekúcie. Pokiaľ si vymožené finančné prostriedky ponechá a nedostanú sa do dispozície oprávneného bezprostredne po ich vymožení, je potrebné ustáliť, že súdny exekútor sa dostal do omeškania s plnením voči oprávnenému, a preto je povinný zaplatiť mu úrok z omeškania. V danej veci súd prvého stupňa priznal správne vypočítanú výšku úrokov z omeškania, keďže odporca vymohol čiastočné plnenia pohľadávky navrhovateľa spolu v sume 322 200,- Sk dňa 27. 10. 2006 a 31. 01. 2007 a vyplatil navrhovateľovi až dňa 29. 01. 2008 sumu 311 000,- Sk, t. j. 1 219,85 eura.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v celkovej sume 82,58 eura titulom právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 61,41 eura, režijný paušál 7,41 eura a DPH 20 % v sume 13,76 eura. Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila režijný paušál v nižšej sume ako jej patrí za rok 2012 (7,63 eura), odvolací súd však nemohol priznať náhradu trov nad rámec požadovanej sumy.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.