Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: T.. E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. - B., I. XXX/XXX, zast. JUDr. Vladimírom Vargom, advokátom, so sídlom v Topoľčanoch, Nám. Ľ. Štúra 1738, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 10. 2012 č. k. -51, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.309,20 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 05. 2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach preukázaných vykonaným dokazovaním, podľa ktorých uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Úrad justičnej a kriminálnej polície zo dňa 02. 06. 2009 č. ČVS: ORP-399/OVK-NR-2008 bolo vznesené proti navrhovateľovi obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa a , pričom sťažnosť podaná navrhovateľom proti tomuto uzneseniu bola uznesením Okresného prokurátora v Nitre č. zo dňa 26. 10. 2009 ako nedôvodná zamietnutá. Po podaní obžaloby na navrhovateľa Okresný súd Nitra vydal dňa 02. 09. 2010 trestný rozkaz č.k. -244, ku ktorého zrušeniu došlo zo zákona po podaní odporu navrhovateľa voči nemu. Následne rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 01. 2011 č.k. -316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 04. 2011 č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2011, bol navrhovateľ spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa a oslobodený, nakoľko skutok nebol trestným činom. Listom zo dňa 11. 11. 2011 si navrhovateľ u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím vyšetrovateľa a požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom listom zo dňa 07. 03. 2012 odporca oznámil, že jeho žiadosti nevyhovel, keďže neboli splnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ v trestnom konaní vynaložil finančné prostriedky na trovy obhajoby za poskytnutie právnej pomoci JUDr. Vladimírom Vargom, advokátom, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 983,97 eura a náhrady za stratu času pri úkonoch vykonávaných mimo sídla advokáta vo výške 325,23 eura, t.j. v úhrnnej sume 1.309,20 eura, ktoré navrhovateľ poukázal právnemu zástupcovi na jeho účet dňa 19. 07. 2011. Vychádzajúc z a nasl. zák. č.

o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), ako i a SR dôvodil, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je síce zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, avšak výklad zákonného ustanovenia nemožno vykonať len podľa jeho jazykového znenia, ale extenzívne v súlade s jeho zmyslom a účelom, ktorým je ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Za ústavne konformný preto označil aj výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zastavenie trestného stíhania alebo prípadne oslobodzujúce rozhodnutie vo veci má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Za podstatné preto označil konečné rozhodnutie v trestnom konaní, ktoré bolo vo vzťahu k navrhovateľovi oslobodzujúce a keďže trovy obhajoby navrhovateľa advokátom boli vyúčtované i v súlade s Vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nárok uplatnený navrhovateľom považoval za opodstatnený. V zmysle , priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania od 19. 05. 2012 do zaplatenia, t.j. v nasledujúci deň po uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorým dňom sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľa. Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa o preukázaní základných zákonných predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti uviedol, že k predpokladom, ktoré je nevyhnutné naplniť pre vznik zodpovednosti za škodu patrí nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Naviac je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, k čomu v danej veci nedošlo. Ďalej prezentoval názor, že nestačí iba predpokladať príčinnú súvislosť, túto je potrebné preukázať, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Za situácie, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia ani príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným rozhodnutím a ním požadovanou škodou, neboli tak naplnené základné predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Odvolanie odporcu označil za nedôvodné, keď súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, riadiac sa právnymi názormi vyslovenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. Považoval za nespornú existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody uplatnenej v tomto konaní, ktorej výšku riadne preukázal a napadnutým nezákonným uznesením o vznesení obvinenia, keďže bez tohto nezákonného uznesenia by mu žiadna škoda nevznikla.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody vo výške 1.309,20 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. 05. 2012 do zaplatenia podľa o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, spočívajúcej v zaplatených trovách obhajoby v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní.

Podľa veta prvá ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie zastavané, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu ( ).

Rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci určuje v ust. tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú po a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa riadiac sa zhora citovanou právnou úpravou pri skúmaní splnenia predpokladov pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, uplatneného v tomto konaní i postupoval, v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho závermi ohľadom splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za navrhovateľom uplatnenú škodu, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že problematiku základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá už riešil Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie z 30. 11. 2009 sp.zn. , rozhodnutie zo dňa 18. 08. 2010 č.k. ). V týchto svojich rozhodnutiach poskytol i právny názor na správnu interpretáciu tohto ustanovenia a zaujal stanovisku ku všetkým odporcom vzneseným námietkam uvádzaným v jeho odvolaní. Vyslovil záver, že za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným alebo oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania alebo oslobodením obvineného spod obžaloby sa trestné konanie končí, čo znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. V konečnom dôsledku to znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. V takomto prípade ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody treba hľadať nielen v ust. SR, ale vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona a teda v princípoch materiálneho právneho štátu, ktorý musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa preto nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa tento ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv. Odvolací súd, keďže považuje za nadbytočné duplicitne opakovať všetky argumentačné tvrdenia, ktorými najvyšší súd podporil svoj záver, v ďalšom preto len poukazuje na dôvody uvedených rozhodnutí ako na stále platné. Za situácie, že zhora citovaným uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Úradom justičnej a kriminálnej polície bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa a , pričom navrhovateľ bol spod na to nadväzujúcej obžaloby Okresného prokurátora právoplatne oslobodený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 01. 2011 č.k. -316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 04. 2011 č.k. z dôvodu, že skutok nebol trestným činom, uvedený právny názor najvyššieho súdu sa evidentne presadí i vo veci teraz

posudzovanej. Súd prvého stupňa preto v zhode s týmto právnym názorom správne uzavrel, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi ne a rovnako tak správne určil i jej výšku, predstavujúcu navrhovateľom účelne vynaložené a zaplatené trovy obhajoby v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní, ktorej výpočet nespochybnil ani samotný odporca.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

V zmysle o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.