Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: T., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Y. W. U., deti matky N. L., občianky Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. F., L. H. R. XXX/X, právne zastúpenej R.. A. N., E. so sídlom v H. W. U., F. XXX/XX a otca T. L., občana Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. Z. XXXX/X, právne zastúpeného Y.. C. N., E. so sídlom v T., U. č. XXX/XX, o návrhu otca na úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. novembra 2012, č.k. -94, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e

odôvodnenie:

. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať jedenkrát do mesiaca v sobotu od 11:00 hod. do 15:00 hod. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že maloleté deti T. a V. pochádzajú zo zaniknutého manželského zväzku rodičov, pričom rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 06.06.2006, č.k. boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, pričom úprava styku nebola súdom upravená. Dôvodom rozvodu bolo agresívne správanie otca, jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov a názorové rozdiely, ktoré vyústili k vzájomnému odcudzeniu. Otec deti videl naposledy v roku 2004, od tejto doby sa so svojimi deťmi nestretol, deti teda neboli s otcom v kontakte 7 rokov. Zo správ o psychologickom vyšetrení Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie súd zistil, že maloletý T. si spomína na otca veľmi negativisticky, prevládajú u neho obavy, dominuje u neho strach o matku, pretože si pamätá, ako otec matku bil, dokonca popísal aj skutočnosť, že otec dal aj jemu facku. Maloletá V. sa taktiež obáva stretnutia s otcom. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. Y. W. U. súd zistil, že maloleté deti žijú so svojou matkou v 2-izbovom byte, pričom matka si neželá zverejňovať adresu bydliska z dôvodu, že bývalý manžel ju opakovane napádal v mieste nových bydlísk, čo musela riešiť za asistencie polície a odsťahovaním sa. Podľa tvrdenia matky otec maloletých detí je násilnícky typ, ktorý má problém s požívaním alkoholických nápojov, o deti sa doposiaľ nezaujímal žiadnou formou, pre neplnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom bol právoplatným rozsudkom uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd posúdil okolnosti návrhu otca maloletých detí, dôvody nesúhlasu matky, názor maloletých detí, pričom zistil, že matka maloletých detí a ani maloleté deti nemajú záujem stretávať sa s otcom. Dôvody tohto nesúhlasu pramenia z obdobia vzájomného spolužitia, ktoré je poznačené agresivitou zo strany otca, čo vyústilo do strachu matky z otca a deti svojho otca vnímajú ako agresora. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a rodičmi potvrdené, že otec sa s maloletými deťmi nestretával asi 7 rokov, čo tiež prispelo k odcudzeniu a pretrhaniu väzieb medzi otcom a jeho deťmi. Otec s deťmi nebol v písomnom ani

telefonickom kontakte. Súd preto rešpektoval uvedené dôvody, zložitú rodinnú situáciu a vôľu maloletých detí a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že nie je momentálne v záujme maloletých detí, aby bolo striktne upravené stretávanie sa s otcom proti ich vôli. Striktná úprava by viedla k narušeniu vývoja maloletých detí, ktoré už boli v minulosti traumatizované. Zároveň uviedol, že úlohou otca je nájsť si nenásilným spôsobom cestu k svojim deťom postupnými krokmi, aby získal opätovnú dôveru svojich detí. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1, § 25 ods. 2 a § 26 Zákona o rodine.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a styk otca s maloletými deťmi upravil v rozsahu, ako otec žiada, a to buď na minimálny osobný kontakt jedenkrát za dva mesiace alebo na týždenný telefonický kontakt, v rozsahu a presnom čase podľa úvahy súdu a možnosti maloletých detí. V odvolaní uviedol, že zo záverov uvedených v odôvodnení rozsudku, zo správ jednotlivých inštitúcií je možné vyvodiť záver, že napätie detí, ich absolútne negatívny postoj k otcovi, či obavy zo spoločného stretnutia pramenia nielen zo spoločných zážitkov s ním prežitých, ale dôležitým faktorom v tomto prípade je aj výrazne negatívny až nenávistný postoj a správanie matky k otcovi, ktorá podľa jeho názoru tento postoj v plnej miere prenáša aj na maloleté deti. Je logické, že maloleté deti toto správanie matky kopírujú, keďže s ňou žijú v spoločnej domácnosti a teda toto správanie považujú za správne a otca vnímajú ako negatívny prvok a možnú komplikáciu v ich živote. Nepoprel, že nebol v riadnom kontakte s deťmi takmer 7 rokov, táto situácia však bola zapríčinená nielen správaním otca, ktorý si toto uvedomuje, ale aj správaním matky, ktorá ako sama uviedla, si neželá zverejniť adresu bydliska jej ani maloletých detí, uviesť adresu školy, ktorú navštevujú a dokonca odmietla otcovi uviesť číslo účtu, na ktoré mu zamestnávateľ má zrážať výživné, všetko s odôvodnením, že má obavy, že ju bude otec maloletých detí napádať. Rovnako otcovi odmieta poskytnúť telefónne číslo na maloleté deti, či akýkoľvek iný kontakt, čím mu upiera akúkoľvek možnosť nadviazania kontaktu s maloletými deťmi. Otec počas uvedeného obdobia sa s deťmi snažil komunikovať aspoň spôsobom, že pri príležitosti ich sviatkov im zaslal pohľadnicu, ale nikdy nemal žiadnu spätnú odozvu, z čoho predpokladá, že im matka túto korešpondenciu zadržala. Pre otca maloletých detí je takmer nemožné nenásilným spôsobom si nájsť cestu k svojim deťom tak, ako mu to vo svojom rozhodnutí odporučil prvostupňový súd. Ako otec maloletých detí má rovnaké právo ako ich matka na styk s nimi, má právo podieľať sa aspoň v minimálnej miere na ich výchove, a to aj napriek tomu, že vzťahy medzi ním a matkou sú narušené. Preto navrhol ako dostupné riešenie úpravu styku s oboma maloletými deťmi v minimálnej miere raz za dva mesiace, a to v priestoroch Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré navštevuje maloletý T., za prítomnosti psychológa s tým, že rozsah tohto stretnutia ponecháva na úvahu súdu. V prípade, že by súd vyhodnotil aj takúto minimálnu a sledovanú úpravu styku za nežiaducu, navrhol, aby súd upravil styk tak, že navrhovateľovi bude umožnené počas víkendu, t.j. v sobotu a v nedeľu od 14:00 hod. do 14:30 hod. telefonicky kontaktovať maloleté deti.

Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že vykonaným dokazovaním súd správne zistil, že dôvodom rozpadu manželstva bolo agresívne správanie otca maloletých detí, jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov a názorové rozdiely manželov. Taktiež súd správne zistil, že vzťah maloletého T. k svojmu otcovi, ktorý bude mať v tomto roku už 15 rokov, je poznačený zážitkami domáceho násilia otca voči matke počas ich spolužitia. Rovnako maloletá V., ktorá bude mať tento rok XX rokov, vyjadrila jednoznačne obavu a nezáujem o stretávanie sa s otcom. Zo záverov psychologického vyšetrenia bolo zistené, že narušené rodinné vzťahy neprispievajú k psychosociálnej pohode detí, negatívnym smerov ovplyvňujú ich emocionálne a osobnostné zrenie a neodporúča sa obnovenie kontaktu detí s otcom. Rovnaký názor maloleté deti vyjadrili pred referátom poradensko- psychologických služieb. Na pravde sa nezakladá tvrdenie otca detí, ktoré uvádza v odvolaní proti rozsudku, že počas obdobia siedmich rokov maloletým deťom zasielal pohľadnice, ktoré im údajne matka maloletých detí mala zadržať; až na súdnom pojednávaní dňa 14.11.2012 otec detí zaslal mal. V. po takmer ôsmich rokoch prvýkrát blahoželanie k jej meninám, ktoré jej matka odovzdala. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že je potrebné rešpektovať všetky uvedené dôvody, zložitú rodinnú situáciu a vôľu maloletých detí a návrh otca zamietnuť v celom rozsahu, pretože momentálne nie je v záujme maloletých detí, aby bolo striktne upravené stretávanie sa s otcom proti ich vôli.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva viac rokov, maloleté deti samé odmietajú stretávať sa s otcom, pamätajú si ho ako agresora. S poukazom na správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ako aj referátu poradensko-psychologických služieb, kde je konštatované, že nedoporučujú styk upravovať s poukazom aj na vek maloletých do doby, pokiaľ samy maloleté deti neprejavia o stretnutie s otcom záujem, vyslovil názor, že nakoľko medzi rodičmi dochádza ku konfliktom aj pri stretnutiach na súdnych pojednávaniach, je takmer nemožné, aby sa takýmto konfliktom vyhli pri realizácii styku otca s maloletými za prítomnosti matky. K návrhu otca, aby sa stretávanie realizovalo v priestoroch Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré navštevuje maloletý T., si doporučili vopred získať stanovisko uvedeného centra, či je vôbec možná takáto realizácia úpravy styku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky otca vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine.

V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, článku 12 ods. 2, v zmysle , ako i Zákona o rodine povinnosťou súdu je pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje buď prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo sám výsluchom dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za jeho výchovu.

V preskúmavanej veci bolo rodičom maloletých detí uznesením okresného súdu zo dňa 08.12.2011 uložené, aby spolu s maloletými deťmi navštívili Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately za účelom odbornej konzultácie a zistenia názoru maloletých detí k predmetu konania a za účelom zistenia čo najvhodnejšieho styku otca s maloletými deťmi, s poukazom na ich ďalší vývin. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 09.01.2012 vyplýva, že otec maloletých detí sa na nariadený pohovor nedostavil (podľa vyjadrenia matky sa v danom čase nachádzal vo výkone trestu z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom). Pri vykonanom pohovore mal. T. uviedol, že si otca pamätá ako agresora, ktorý sa dopúšťal domáceho násilia voči nemu aj matke. Otec o nich sedem rokov nezaujímal, nebol s nimi v žiadnom kontakte. Mal. V. si otca vôbec nepamätala. Obe deti stretávanie sa otcom nateraz odmietli.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď po zistení, že otec sa s deťmi nekontaktoval od roku 2004 a deti styk s otcom v súčasnosti odmietajú z dôvodu, že ho vnímajú ako agresora, návrh otca na úpravu styku súdnym rozhodnutím zamietol, keď dospel k záveru, že nie je v záujme mal. detí, aby bolo striktne upravené stretávanie sa s otcom proti ich vôli, nakoľko takáto striktná úprava by viedla k narušeniu vývoja maloletých detí, ktoré už boli v minulosti traumatizované. Správne pritom v zmysle citovaného článku Dohovoru o právach dieťaťa a citovaných zákonných ustanovení prihliadol k názoru mal. detí, ktoré sú vo veku 15 a 13 rokov a ktoré už vedia vyjadriť samostatne svoj názor.

Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom požiadavky otca na úpravu styku s maloletými deťmi aspoň v obmedzenom rozsahu spôsobom uvedeným v odvolacom návrhu z hore uvedených dôvodov nemohol akceptovať. Aby však otcovi bola daná možnosť pokúsiť o nadviazanie kontaktu s deťmi, apeluje zároveň na matku maloletých detí, aby otcovi poskytla aspoň písomný kontakt na maloleté deti, napríklad mailovú adresu, aby tak otcovi bola daná možnosť budovania si vzťahu s maloletými deťmi do budúcnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .