Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/162/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 669,57 eur (20.171,40 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 669,57 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 563,65 eur za čas od 09.12.2006 do zaplatenia a titulom náhrady trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., vedený vo U., E..L.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, spolu sumu 381,90 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 341,90 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti návrhu - v časti o zaplatenie úroku z omeškania - súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.8.2011, sa navrhovateľ (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke ako právny nástupca spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 - titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006) domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia istiny spolu vo výške 669,57 eur (20.171,40 Sk), s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 563,65 eur za čas od 09.12.2006 do zaplatenia, ako pohľadávky zo Zmluvy k úverovému účtu, uzavretej dňa 23.12.2003 na základe predchodcom navrhovateľa schválenej žiadosti odporcu o vydanie kreditnej platobnej karty, na základe ktorej odporca prostredníctvom kreditnej platobnej karty vykonával bezhotovostné platby i hotovostné platobné operácie do výšky poskytnutého úverového limitu. Pretože odporca ako dlžník neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy, predchodca navrhovateľa vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky navrhovateľovi jej výška, pozostávajúca z dlžnej istiny úveru a príslušenstva, predstavovala spolu sumu 669,58 eur (z toho dlžná suma istiny 563,65 eur, vyčíslený riadny úrok 60,43 eur, vyčíslený úrok z omeškania 8,65 eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 36,85 eur); okrem toho navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa ust. .

Odporca po tom, ako mu súd riadne doručil návrh navrhovateľa spolu s prílohami a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. § a nasl., v znení neskorších predpisov („OSP“), sa k návrhu navrhovateľa v súdom určenej lehote vecne nevyjadril; rovnako písomne nereagoval ani na doručenie rovnopisov ostatných nižšie citovaných podaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka.

Podaním doručeným súdu dňa 22.5.2012 oznámil súdu svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu, za podmienok ust. , ako právnická osoba, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Po doručení návrhu na začatie konania v tejto veci spolu s prílohami vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k návrhu navrhovateľa vo veci samej, v ktorom namietol premlčanie uplatneného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, s odkazom na právnu úpravu premlčania obsiahnutú v Občianskom zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) v spotrebiteľskom právnom vzťahu, s poukazom na ust. § a nasl. Obč. zák. Navrhol preto návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho povinnosťou náhrady trov vzniknutých vedľajšiemu účastníkovi z titulu právneho zastúpenia.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 09.01.2013, reagujúc na citované vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu a vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku dodatočne súdu predložil účastníkmi uzavretú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.11.2009, vrátane dojednania v čl. 3.1 dohody o uzrozumení dlžníka o premlčaní dlhu a jeho následkoch, s odkazom na ust. v spojení s veta druhá . V písomnom vyjadrení zo dňa 21.3.2013 ďalej namietal nedostatok oprávnenia vedľajšieho účastníka na hmotnoprávny úkon námietky premlčania, s odkazom na právnu úpravu premlčania v § a nasl. , ktoré právo (namietať premlčanie) patrí len dlžníkovi, nie však vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je oprávnený v konaní len na procesné úkony.

Vedľajší účastník na strane odporcu podaním doručeným súdu dňa 27.3.2013 oznámil, že z konania vystupuje; dávajúc do pozornosti súdu skutočnosť, že navrhovateľ cit. dohodu zo dňa 19.11.2009 nepredložil už pri podaní návrhu na súd, hoci s ňou už v tom čase disponoval.

Na pojednávanie vo veci samej v súdom určenom termíne dňa 27.3.2013 sa okrem z konania vystúpivšieho vedľajšieho účastníka nedostavil ani odporca, hoci súdom riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť až do začiatku pojednávania neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho prípadné odročenie z dôležitého dôvodu - súd preto za splnenia procesných podmienok v zmysle , na pojednávaní vec prejednal i v jeho neprítomnosti, vychádzajúc z obsahu spisu, najmä listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúc tak i vzhľadom na procesnú nečinnosť odporcu v konaní v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci (, ) tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ v odôvodnení cit. návrhu na začatie konania ( ), na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:

Existenciu právneho vzťahu účastníkov (predchodcu navrhovateľa a odporcu) z titulu zmluvy uzavretej prijatím žiadosti odporcu o poskytnutie kreditnej platobnej karty zo dňa 23.12.2003 predchodcom navrhovateľa podľa ust. § a nasledujúcich v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) a ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, vrátane Obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, postúpenie pohľadávky s príslušenstvom (podľa výpisu z účtovných kníh predchodcu navrhovateľa) pôvodného veriteľa na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006, rozsah vzájomných plnení účastníkov z tohto právneho vzťahu, vrátane následného uzavretia dohody o uznaní a pristúpení k záväzku zo dňa 19.11.2009, navrhovateľ preukázal predložením cit. listinných dôkazov a tento, ako už je uvedené, ani nebol medzi účastníkmi sporný ( ). Odporca v priebehu konania sám nenamietal, nepredložil ani neoznačil a ani súd sám nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť správnosť evidencie navrhovateľa a jeho právneho predchodcu o základe a výške jeho nároku voči odporcovi na vrátenie finančných prostriedkov, poskytnutých predchodcom navrhovateľa formou spotrebiteľského úveru v zmysle citovanej právnej úpravy za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu navrhovateľa.

Súd konštatuje, že predchodca navrhovateľa bol oprávnený zmluvu vypovedať, v dôsledku riadneho neplnenia dohodnutých splátok úveru dlžníkom v lehotách ich splatnosti, v súlade so zmluvou a tiež v zmysle ust. cit. (ktorá právna úprava sa vzhľadom na osoby účastníkov takisto vzťahuje na ich posudzovaný právny vzťah), zakladajúcim právo na odstúpenie od zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere a požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy, v celkovej sume istiny vyčíslenej navrhovateľom, vrátane dohodnutého úroku a sankčných nárokov z titulu omeškania dlžníka, vyčíslených ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu účastníkov. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej dlžnej sume istiny úveru v dôsledku odstúpenia od zmluvy veriteľom a tým predčasnej splatnosti úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Pretože odporca túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas v celom rozsahu nesplnil (v konaní nebol preukázaný opak), navrhovateľ ako súčasný vlastník pohľadávky pôvodného veriteľa sa voči nemu domáha vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne.

Okrem nároku na zaplatenie dlžnej istiny vrátane zmluvného úroku z úveru navrhovateľ uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania so splnením peňažného záväzku odporcu i na čas po postúpení pohľadávky na navrhovateľa.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy v zmysle právnej úpravy účinnej i v čase uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, v ust. , o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pri ktorej uzatváraní s predchodcom navrhovateľa vystupoval odporca jednoznačne v postavení spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy, pripravenej predchodcom navrhovateľa (vrátane všeobecných obchodných podmienok ako súčasti zmluvy), ktorej obsah dlžník nemal možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska už v tom čase zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy na omeškanie so splácaním úveru.

K možnej argumentácii navrhovateľa o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou úverovou zmluvou, podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy v ust. § a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. Obch. zák. súd dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v cit. (nadväzujúcou na úpravu v ust. , ) a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ust. Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (vyšší úrok z omeškania podľa právnej úpravy v Obch. zák. namiesto nižšieho podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Takýto výkon práva, obzvlášť v právnom vzťahu podľa (a citovanej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa) medzi veriteľom a spotrebiteľom - dojednania zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd posúdil i ako odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého obchodného styku v zmysle ust. Obch. zák. - ak by mal byť právny vzťah účastníkov v zmysle predloženej zmluvy posudzovaný so zreteľom na všeobecnú úpravu úverovej zmluvy v ust. § a nasl. Obch. zák. podľa ustanovení , čo však, ako je ďalej uvedené, neznamená stratu charakteru spornej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, ani stratu práv ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v zmysle cit. právnej úpravy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 Slovenská republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd obdobne ďalej na podporu svojich záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn. .

