Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-29-2013.pdf
PDF · 63.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/29/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obvinenému F. F., nar. X.X.XXXX v X. B., o návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou na neverejnom zasadnutí dňa 27. marca 2013 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. januára 2013, sp.zn. 2Nt/31/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť obvineného F. F. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal dňa 10.12.2012 na Okresný súd v Považskej Bystrici návrh podľa § 299 ods. 1 Tr.por. na uloženie ochranného psychiatrického liečenia F. F. ústavnou formou. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že F. F. bol uznesením povereného príslušníka OO PZ Považská Bystrica sp.zn. ČVS: ORP-369/PB-PB-2012 zo dňa 27.4.2012 stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 osds.1 písm. c/ Tr.zák, pričom po skončení skráteného vyšetrovania s prihliadnutím na závery znalcov psychiatrov, ktorí vyšetrili duševný stav obvineného, prokurátorka Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici uznesením sp. zn. Pv 480/2012 zo dňa 27.11.2012, právoplatným dňa 7.12.2012, podľa § 215 ods.1 písm. e/ Tr.por. zastavila trestné stíhanie proti obvinenému F. F.. Nakoľko zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že F. F. nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný za spáchanie predmetného skutku a jeho pobyt na slobode je bez adekvátnej liečby nebezpečný, je potrebné mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Okresný súd Považská Bystrica následne uznesením zo dňa 24.01.2013, sp. zn. 2Nt/31/2012 na verejnom zasadnutí rozhodol tak, že podľa § 73 ods. 1 Tr.zák., § 74 ods. 1 Tr.zák. F. F. uložil ochranné ústavné psychiatrické liečenie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený F. F., v ktorej uviedol, že dobrovoľne absolvoval kompletnú odvykaciu liečbu v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží a počas jeho hospitalizácie bolo zrealizované aj psychologické vyšetrenie.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
V prvom rade je nutné uviesť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení ochranného ústavné psychiatrického liečenia je plne dôvodné. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalcov psychiatrov, ktorí boli pribratí v pôvodnom konaní na vyšetrenie duševného stavu obvineného F. F., bola znalcami u neho zistená duševná porucha - Schizomorfná psychotická porucha s pravdepodobnou etiopatogenézou v súvislosti s viacročným zneužívaním návykových látok, od ktorých je závislý.
Uvedenou duševnou poruchou trpel i v čase spáchania skutku a v dôsledku nej nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nebol schopný svoje konanie ovládať. V dôsledku duševnej poruchy nie je schopný ani plne chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode bez adekvátnej psychiatrickej liečby znalci považujú za nebezpečný. Vzhľadom k tomu znalci odporučili uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie a to ústavnou formou, keďže v ambulantnej psychiatrickej liečbe nikdy nespolupracoval.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sú splnené podmienky v zmysle § 73 ods. 1 Tr.zák. pre uloženie ústavné psychiatrického liečenia, pričom súd v takom prípade ukladá liečenie obligatórne. V danom prípade je odôvodnená ústavná forma liečenia s poukazom na konštatovanie znalcov, že pri ambulantnej psychiatrickej liečbe F. F. nikdy nespolupracoval. Na nutnosti uložiť F. F. takéto liečenie nič nemení ani sťažovateľom uvádzaná skutočnosť o tom, že absolvoval dobrovoľne odvykaciu liečbu od návykových látok. Je zrejmé, že i keď jeho závislosť na návykových látkach súvisí so zistenou psychotickou poruchou, odvykacia liečba ktorú absolvoval má iný charakter ako liečba psychiatrická, pri ktorej znalci konštatovali nutnosť užívať psychofarmaká. Až na základe odbornej lekárskej správy alebo znaleckého posudku k nariadenej ochrannej liečbe po jej nastúpení bude preto možné v danom prípade rozhodovať o prepustení z nej, resp. zmene ochrannej liečby, avšak v súčasnosti je jej nariadenie dôvodné.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť F. F. podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.