Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/396/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členov senátu JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu P. Jesenského, nar. X.X.XXXX, bytom C., C. 3, zast. JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou, Košice, Húskova 19, proti žalovanej P. L., C., W. 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Košice, Němcovej 22, o určenie platnosti poistnej zmluvy a i., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -212 z 1.7.2011 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že poistná zmluva F.-K+X. č. XXXXXXXXXX zo 6.11.2002 je platná a poistný vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy medzi ním a žalovanou trvá, na tom skutkovom základe, že poistnú zmluvu účastníci uzavreli dňa 6.11.2002 a jej predmetom bolo životné a úrazové poistenie so začiatkom poistenia 7.11.2002, poistnou dobou 10 rokov, s dobou platenia poistného stanovenou na 5 rokov, mesačné poistné pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 1.024 Sk, mesačné poistné pre úrazové poistenie vo výške 96 Sk, poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na 70.000 Sk, poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá vo výške 91.872 Sk, poistná suma pre prípad smrti následkom úrazu 50.000 Sk, poistná suma trvalých následkov úrazu 80.000 Sk a poistná suma pre prípad plnej invalidity v dôsledku úrazu bola dohodnutá na sumu 50.000 Sk. Žalobca uviedol, že poistné platil riadne a včas, pričom žalovaná listom z 25.4.2008 mu oznámila, že je potrebné zvýšiť poistné k poistnej zmluve, a to na základe listu Národnej banky A., ktorá jej uložila prepočítať produkt F.-K, a tým zvýšiť poistné od začiatku. S týmto listom mu žalovaná zaslala aj prílohu

- stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, v ktorom mal žalobca možnosť výberu z dvoch alternatív zvýšenia poistného alebo alternatívu zrušenia poistnej zmluvy s vyplatením odkupnej hodnoty s tým, že túto prílohu mal vypísať - vybrať jednu z troch možností v nej uvedených, podpísať a vrátiť späť žalovanej, čím by automaticky súhlasil s novými poistnými podmienkami žalovanej z 21.5.2007 v znení ich dodatkov. Žalovaná v liste ďalej oznámila, že ak si žalobca nevyberie jednu z možností a na list neodpovie do 10.5.2008, dôjde z jej strany k jednostrannému zrušeniu poistenia k 16.5.2008, s ktorým postupom žalobca nesúhlasil a prílohu nevyplnil, pričom žalovanej listom z 13.6.2008 oznámil, že nesúhlasí s ponúknutými alternatívami, prepočtami a zvýšeniami, ani so žiadnymi zmenami, žiada o zachovanie pôvodnej výšky poistného bez zvyšovania a trvá na podmienkach dohodnutých v poistnej zmluve v čase uzavretia zmluvy. Následne mu bolo doručené oznámenie o zániku poistenia, v ktorom mu žalovaná oznámila, že na základe ustanovení v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K došlo k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX s výplatou odkupnej hodnoty podľa , pretože nemôže pokračovať v poistení,

ktoré bolo nesprávne kalkulované. Žalobca jednostranné odstúpenie od poistnej zmluvy považoval za nezákonné, v rozpore s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a , ktoré neupravujú dôvod zrušenia poistenia nesprávnu kalkuláciu poistného a relevantným dôvodom na zrušenie poistenia nie je ani zistenie orgánu dohľadu, že kalkulačné vzorce pre výpočet poistného nezohľadňujú niektoré z budúcich záväzkov poistenia, a týmto konaním žalovanej sa jeho právne postavenie stalo ohrozeným a právne neistým, ktorú neistotu možno odstrániť podanou žalobou.

