Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-239-2000.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/239/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľky Q. W., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., W. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Šumperská 27 proti odporcovi ENGYCO, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malokarpatské námestie č. 3, IČO: 31 584 241, o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 425,08 eur brutto so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 130,25 eur 1.9.1998 do zaplatenia, so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144,- eur od 1.10.1998 do zaplatenia a so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,83 eur od 1.11.1998 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktorý jej dal odporca pôvodne označený ako SEC s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Lehotská č. 2, dňa 9.7.1998 podľa § 53 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru nepovažovala za dôvodné a poukazovala na to, že pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom neporušila. Súčasne voči nemu uplatnila na zaplatenie mzdu za deň 7.7.1998, náhradu mzdy za dni 8.7.1998, 9.7.1998, 10.7.1998, za ktoré jej zamestnávateľ vykázal nedôvodne neospravedlnené absencie a náhradu mzdy z neplatného okamžitého zrušenia pracovného pomeru od 13.7.1998 do 30.9.1998, ktorú špecifikovala vo vyčíslení mzdových nárokov založeného v spise založené na čl. 44. Celkom voči odporcovi uplatnila na zaplatenie sumu 425,08 eur brutto s príslušenstvom.
Trovy konania neuplatnila.
Na základe zmluvy zo dňa 15.12.1998 spoločníci spoločnosti SEC s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Lehotská cesta č. 2, previedli svoje obchodné podiely na P. B. a W. Q.. Na základe prevodu obchodných podielov došlo aj k zmene obchodného mena odporcu na ENGYCO s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malokarpatské námestie č. 3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5K 53/2001-16 zo dňa 3.6.2003 bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený advokát JUDr. Timotej Minarovič.
O neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/239/2000-182 zo dňa 23.11.2006, právoplatným dňa 11.4.2007 tak, že určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke spoločnosťou Slovak elektronic corporation s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Lehotská cesta č. 2 dňa 9.7.1998 podľa § 53 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Vzhľadom k tomu, že na právneho nástupcu spoločnosti SEC s.r.o., spoločnosť ENGYCO s.r.o. bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5K 53/2001-16 zo dňa 3.6.2003 vyhlásený konkurz, bolo konanie v časti týkajúcej sa mzdových nárokov navrhovateľky z neplatného okamžitého zrušenia pracovného pomeru prerušené v zmysle § 14 ods. 1, písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., v znení platnom do 30.6.2005.
Uznesením krajského súdu v Bratislave č.k. 5K/53/2001-237 zo dňa 19.3.2007, právoplatným dňa 27.4.2007 súd zrušil konkurz na úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia. Správcu konkurznej podstaty zbavil funkcie, čím odpadol dôvod na prerušenie konania v prejednávanej veci a súd ďalej pokračoval v konaní o návrhu navrhovateľky na zaplatenie náhrady mzdy.
Účastníci sa na pojednávanie konané dňa 27.3.2013 neustanovili. Neprítomnosť navrhovateľky ospravedlnila jej právna zástupkyňa a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadala. Odporca predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo doručené na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri, neprevzal. Za účinne doručené bolo považované dňom 17.3.2013 podľa § 48 ods. 2 O.s.p.. Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v spise založenými, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/392/1998, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 9.7.1998 bolo dané navrhovateľke okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., v znení platnom do 31.3.2002. Dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol špecifikovaný neustálym porušovaním pracovnej disciplíny, znevažovaním pracovníkov spoločnosti, odmietaním vykonávať pridelenú prácu a podobne. Okamžité zrušenie pracovného pomeru spoločnosť SEC konkretizovala ďalej tým, že navrhovateľka odmietla podpísať Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s účinnosťou od 7.4.1998. Porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ videl ďalej v tom, že navrhovateľka v dňoch 6.4. až 15.4.1998 bola neprítomná v práci, za čo jej bola daná neospravedlnená absencia, odmieta podpísať ďalší Dodatok k pracovnej zmluve, úmyselne neoznámila zmenu trvalého bydliska personálnemu oddeleniu, čím porušila článok 3.1. Pracovného poriadku, v dňoch 6.7.1998 a 7.7.1998 odmietla vykonávať prácu pridelenú jej nadriadeným pracovníkom, na deň 7.7.1998 jej bola daná neospravedlnená absencia, od 8.7.1998 do 10.7.1998 nenastúpila do zamestnania za čo jej bola daná ďalšia neospravedlnená absencia v trvaní troch dní. Navrhovateľka listom zo dňa 13.7.1998 požiadala o prideľovanie práce. Zamestnávateľ jej prácu odmietol ďalej prideľovať a trval na okamžitom zrušení pracovného pomeru.
O neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/239/2000-182 zo dňa 23.11.2006, právoplatným dňa 11.4.2007 tak, že určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľke spoločnosťou Slovak elektronic corporation s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Lehotská cesta č. 2 dňa 9.7.1998 podľa § 53 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce je neplatné.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/392/1998-193 zo dňa 21.12.2011 bol zamietnutý návrh navrhovateľky o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 7.7.1998 podľa § 46 ods. 1, písm. f/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zamietnutie návrhu navrhovateľky, výpoveď z pracovného pomeru nadobudla účinnosť ku dňu 30.9.1998, uplynutím 2 mesačnej výpovednej lehoty, ktoré začala plynúť 1.8.1998 a pracovný pomer navrhovateľ skončil dňom 30.9.1998.
Súd nárok navrhovateľky na náhradu mzdy posúdil podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, s poukazom na ust. § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 111 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.
Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.
Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.
Podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.
Podľa § 29 ods. 1 Nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v prípadoch, v rozsahu a za podmienok ustanovených v tejto prílohe; domáckym zamestnancom ju poskytne len v prípadoch, v rozsahu a za podmienok ustanovených v bodoch č. 4, 5 a 6 tejto prílohy.
Podľa Prílohy k citovanému nariadeniu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípadoch, za podmienok a v ďalej uvedenom rozsahu:
1. Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky je opodstatnený.
S poukazom na neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 12C/239/2000-182 zo dňa 23.11.2006, právoplatným dňa 11.4.2007, patrí navrhovateľke za obdobie od 13.7.1998, kedy požiadala zamestnávateľa o prideľovanie práce, až do 30.9.1998, kedy s ňou bol platne rozviazaný pracovný pomer výpoveďou zo dňa 7.7.1998 podľa § 46 ods. 1, písm. f/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, náhrada mzdy podľa cit. ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Hrubý hodinový zárobok navrhovateľky predstavoval sumu 24,30 Sk, čo je zrejmé z dohody o mzde zo dňa 24.3.1997, založenej v spise na čl. 45. Za obdobie od 13.7.1998 do 31.7.1998 jej patrí náhrada mzdy v sume 3.098 Sk za 15 pracovných dní pri 8,5 hodinovom pracovnom čase. Za
mesiac august 1998 jej patrí náhrada mzdy v sume 4.338,- Sk za 21 pracovných dní pri 8,5 hodinovom pracovnom čase. Za mesiac september 1998 patrí navrhovateľke náhrada mzdy v sume 4.544,- Sk za 22 pracovných dní pri 8,5 hodinovom pracovnom čase. Za deň 7.7. 1998 jej podľa cit. ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce patrí mzda v sume 206,50 Sk, pretože v uvedený deň pracovala v rannej zmene, čo súd konštatoval v odôvodnení rozsudku č.k. 12C/239/2000-182 zo dňa 23.11.2006. V dňoch 8.7. až 10.7. 1998 patrí navrhovateľke podľa cit ust. § 130 ods. 1 Zákonníka práce a § 29 ods. 1 Nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. v znení platnom do 31.3.2002, náhrada mzdy v sume 619,50 Sk za 3 pracovné dni pri 8,5 hodinovom pracovnom čase a hodinovom zárobku v sume 24,30 Sk z dôvodu, že súd v rozsudku č.k. 12C/239/2000-182 zo dňa 23.11.2006 konštatoval, že v uvedených dňoch zamestnávateľ navrhovateľke neoprávnene udelil neospravedlnené absencie. Celkom navrhovateľke patrí mzda a náhrada mzdy za vyššie uvedené obdobie v sume 425,08 eur brutto.
Omeškanie odporcu bolo posúdené podľa § 256 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce č.č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.3.2002. Splatnosť mzdy navrhovateľky za kalendárny mesiac bola do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Od prvého dňa ďalšieho mesiaca je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke z priznanej mzdy a náhrady mzdy úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná. Náhradu trov konania voči odporcovi neuplatnila, preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.