Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-28-2013.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XX, P., proti odporcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XX, P., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 17P70/2012 - 49 zo dňa 11. decembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľku sumou 250,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 28.09.2012 a zročné výživné za obdobie od 28.09.2012 do 30.11.2012 v sume 209,99 eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným, keď vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, § 65 ods. 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že prijatím navrhovateľky na vysokoškolské štúdium, na ktoré bola zapísaná 14.09.2012 sa jej zvýšili náklady na výživu, na ktorú jej odporca doposiaľ platil sumu 150,- eur mesačne. Na základe uvedeného, preto súd s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 28.09.2012 určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine v sume 250,- eur mesačne vychádzajúc z priemerného mesačné príjmu odporcu v sume 682,43 eur, ale aj z jeho príjmu, ktorý dosiahol predajom nehnuteľností, ktoré získal v rámci reštitúcií v celkovej výške 62.569,74 eur, z ktorej sumy dal svojmu synovi z prvého manželstva 35.000,- eur na kúpu bytu a preto súd mal za to, že nakoľko vypomohol odporca svojmu synovi, ktorý už nebol odkázaný na jeho výživu, mal by sa z tejto sumy podieľať aj na úhrade nákladov spojených s výživou navrhovateľky a so zabezpečením jej životnej úrovne, ktorá je doposiaľ odkázaná na jeho výživu a to aj vzhľadom na jej zvýšené náklady spojené so štúdiom. Súd však neprihliadol na náklady navrhovateľky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to na náklady na letnú dovolenku a zimnú dovolenku, mesačné vreckové aj uvádzané zvýšené náklady na stravu prihliadnuc na skutočnosť, že tento príjem odporcu má slúžiť aj na zabezpečenie jeho potrieb v starobe, ktoré budú prevyšovať príjem z dôchodku a aj na preklenutie iných jeho zvýšených nákladov, pričom súd prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky, ktorá však dosahuje nižší príjem ako odporca mesačne a to v sume 528,10 eur, ktorá však bude znášať náklady spojené s bývaním navrhovateľky a iné nevyhnutné náklady, pričom súd mal za to, že aj navrhovateľka počas prázdnin by sa brigádami mohla v primeranej miere podieľať na zvýšení svojej životnej úrovne. Súd zároveň zaviazal odporcu na doplatenie zročného výživného za 2 mesiace a 3 dni, za každý mesiac po 100,- eur a 3 dni
po 3,33 eur spolu v sume 209,99 eur. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že jej trovy konania vznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd určí vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku na sumu 350,- eur mesačne a taktiež žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorej časti súd povolil odporcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 10,- eur, ktoré žiadala, aby odvolací súd zaviazal odporcu zaplatiť naraz, resp. aspoň v splátkach po 50,- eur mesačne. Vo svojom odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že odporca získal z predaja nehnuteľností v rámci reštitúcií podľa súdu prvého stupňa sumu 62.569,74 eur, hoci táto suma mala byť až 70.000,- eur. Taktiež súd prvého stupňa ustálil, že odporca mal dať dar svojmu synovi z prvého manželstva na zakúpenie bytu, a to vo výške 35.000,- eur, nebolo však preukázané, že by si syn aj nejaký byt skutočne kúpil a nemožno tak vylúčiť, že odporca sa týmto tvrdením snaží zavádzať súd. Navrhovateľka ďalej uvádza, že ak by sa zrátalo výživné za rok po 350,- eur mesačne , čo je ročne 4.200,- eur, tak za 5 rokov jej štúdia na vysokej škole by to bola suma 21.000,- eur, teda asi 2/3 zo sumy, ktorú mal dostať od odporcu jeho syn. Za tejto situácie sa jej nezdá požiadavka na mesačné výživné v sume 350,- eur za neprimeranú. Navrhovateľka taktiež uviedla, že má záujem si zvyšovať svoju životnú úroveň aj privyrobením si na brigádach, avšak pri súčasnej vysokej nezamestnanosti nie je ľahké si získať na 2-3 mesiace nejakú brigádnickú prácu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca, keď žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd mu určí vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vo výške 200,- eur mesačne. Vo svojom odvolaní uviedol, že výška určeného výživného zo strany súdu na navrhovateľku sa mu zdá na jeho súčasné zárobkové možnosti a schopnosti značne nadhodnotená a neodzrkadľuje ani súčasné finančné nároky navrhovateľky. Odporca uviedol, že jeho zárobok v súčasnosti dosahuje výšku 682,43 eur mesačne a podľa aktuálnych kritérií