Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-19-2021.pdf
PDF · 99.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX/X, XXX XX D. E. C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ C. F., G. H., neznámy vlastník zastúpený: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava 817 47, 2/ I. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e .
II. Súd konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., okres Kysucké Nové Mesto, a to ako parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 858 m2 a parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 999 m2 z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti konania n e p r i z n á v a .
IV. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., okres Kysucké Nové Mesto, parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 1881 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
V. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu vo výške 376,20 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2192021, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.03.2021 proti žalovanej 1/ a pôvodne žalovanému 2/ K. J. domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., L. D. E. C. a to ako parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 858 m2 a parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 999 m2 a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G. L. D. E. C., parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 1881 m2.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely E KN č. 1540 – orná pôda o výmere 858 m2 a parcely E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 999 m2, tzn. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., L. D. E. C. a to v podiele 9/10. Pôvodne žalovaný 2/ je podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel zapísaných na LV č. XXXX v podiele X/XX-XX. Ďalej žalobca v podanej žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom parcely E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 1881 m2., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., okres Kysucké Nové Mesto a to v podiele 27/50-tiny. Žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel zapísaných na LV č. XXX v podiele X/XX-XXX, žalovaný 2/ v podiele 3/50-tiny. Žalobca navrhol prikázať predmetné nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a ako primeranú náhradu titulom vyporiadania stanoviť sumu uvedenú v priloženom znaleckom posudku č. 6/2020.
3. Zástupca žalovaných doručil súdu vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.05.2021 (č.l. 63 spisu), v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a žiada, aby súd prikázal spoluvlastnícky podiel neznámeho vlastníka žalovaného 1/ do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady žiadal žalobcu na predloženie kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k pôvodnému podielu, ktorého je spoluvlastníkom. Následne sa zástupca vyjadrí k výške primeranej náhrady.
4. Žalobca v podaní zo dňa 19.07.2021 (č. l. 70 spisu) predložil súdu kúpnu zmluvu a uviedol, že pre prípad, že žalovaný 1/ bude súhlasiť s výškou vyporiadavacieho výplatku, nebude si voči nemu uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
5. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 13.12.2021 (č.l. 82 spisu) uviedol, že za primeranú náhradu považuje sumu vo výške 0,50 eur/m2.
6. Žalobca v podaní zo dňa 15.12.2021 (č. l. 87 spisu) súhlasil so sumou primeranej náhrady ustálenou zástupcom žalovaného 1/ a to vo výške 0,50 eur/m2 a žiadal zaplatiť primeranú náhradu na depozitný účet zástupcu s VS: XXXXXXX s uvedením „rozsudok“ do poznámky pre prijímateľa.
7. Súd v priebehu konania zistil, že žalovaný 2/ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 30.03.2022, č.k. 30D/777/2021-49 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.08.2022 sp. zn. 30D/777/2021, súd zistil, že dedičom po žalovanom v rade 2/, je jeho brat I. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX. S poukazom na uvedené uznesením zo dňa 10.03.2023 pokračoval v konaní s dedičom žalovaného 2/, I. J..
8. Žalobca podaním zo dňa 09.11.2022 (č. l. 96 spisu) zobral návrh v časti voči žalovanému 2/ späť z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ktorej zrušenie a vyporiadanie je predmetom tohto konania. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom podielu žalovaného 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., L. D. E. C. a to ako parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 858 m2 a parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 999 m2.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.08.2023, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 1/ a ich zástupcov, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a požiadali, aby súd rozhodli v ich neprítomnosti. za účasti právneho zástupcu žalobcu tak, ako sa dohodli. Žalovaný 2/ sa dostavil na predmetné pojednávanie s tým, že súhlasil, aby súd konanie voči nemu zastavil.
10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Súd pred samotným prejednaním nároku sa v prvom rade vysporiadal s procesným úkonom žalobcu, ktorým vzal návrh v časti voči žalovanému 2/, ako aj v časti zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom právny predchodca žalovaného 2/, následne žalovaný 2/, pred prvým pojednávaním vo veci, späť. Súd z výpisu z LV č. XXX A. M. XXXX zistil, že žalovaný 2/ už nie je vlastníkom žiadnej časti nehnuteľností uvedených na predmetných listoch vlastníctva, tzn. nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiadal v konaní zrušiť podielové spoluvlastníctvo a toto vypriadať. S poukazom na tieto skutočnosti súd konanie výrokom I. v časti voči žalovanému 2/ zastavil. Výrokom II. zastavil konanie v časti, v ktorom sa mal vyporiadavať podiel žalovaného 2/. Výrokom 3/ súd v zastavenej časti rozhodol o nepriznaní žiadnej zo strán náhrady trov konania, keď strany si v konaní nárok v zastavenej časti neuplatnili, žalovanému 2/ žiadne trovy ani nevznikli, pričom medzi stranami došlo k dohode.
16. Súd vo veci následne vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie zmienené právne ustanovenia.
17. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
18. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
19. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
21. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
22. Súd mal v konaní v zostávajúcej časti nároku po zastavení časti konania za preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., okres Kysucké Nové Mesto, parcela E KN č. XXXX – orná pôda o výmere 1 881 m2 a to žalobca v podiele XX/ XX-XX (6/10-tin) a žalovaný 1/ v podiele 4/10-tiny. Okruh účastníkov je tak daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
23. Z lustrácii v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaní v 1/ sa nedajú jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie sú definovaní dátumom narodenia či iným identifikačným údajom.
24. Na základe uvedeného sa súdu nepodarilo napriek šetreniam zistiť údaje o žalovanom 1/ a tak súd ustálil, že sa jedná o neznámeho vlastníka. Nakoľko súd konštatoval, že ide o neznámeho vlastníka,
v zmysle § 16 a 17 zákona č. 180/1995 Z.z. je Slovenský pozemkový fond oprávnený týchto neznámych vlastníkov zastupovať a konať v ich mene.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámeho vlastníka 1/, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
26. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného 1/ teda súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie a šetrenia za účelom zistenia procesnej subjektivity žalovaného, pričom ustálil, že sa jedná o neznámeho vlastníka.
27. Z vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali. V konaní nakoniec strany sporu neučinili spornou ani výšku primeranej náhrady, keď žalobca súhlasil so zástupcom žalovaného navrhnutou výškou primeranej náhrady a to v rozsahu 0,50 eur/m2.
28. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaných, sa súd zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
29. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaný 1/ je neznámy vlastník, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
31. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
32. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
33. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na neznámeho vlastníka, možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
35. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
36. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok – orná pôda, existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného 1/ nie sú známi. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovaných nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. G. po ustálení procesných podmienok, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, t.j. 6/10-in, čo je väčšinový podiel oproti ostatnému spoluvlastníkovi.
37. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX a prikázal túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako žiadal v žalobe.
38. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď zástupca žalovaného v konaní navrhol sumu 0,50 eur/m2, s ktorou sumou žalobca súhlasil. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu vo výške 376,20 eur (752,40 m2 x 0,5 eur). Vyčíslenú náhradu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi k označenej nehnuteľnosti ako neznámemu vlastníkovi je žalobca preto povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX tak, ako to žiadal zástupca žalovaných.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania žalobca v konaní nežiadal. Na základe uvedeného a s ohľadom na predmet sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).