Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-21-2013.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Subarea
24CoP/21/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. O. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44, Trnava a otec: Mgr. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, Hlavná 42, Trnava, o zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. januára 2013 č.k. 27P/59/2012-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že r u š í predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2012, č.k. 27P/59/2012-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2012, č.k. 9CoP/35/2012-46.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd dočasne maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 106,- Eur mesačne. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím § 102 ods. 1 O.s.p. a vecne argumentoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.8.2007 č.k. 27C/6/2007 bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Maloletý žil s matkou v spoločnej domácnosti do 15.8. 2012, kedy sa odsťahoval ku svojmu otcovi, nakoľko už nechcel bývať s matkou, pretože si nerozumel s manželom matky. Prezentoval, že toto jeho stanovisko je nemenné a nakoľko má 17 rokov, aj otec i súd boli názoru, že vzhľadom na jeho fyzický vek možno toto jeho stanovisko považovať za jednoznačné. Na základe takéhoto rozhodnutia maloletého, otec podal návrh na súd o nariadenie predbežného opatrenia a žiadal, aby mu bol maloletý predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti, kolízny opatrovník nemal voči tomuto vydaniu predbežného opatrenia výhrady a sám doporučil mu vyhovieť, tak súd uznesením zo dňa 18.10.2012 rozhodol predbežným opatrením a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. Na odvolanie matky Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 20.12.2012 napadnuté uznesenie potvrdil.
V súčasnosti na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27P/59/12 prebieha konanie ohľadne zmeny výchovného prostredia u maloletého. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, súd dospel k záveru, že k tomuto návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, keď od doby, kedy súd predbežným opatrením rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a do podania návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia neuplynul ani mesiac a súd nemôže každú chvíľu meniť svoje rozhodnuti len preto, že maloletý svojvoľne doslova pobehuje od jedného rodiča k druhému, a sám sa nevie rozhodnúť, kde chce vlastne bývať, či v domácnosti matky, alebo otca. Predchádzajúce rozhodnutie bolo vydané na základe názoru maloletého prezentovaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, vzhľadom na fyzický vek maloletého súd mal za to, že vie o čom hovorí a že svoje rozhodnutia nebude sústavne meniť. Záverom zdôraznil, že súd nemôže vydávať každý mesiac nové rozhodnutia a zverovať maloletého raz matke, raz otcovi, ako si to maloletý bude želať, preto návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka maloletého odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil, tak že zruší uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2012 č.k. 27P/59/2012-46. Odvolanie zdôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa matka považuje za nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ako aj vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení. Od 14.12.2012 až doposiaľ býva maloletý A. v domácnosti matky a zmenil svoj pôvodný názor žiť s otcom, rozhodol sa vrátiť k matke, s ktorou žil od roku 2006 tzn. už pred rozvodom svojich rodičov. Nakoľko maloletý bol nariadeným predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca vznikajú nielen matke, ale aj maloletému A. O. komplikácie, pre ktoré je potrebné riešiť vzniknutú situáciu zrušením predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2012 a to s poukazom na to ustanovenie § 77 ods. 2 O.s.p., keďže dôvody, pre ktoré bolo nariadené pominuli. Z citovaného uznesenia totiž nevyplýva iba samotné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, ale aj právo otca zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, čím vznikajú problémy matke pri riešení bežných vecí maloletého. Matke z tohto uznesenia vyplýva i povinnosť platiť výživné otcovi, pričom však v skutočnosti otec maloletého nevyživuje a nevznikajú mu v súvislosti s ním žiadne výdavky, čím sa otec na úkor matky bezdôvodne obohacuje. Potom ako maloletý A. opustil domácnosť otca, nastávali situácie, ktoré na neho negatívne vplývali, nakoľko otec sám po vymenení zámkov na dome nedal maloletému nové kľúče od rodinného domu, v ktorom bývali a po odchode maloletého A. späť k matke, odmietol maloletému vydať učebné pomôcky a oblečenie, ktoré mu v tom čase kúpil. Pre úplnú transparentnosť a náležité zistenie skutkového stavu matka navrhuje, aby bol do spisu zadovážené súčasne aj aktuálne vyjadrenie maloletého k otázke trvalosti jeho rozhodnutia žiť naspäť s matkou. K odvolaniu zároveň pripojila vyjadrenie maloletého zo dňa 4.2.2013 s tým, že originál doručí súdu dodatočne. Zdôraznila, že nakoľko bez pochybnosti pominuli dôvody nariadeného predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Trnava, zo dňa 18.10.2012 č.k. 27P/59/2012 je potrebným podľa ustanovenia ho zrušiť, pričom maloletý bol pred nariadením tohto predbežného opatrenia právoplatne zverený do osobnej starostlivosti matky, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.7.2007 č.k. 27C/66/2007. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, s tým že predchádzajúce uznesenie, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie o zverenie maloletého do starostlivosti otca zrušil.