posudzovania výživného odvolacím súdom by výška výživného nemala byť vyššia ako 19% maximálne 25% priemerného mesačného zárobku. Suma 250,- eur však presahuje túto hranicu, nakoľko po odpočítaní výživného, ktoré má platiť na navrhovateľku a ďalších nákladov spojených so stravovaním a bývaním, keď po rozvode býva v byte spolu so svojou bývalou manželkou a podieľa sa 1/3 na úhradu týchto nákladov mu nezostane z príjmu ani suma, ktorá predstavuje základné životné minimum. Odporca ďalej uviedol, že nie je proti určeniu výživného na navrhovateľku, nakoľko navrhovateľka je jeho dcérou a je si vedomý povinností, ktoré mu ako otcovi voči nej vyplývajú, keď študuje, avšak je ochotný prispievať na navrhovateľku výživným vo výške 200,- eur mesačne. Odporca taktiež uviedol, že sumu 35.000,- eur, ktorú poskytol svojmu synovi z prvého manželstva na zakúpenie bytu poskytol ako pôžičku, ktorú mu bude postupne splácať, keď mu chcel týmto spôsobom vypomôcť pri riešení otázky jeho vlastného bývania. Uviedol, že navrhovateľke pomáhal doteraz a rovnako jej bude pomáhať aj v budúcnosti, avšak peniaze, ktoré bude dostávať od neho ako výživné sú spotrebovateľnou položkou, pričom u syna mu budú tieto peniaze postupne vrátené. Zvyšok peňazí, ktoré mu po odrátaní sumy, ktorú požičal synovi ostane v najbližšej dobe chce použiť na kúpu vlastného bytu, pretože po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky nemá vyriešenú otázku vlastného bývania.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že s dôvodmi odvolania, ktoré uvádza navrhovateľka nesúhlasí a žiada, aby krajský súd v plnom rozsahu vyhovel jeho odvolaniu. Uviedol, že sumu, ktorú je ochotný platiť na navrhovateľku a akú aj udáva v odvolaní je primeranou sumou vzhľadom na jeho súčasné zárobkové schopnosti a možnosti a tiež náklady, ktoré navrhovateľka v súvislosti so svojou osobou a štúdiom vynakladá. Taktiež poukázal na to, že také isté výživné ako on je povinná na ňu platiť aj jej matka, pretože rodičia sú povinní podieľať sa na nákladoch svojho dieťaťa rovnomerne a celková suma, ktorú by mali navrhovateľke ako rodičia platiť je primeranou na jej súčasné náklady, ktorými nakladá. Ak by navrhovateľka mala určené výživné vo výške 350,- eur a od matky by jej bolo platené výživné v takej istej výške, čo spolu predstavuje 700,- eur, táto suma by bola vyššia ako jeho priemerný mesačný zárobok. Navrhovateľka nemá žiadne zvýšené náklady, nevenuje sa žiadnemu športu, ktorý by si vyžadoval zvýšené finančné náklady a teda suma, ktorú je ochotný platiť navrhovateľke vo výške 200,- eur je primeranou sumou, ktorú môže na úhradu svojich nákladov vynakladať. Navrhovateľka vzhľadom na svoj fyzický vek nie je maloletou, teda môže si brigádnicky finančne vypomôcť, keď je množstvo oznamov aj vo výkladoch obchodov, že hľadajú študentov na
brigády. Odporca opakovane vo svojom vyjadrení poukázal na svoju zlú bytovú otázku, ktorá nie je po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky vyriešená s tým, že výdavky ohľadne stravovania a bývania, oblečenia a hygienických potrieb ohľadne svojej osoby si musí znášať sám.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že žiada, aby súd odvolanie odporcu zamietol. Namietala, že odporca sa nezaoberá vôbec tým, kde je ďalších 27.000,- eur, ktoré mu boli vyplatené za predaj nehnuteľností získaných v reštitúcii, z ktorých by jednoznačne mohol prispievať na jej výživu a na jej všetky životné náklady a to v rozsahu, ktorý navrhla vo svojom návrhu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pri súčasnom vývoji nezamestnanosti nie je ľahké si získať brigádu. Študuje v 1. ročníku vysokej školy, má prednášky, cvičenia nielen v Trnave, ale aj v Špačinciach a jej prvoradou úlohou je riadne a úspešne študovať, keď na cvičenia a skúšky sa musí sústavne pripravovať. Pokiaľ odporca tvrdí, že aj matka by mala platiť také isté výživné ako on, tak k tomu uviedla, že matka jej zabezpečuje bývanie, stravovanie a vo zvýšenej miere dotuje všetky potreby v škole, pretože odporca jej stále poskytuje iba sumu 150,- eur a súčasné výdavky zo strany matky jednoznačne aj viac ako 2- násobne prevyšujú terajšie náklady odporcu.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľky a odporcu nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P70/2012 je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha uloženia povinností odporcovi platiť výživné vo výške 350,- eur mesačne od 28.09.2012.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca zaviazaný platiť na výživu navrhovateľky mesačne sumu 250,- eur od 28.09.2012 a zročné výživné za obdobie od 28.09.2012 do 30.11.2012 v sume 209,99 eur bol zaviazaný platiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným, keď vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Kritéria pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmu, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k záveru, že ide o individuálnu fyzickú, duševnú vyspelosť toho ktorého dieťaťa. Potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopnosti a možnosti rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po úplné uspokojenie
všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča napriek tomu vychádzajúc z kritérií dôvodnosti potrieb možno súhlasiť s názormi, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Rozsah však tohto druhu vyživovacej povinnosti je vymedzený široko a je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre posúdenie schopnosti a možnosti rodiča však nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaným množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odporca je otcom navrhovateľky a manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.04.2012 v konaní vedenom pod sp.zn. 16P20/2012 . Úprava práv a povinností rodičov k navrhovateľke v tomto konaní nebola riešená, nakoľko už bola plnoletá. Navrhovateľka je v akademickom roku 2012/2013 študentkou prvého ročníka dennej formy štúdia na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda Trnava. Matka navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 528,10 eur a odporca dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 682,43 eur. Rodičia navrhovateľky sú vlastníkmi bytu v P. na ulici E. Q., súp. č. XXXX-XX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. P., obec P.. Z predložených kúpnych zmlúv zo strany odporcu bolo zistené, že odporca dňa 29.12.2010 ako predávajúci sa dohodol s kupujúcim na kúpnej cene za predávané nehnuteľnosti v sume 31.284,87 eur s tým, že kúpna cena bude uhradená dňa 30.07.2010 vo forme zálohy v sume 3.128,50 eur a druhá časť kúpnej ceny vo výške 28.156,37 eur bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Dňa 09.07.2012 odporca ako predávajúci uzatvoril s kupujúcim kúpnu zmluvu v ktorej sa dohodli na kúpnej cene za predávané nehnuteľnosti v sume 31.284,87 eur s tým, že kúpna cena bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Z predloženého čestného vyhlásenia syna odporcu P. P. zo dňa 07.12.2012 bolo zistené, že tento potvrdzuje prevzatie finančnej hotovosti od odporcu vo výške 35.000,- eur.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne určil odporcovi výšku výživného na navrhovateľku v sume 250,- eur mesačne a to s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 28.9.2012, keď pritom zohľadnil ako bežné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré sú od septembra 2012 zvýšené z dôvodu jej nástupu na denné vysokoškolské štúdiom, tak aj majetkové pomery odporcu, ktorý okrem svojho mesačného príjmu v zamestnaní, má v súčasnosti aj príjem získaný predajom nehnuteľnosti získaných v reštitúcii. Súd nemohol nebrať do úvahy aj tento príjem odporcu, nakoľko dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov ale zároveň zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporca nemá v súčasnosti vyriešeniu bytovú otázku a taktiež správne súd prvého stupňa uviedol, že tento príjem má slúžiť odporcovi aj na zabezpečenie jeho potrieb v starobe, ktoré budú prevyšovať príjem z dôchodku ako aj na preklenutie iných jeho zvýšených výdavkov. Navrhovateľka má v súčasnosti bežne výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, so zabezpečením základných životných potrieb ohľadne oblečenia, stravy, keď nemá žiadne zvýšené výdavky ohľadne svojho zdravotného stavu a preto je aj odvolací súd toho názoru, že výživné zo strany odporcu v sume 250,- eur mesačne a výživné zo strany matky navrhovateľky minimálne vo výške 100,- eur mesačne, dostatočne kryjú súčasné výdavky navrhovateľky. Správne súd prvého stupňa určil i výšku dlhu odporcu na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia napadnutého rozsudku so zohľadnením platenia výživného odporcom vo výške 150,- eur mesačne, keď súd prvého stupňa s prihliadnutím na zistené pomery účastníkov, odporcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil dlžnú sumu vo výške 209, 99 eur splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným, keď táto výška podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odporcu a vzhľadom na to, že tak ako odporca ani navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., tak že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani navrhovateľka ani odporca neboli v odvolacom konaní úspešní.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.