Z uvedených dôvodov preto priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania proti odporcovi, ktorý nepochybne je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi, tiež povinnosťou zaplatenia úroku z omeškania, nie však v navrhovanej výške v zmysle právnej úpravy v § 369 ods.1

Obch. zák. účinnej v čase uzavretia zmluvy, ale len vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy istiny dosiaľ nevrátených úverových prostriedkov za čas omeškania v súlade s návrhom navrhovateľa, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, za čas po postúpení pohľadávky na navrhovateľa, vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. Obč. zák. v spojení s ust. a prechodným ust. nar. vl. SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008 a vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania, jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Pretože navrhovateľ mal v konaní v podstate plný úspech (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku o zaplatenie príslušenstva), za podmienok podľa ust. , mu proti neúspešnému odporcovi patrí náhrada trov konania v plnej uplatnenej a preukázanej výške účelne vynaložených trov (v časti trov právneho zastúpenia pri určení sadby tarifnej odmeny vychádzajúc z výšky rozhodnutím súdu vo veci samej priznaného peňažného plnenia); naopak neúspešný odporca musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.

Navrhovateľ, ktorý bol v konaní právne zastúpený (spoločnosťou s ručením obmedzeným, poskytujúcou právne služby podľa o advokácii v znení neskorších predpisov), v podaní zo dňa 27.3.2013 postupom podľa ust. riadne a včas navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci protistrane - pokus o zmier zo dňa 06.7.2011, písomné podanie vo veci - návrh na začatie konania, písomné vyjadrenia vo veci samej zo dňa 07.01.2013 a zo dňa 21.3.2013, zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 27.3.2013) - s odmenou 6x á 51,45 eur za jeden úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov za prvé tri úkony právnych služieb, vykonané v r. 2011 3x á 7,41 eur, za zostávajúce tri v r. 2013 3x á 7,81 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov z titulu cestovného za cestu (substitučného - Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom v Martine) právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie dňa 27.3.2013 z Martina do Čadce a späť, spolu 120 km, osobným motorovým vozidlom zn. U., ev. č. Y. XXXAX, s priemernou spotrebou pohonných hmôt (PHM) 5,5 l/100 km - náhrada za spotrebované pohonné hmoty 9,50 eur, paušálna náhrada za použitie (opotrebovanie) motorového vozidla 120 km á 0,183 eur, spolu 21,96 eur a nakoniec paušálna náhrada za stratu času na ceste v rozsahu 6 začatých polhodín á 13,01 eur, spolu 78,06 eur, po pripočítaní 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), spolu vyčíslený a uplatnený nárok na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia 485,78 eur a v súčte s trovami vzniknutými navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku z návrhu vo výške 40,- eur spolu uplatnený nárok na náhradu trov konania 525,78 eur.

Súd najskôr konštatuje, že z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov vrátane DPH - podľa ust. a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), nepatrí nárok na náhradu trov za úkon právnej služby písomné podanie vo veci protistrane

- pokus o zmier zo dňa 06.7.2011, vychádzajúc z právnej úpravy v ust. § a nasledujúcich o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho konania (čo sa nevzťahuje na prevzatie a prípravu zastúpenia, ako v cit. vyhláške osobitne vymenovaný, samostatne odmeňovaný úkon právnej služby, podľa svojej povahy nevyhnutný pre zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní a spravidla jeho začatiu predchádzajúci).