Podľa pripojeného písomného prehlásenia maloletého A., aktuálne vníma situáciu tak, že u mamy mu je dobre, ale je mu trochu ľúto toho, že otec k nim nepúšťa maloletého O., chce zostať u matky aj z toho dôvodu, že aj keď mal záujem o striedavú starostlivosť otec mu sám povedal že to môže ísť rovno bývať k mame. Nesúhlasí s názorom otca, že by mali obaja bývať s O. u neho a s matkou sa stretávať len minimálne. To bol tiež jeden z dôvodov jeho návratu k matke.
Otec maloletého a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu matky uviedol, že poukazuje na to, že na okresnom súde prebieha konanie ohľadom zmeny zverenia výchovného prostredia u maloletého, preto odporúča odvolanie matky zamietnuť a uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa 8.1. 2013 potvrdiť.
Otec maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal písomne vyjadrenie k doručenému odvolaniu matky, poukazujúc na to, že maloletý na základe vlastného uváženia odišiel zo spoločnej domácnosti matky a dňom 15.8.2012 začal bývať u neho, pričom ako dôvod uviedol , že matka sa o neho riadneho nestarala, a to aj napriek tomu, že on jej platil výživné vo výške 106,- Eur mesačne. Maloletý nedostal vysvedčenie z dôvodu trvalého nehradenia poplatku za štúdium, maloletý tvrdil, že býval hladný, pretože od matky dostal na týždeň 10,- Eur, z ktorej sumy si mal hradiť aj cestovné do školy a späť. S terajším manželom matky sa A. neznášal, pretože tento sa k nemu nevhodne choval, v dôsledku čoho vraj neprespával u matky, ale u svojich starých rodičov, tiež tvrdil, že chce žiť v spoločnej domácnosti so svojim mladším bratom O.. Na žiadosť syna maloletého A. zariadil jeho prestup z gymnázia v Bratislave do Trnavy, a maloletý od začiatku tohto školského roka začal navštevovať druhý ročník Arcibiskupského gymnázia v Trnave. Napriek skutočnosti, že sa o syna A. osobne staral, od 15.8. 2012, matka na jeho výživu neprispela žiadnou sumou, naopak žiadala, aby si on naďalej plnil voči maloletému vyživovaciu povinnosť. Z tohto dôvodu podal okrem iného návrh na nariadenie
o predbežného opatrenia, aby maloletý A. bol dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zverený do jeho osobnej starostlivosti, ktorému návrhu súd vyhovel a po podaní odvolania matkou krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Synovi zaviedol prísnejší režim, zariadil mu doučovanie z anglického jazyka, trval na tom, aby sa pripravoval na vyučovanie. Začiatkom mesiaca december 2012 sa mu syn zdôveril, že matka ho stále prehovára, aby sa k nej vrátil a aby žil s ňou v spoločnej domácnosti aspoň 2-3 mesiace, toto naliehanie matky sa postupom času zmenilo na psychické vydieranie syna, syn mu opakoval, že matka sa mu vyhráža, že pokiaľ sa nevráti k nej, ona si niečo urobí a on ju bude mať na svedomí. Syn sa uzavrel do seba a pred Vianocami mu povedal, že už to ďalej nevydrží a aspoň na čas sa vráti k matke. Od tejto doby sa so synom stretáva, syn trávi víkendy u neho, či však v týždni prespáva u matky, alebo u starých rodičov objektívne posúdiť nevie. Vzťah maloletého k terajšiemu manželovi matky je taký, že s ním vôbec nekomunikuje. Synovi pravidelne mesačne prispieva sumou 50,- Eur na výdavky, ktoré mu preukáže, kúpil mu zimné ošatenie, pretože keď prišiel k nemu od matky, nepriniesol si žiadne zimné veci. Syn prestal chodiť na doučovanie, ktoré mu on zabezpečil a zistil, že na polroku neprospel z piatich predmetov a má aj záznamy týkajúce sa jeho chovania. Keď synovi ukázal prehlásenie, ktoré matka pripojila k odvolaniu povedal, že toto prehlásenie si napísala matka, a že ho on iba podpísal, aby mal od matky pokoj. Ako otec je osobne presvedčený, že je v záujme A., aby bol v jeho osobnej starostlivosti s jeho mladším bratom O. a to že v decembri 2012 odišiel k matke a napísal uvedené prehlásenie bolo pod psychickým nátlakom zo strany matky. Poukázal na vyjadrenie A. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, kde sa jednoznačne vyjadril, že chce žiť v domácnosti otca. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko ho považuje za správne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je treba zmeniť.
Z obsahu spisu bolo zistené, že v danom konaní pred Okresným súdom Trnava ( sp.zn. 24 CoP 21/2013) sa otec maloletého vo veci samej domáha zmeny výkonu rodičovských práv a povinností a žiada, aby maloletý A. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti poukazujúc na zmenu, ktorá nastala od rozhodnutia súdu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.7.2007, č.k. 27C/6/2007, ktorým maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť platiť mu výživné 106,- Eur mesačne, pričom druhý syn, maloletý O. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti .
V priebehu tohto konania podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 9.10.2012 otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby mu maloletý bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti, nakoľko tento z vlastného rozhodnutia od matky odišiel a býva u neho. Poukázal na nedostatočnú starostlivosť matky o maloletého a nevhodné chovanie sa manžela matky k maloletému.
Súd návrhu otca vyhovel a uznesením zo dňa 18.10.2012 predbežným opatrením do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matke maloletého určil platiť na maloletého výživné 26,- Eur mesačne k rukám otca maloletého. Na odvolanie matky, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 20.12.2012, č.k. 9CoP/35/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Matka nový návrh na nariadenia predbežného opatrenia o dočasné zverenie maloletého podala na súd 27.12.2012 s odôvodnením, že maloletý sa k nej 14.12.2012 vrátil, svoje rozhodnutie odísť od nej k otcovi považuje za unáhlené a neuvážené. Maloletý má 17 rokov, je rozhodnutý trvale bývať u nej, tak ako bolo rozhodnuté rozsudkom na čas po rozvode s otcom maloletého. Nakoľko otec jej na výživu maloletého neplatí, žiadala, aby súd otcovi uložil platiť na maloletého výživné 106,- Eur mesačne.
Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.6.2007, č.k. 27 C/6/2007- 49 bolo zistené, že maloletý A. O. na základe súdom schválenej dohody rodičov bol po rozvode ich manželstva zverený
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok maloletého, otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletého 3.200,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať majetok maloletého, matke bola určená povinnosť platiť výživné na maloletého 800,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Už podľa návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, posudzujúc ho podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že matka sa domáhala vydania predbežného opatrenia takého istého obsahu ohľadne maloletého A. O., ako bolo rozhodnuté vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.6.2007, č.k. 27C/6/2007- 49, ktorý bol účinný do nariadenia predbežného opatrenia, tzn., že žiada o zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2012, č.k. 27P/59/2012-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2012, č.k. 9CoP/35/2012-46.