Takisto súd po preskúmaní cit. vyčísleného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia a obsahu spisu zastáva názor, že úkon označený v špecifikácii trov ako štvrtý v poradí (písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07.01.2013) z hľadiska dôkaznej povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. v spojení s ust. , a jeho účelnosti v skutočnosti zodpovedá len sprievodnému listu, ktorým navrhovateľ v priebehu dodatočne súdu predložil ďalší listinný dôkaz, ktorým disponoval a mal ho preto v zmysle cit. právnej úpravy predložiť už v prílohe svojho návrhu na začatie konania v tejto veci. Prihliadajúc na zásadu hospodárnosti súdneho konania i zásadu hospodárnosti poskytovania právnych služieb ( cit. ), súd za takto uplatnený úkon nepriznal odmenu a paušálnu

náhradu režijných výdavkov vôbec (stotožňujúc sa v tomto smere vo vzťhu k náhrade trov konania s argumentáciou vedľajšieho účastníka v priebehu konania).

Preskúmaním cit. vyčísleného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia (spolu s pripojeným potvrdením o registrácii právneho zástupcu navrhovateľa ako platiteľa DPH, osvedčením o evidencii osobného motorového vozidla substitučného právneho zástupcu navrhovateľa a pokladničným dokladom preukazujúcim cenu PHM) a obsahu spisu súd zistil, že v zostávajúcej časti (za zostávajúce štyri úkony právnej služby) takto uplatnený nárok zodpovedá rozsahu preukázane a účelne poskytnutých právnych služieb navrhovateľovi v konaní a cit. ustanoveniam vyhlášky č. , v časti zvýšenia o 20 % DPH podľa ust. cit. vyhl. v spojení s ust. , a súvisiacimi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v prípade cestovných náhrad tiež ust. cit. vyhl. v spojení s ust. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrením MP,SvaR SR č. (), účinným od 01.01.2009.

Za súdom uznané štyri úkony právnej služby (z toho prvé dva v r. 2011 a zostávajúce dva v r. 2013) tak navrhovateľovi patrí tarifná odmena spolu vo výške 205,80 eur (4x 51,45 eur), paušálna náhrada režijných výdavkov 30,44 eur (2x 7,41 eur a 2x 7,81 eur), paušálna náhrada za použitie motorového vozidla a paušálna náhrada za stratu času na ceste v uplatnených sumách 21,96 eur a 78,06 eur, to všetko s pripočítaním 20 % DPH a ďalej tiež náhrada hotových výdavkov za spotrebované pohonné hmoty 9,50 eur.

Aplikujúc pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá je drobným sporom podľa ust. (ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur) a v ktorej i takto uznané trovy konania sú neprimerané voči výške pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, postupom podľa ust. súd navrhovateľovi ďalej z uplatneného nároku na náhradu trov v časti trov právneho zastúpenia nepriznal nárok v časti zodpovedajúcej tarifnej odmene a paušálnej náhrade režijných výdavkov za jeden úkon právnej služby vykonaný v r. 2013 a priznaný nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi tak obmedzil len na náhradu trov nevyhnutných s uplatnením práva na súdnu ochranu - konkrétne tak popri trovách vzniknutých navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku z návrhu v plnej výške (40,- eur) priznaním náhrady trov z titulu právneho zastúpenia len v rozsahu troch úkonov právnej služby (dva v r. 2011 a jeden v r. 2013) s tarifnou odmenou a paušálnou náhradou režijných výdavkov v uplatnených sadzbách, tzn. odmena 154,35 eur, režijný paušál 22,63 eur a v plnej uplatnenej výške paušálnu náhradu za použitie motorového vozidla (21,96 eur) a paušálnu náhradu za stratu času na ceste (78,06 eur), tzn. všetko spolu 277,- eur, po zvýšení tejto sumy o 20 % DPH (55,40 eur) spolu 332,40 eur a náhrady hotových výdavkov za spotrebované hmoty (9,50 eur) spolu súdom čiastočne priznané trovy právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 341,90 eur.

Spolu tak súdom priznaná suma náhrady trov konania navrhovateľovi, na ktorých zaplatenie zaviazal v konaní neúspešného odporcu, predstavuje 381,90 eur, ako súčet trov poplatkovej povinnosti (40,- eur) a trov právneho zastúpenia vrátane DPH (341,90 eur). Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania, vrátane osobitne vyčíslených trov právneho zastúpenia ( ), je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).