V zmysle § 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.
Zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá riadne zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a, že toto právo môže byť ohrozené, alebo narušené a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je existencia právneho záujmu na predbežnom opatrení; navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.
Predbežné opatrenie môže zaniknúť z taxatívne vymedzených dôvodov, alebo ho môže zrušiť súd, ktorý ho nariadil. V oboch prípadoch účinky takéhoto predbežného opatrenia zanikajú.
Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, alebo aj v prípadoch, ak súd dodatočne zistí, že dôvody na predbežné opatrenie tu ani neboli, ak odpadol právny záujem na takom dočasnom zabezpečení, pretože vznikla nová hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi, ktorá robí predbežné opatrenie nadbytočným. O zrušení predbežného opatrenia sa rozhoduje len na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný navrhovateľ i odporca s výnimkou vecí, v ktorých nie je potrebný návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
V danom prípade predbežné opatrenie bolo nariadené, z dôvodu reálnej zmeny výkonu rodičovských práv. Maloletý je vo veku blízkom dospelosti, vzhľadom na situáciu, ktorá sa vytvorila v domácnosti matky, ktorá uzavrela nové manželstvo, z ktorého pochádza i maloleté dieťa, pričom otec s mladším synom O. obýva priestranný rodinný dom, ako aj vzhľadom na to, že medzi maloletým a manželom matky sa nevytvorili dobré vzťahy, maloletý z vlastného rozhodnutia odišiel bývať k otcovi a zrejme po dohode s otcom, tento sa návrhom vo veci samej domáha zverenia maloletého do jeho výchovy. Vo veci samej zatiaľ súd nestihol vykonať ani pojednávanie vo veci, takže účastníci neboli ani vypočutí, ale z obsahu vyjadrenia otca je zrejmé, že na návrhu trvá i napriek tomu, že maloletý opäť zmenil svoje rozhodnutie a i keď nie je vylúčené , že sa tak stalo pod vplyvom matky, vrátil sa k matke, s otcom sa stretáva cez víkendy pričom vo vyjadrení prezentuje záujem byť v striedavej starostlivosti rodičov.
Momentálne je faktický stav v súlade s právoplatným rozsudkom, ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti matky a súdom nariadené predbežné opatrenie sa stalo nadbytočným a komplikujúcim situáciu. I keď nie je jednoznačne preukázané, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené pominuli, odvolací súd považoval za podstatné, že medzi účastníkmi sa vytvorila situácia, keď odpadol
záujem na dočasnej úprave, majúcej za následok de facto dočasnú zmenu výkonu rodičovských práv, ktorej sa otec v konaní domáha a že sú splnené podmienky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia.
Súd prvého stupňa o navrhovanej zmene výkonu rodičovských práv a povinností rozhodne vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania, v rámci ktorého budú dostatočne zistené a preukázané všetky relevantné skutočnosti.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, skorším uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2012, č.k. 27P/59/2012-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2012, č.k. 9CoP/35/2012-46 nariadené predbežné opatrenie zrušil.
Odvolací súd záverom apeluje na rodičov maloletého, ktorý je síce v období dospievania, ale sa mu ťažko rozhoduje u ktorého z rodičov má zostať, aby bezdôvodne nebránili styku druhého rodiča s maloletým, lebo to môže viesť k narušeniu ich dosiaľ dobrých väzieb, na ujmu zdravého vývoja a citového života dieťaťa. Dieťa má právo na oboch rodičov a každý rodič má právo realizovať svoj výchovný vplyv na dieťa, čo rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti môže uskutočňovať iba prostredníctvom stretávania sa s maloletým. Práve častým stretávaním sa s druhým rodičom, maloletý môže dospieť k definitívnemu rozhodnutiu, ktorému z rodičov chce byť natrvalo zverený do osobnej starostlivosti.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.