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že poistná zmluva UPD-K+X. č. XXXXXXXXXX uzavretá X.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovanou je platná a poistný vzťah vyplývajúci z tejto poistnej zmluvy naďalej trvá. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 642,72 € a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ju na účet jeho právnej zástupkyne B.. C. B., advokátky, C., I. XX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca splnil základnú podmienku na podanie žaloby o určenie v zmysle a preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je daný tým, že požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty v jeho právnom postavení z poistnej zmluvy, keďže po jednostrannom zrušení poistnej zmluvy zo strany žalovanej je žalobca v neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti môže očakávať dohodnuté poistné plnenie, teda či jeho osoba je alebo nie je krytá pred poistnými udalosťami. Uplatnený nárok súd prvého stupňa právne posúdil podľa ust. a nasl., , , , až 3, až 3, a (ďalej len „“), a o poisťovníctve, , a , a , a o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou UDP-K+ÚRAZ č. XXXXXXXXXX zo 6.11.2002 posudzoval ako spotrebiteľský vzťah vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. a zdôraznil, že pre spotrebiteľské vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, pričom spoločným znakom kogentnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzení autonómie vôle (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo 6.11.2007). Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, a nepreukázala ani naplnenie niektorej zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. V danom prípade podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno konštatovať, že by poistná zmluva bola neplatná pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný, dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu poistnej zmluvy so žalovanou. Taktiež nemožno poistnú zmluvu považovať za neplatnú preto, že by svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo bola v rozpore s dobrými mravmi, keďže poisťovňa, ako aj iní podnikatelia, musia rátať s určitým rizikom z podnikania, a nebol to žalobca, ktorý ponúkol produkt UDP-K, ale žalovaná, pričom ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž umožňuje uplatniť námietku relatívnej neplatnosti, pričom nie každý omyl je dôvodom neplatnosti a zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala, a okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný žiadny z dôvodov zániku poistenia upravených v ust. - 802 . Za nedôvodnú považoval tiež námietku žalovanej, ktorou sa dovolávala zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle a dospel k záveru, že žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú nemožnosť plnenia podľa pôvodnej zmluvy, a teda že plnenie v tej časti zaniklo, keďže plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade ide o odlišné skutkové okolnosti, ako sú uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.3.1997 a pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik záväzku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku voči štátu (vzniknutej po splnení jej záväzkov voči poistníkovi). Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovanej mu vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné zachovať

dohodnuté poistné sumy, keď uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území SR sa môžu s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie vysporiadať viacerými spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne doplniť aktíva na krytie technickej rezervy voči poisteným, príp. využiť na krytie technickej rezervy vlastné zdroje alebo po písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky, príp. previesť časť poistného kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území SR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná teda mala možnosť z poistnej zmluvy plniť aj bez toho, aby bola nútená porušiť zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade, že žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla zaniknúť jej povinnosť ako dlžníka z dôvodu nemožnosti plnenia. Vzhľadom na uvedené, keďže k zániku poistenia nedošlo dohodou ani súd nezistil žiadny zákonný dôvod zániku poistenia, žalobe ako dôvodnej vyhovel a určil, že poistná zmluva UDP-K+ÚRAZ č. XXXXXXXXXX uzavretá 6.11.2002 medzi žalobcom a žalovanou je platná a poistný vzťah vyplývajúci z tejto poistnej zmluvy naďalej trvá. O trovách konania rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,58 € a z trov právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) v celkovej výške 543,14 € podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, celkom náhradu trov konania vo výške 642,72 € a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ju na účet právnej zást. žalobcu JUDr. Karin B., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa , , a Tvrdila, že poistný vzťah zanikol v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej), ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy medzi účastníkmi a mala svoj pôvod v zmene o poisťovníctve (ďalej len „“), vykonanej účinným od 1.5.2004 (). Poukázala na to, že poistný produkt UDP-K s nesprávne určeným poistným ponúkala plne v súlade s individuálnym správnym aktom - povolením Ministerstva financií SR z r. 1995, ktorým bol produkt UDP-K schválený a bol povolený jeho predaj, pričom toto rozhodnutie bolo pre ňu záväzné a nemohla sa od neho odchýliť. Poukázala tiež na ust. , ktorým jej bola uložená povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, čo sa pokúsila vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý problém dotýkal, pričom žalobcovi ponúkla dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti dohodnutej výšky poistného tak, aby táto bola v súlade so zákonom, resp. ponúkla zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom, a napokon mu bola ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. V dôsledku postoja žalobcu v spojení so zmenou a zákonom jej uloženou povinnosťou upraviť svoje právne pomery s novými ustanoveniami , došlo u nej k objektívnej, následnej, právnej nemožnosti plnenia, nakoľko nemohla v tomto prípade ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. nemohla byť naďalej zaviazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako správne poistno-matematicky malo byť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.3.1997 (R 109/98), podľa ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku, a v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Uviedla, že cit. rozhodnutie nepopiera princíp zákazu retroaktivity, avšak jednoznačne pripúšťa možnosť pôsobenia neskoršej zmeny právneho predpisu na skôr vzniknutý právny vzťah, a to aj v podobe zániku tohto právneho vzťahu v dôsledku uskutočnenej zmeny zákona. Poukázala tiež na prechodné ust. , ktoré jednoznačne zakotvuje stav, že v prípade ak došlo k zmene ustanovení tohto zákona, má to vplyv aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou a tieto právne vzťahy sa spravujú už týmto novým nevznikli žiadne nároky z poistno-právneho vzťahu, spadajú poistné zmluvy žalobcu plne do režimu ust. a spravujú sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť aj v tejto poistnej zmluve od účinnosti tohto zákona určené v súlade s , čo však v prípade žalobcu bolo preukázané, že tak nie je a pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto smere, zakladá tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku

právneho vzťahu. Vychádzajúc z uvedených skutočností bola toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej tvrdila, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, pretože jeho právne postavenie nie je neisté a neexistuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, nakoľko na jeho právnom a faktickom postavení sa týmto určením nič nezmení, a to ani „k lepšiemu“, ani „k horšiemu“. Jedinou spornou otázkou žalobcu je otázka, či dostane poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti alebo nie a naliehavý právny záujem na zodpovedaní tejto otázky nastane až v okamihu vzniku poistnej udalosti a až vtedy môže dôjsť k zmene jeho právneho postavenia, ktoré sa stane v prípade neposkytnutia plnenia z jej strany neistým, a založí tak dôvodnosť na podanie žaloby na súd. Taktiež vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal dostatočne ust. a nedostatočne sa vysporiadal s tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na jej strane, spočívajúcej v nemožnosti pre ňu zotrvať v právnom vzťahu, obsah ktorého bez jej zavinenia je v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie v tomto vzťahu, bez jeho zmeny, by pre ňu znamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystavenie sa riziku sankcií. V súvislosti s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnenie nie je nemožné, pokiaľ ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, uviedla, že plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, nie je plnením za sťažených podmienok, ale je plnením zakázaným, teda právne nemožným. Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v r. 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP - K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho môže ponúkať. Uviedla, že náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím si uplatňuje v samostatnom konaní, ale v prípade trvajúcich poistných zmlúv bola nútená prijať opatrenia na nápravu nesprávne, tzn. v rozpore so zákonom určeného poistného, ktoré nemožno odstrániť inak ako jeho správnym výpočtom a jedine týmto spôsobom možno poistnú zmluvu zosúladiť s ust. , čo v spojitosti s jej povinnosťou dať svoje právne pomery do súladu s novým právnym stavom, zakotvenej v prechodných a záverečných ustanoveniach () a s podriadením aj doterajších právnych vzťahov pod pravidlá nového zákona (), spôsobilo vznik následnej, právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho povinnosť dlžníka plniť v rozsahu nemožnosti plnenia zanikla. K otázke posúdenia možnej škody, jej vzniku a pôvodcu uviedla, že v tejto konkrétnej veci nie je ústredným problémom vznik škody a jej náhrada, ale dôležitou je otázka posúdenia, či môže byť nútená zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom a s SR (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3), rovnako s čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Mala za to, že vyhovujúcim rozsudkom súdu, došlo k nastoleniu právneho stavu, kedy je nútená konať niečo, čo zákon zakazuje a je priamo ohrozená jej samotná existencia, a takýto stav je v demokratickom a právnom štáte absolútne neprípustný. Napokon vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením si správneho spisu obsahujúceho rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. z 30.5.1995, vykonaním ktorého by dospel k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie predávať produkt s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným, ani nevypočul jej zamestnanca ako svedka aj napriek tomu, že tento sa výpovede domáhal, preto neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnutý rozsudok podľa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, príp. rozsudok podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná podané odvolanie doplnila v podaniach z 22.8.2012 a 23.8.2012, avšak odvolací súd na tieto podania nemohol prihliadnuť vzhľadom na ust. , podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania mohla žalovaná rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, ktorá v danom prípade uplynula 26.10.2011.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.3.2013 v súlade s ods.

2 a a po prejedaní veci v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s a nasl. Nárok právne posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o platnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 7.11.2002 a trvaní poistného vzťahu založeného touto zmluvou a právach a povinnostiach účastníkov. Dospel tiež k správnemu záveru aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení platnosti poistnej zmluvy a trvaní poistného vzťahu, ktorý podľa tvrdení žalovanej zanikol v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu, preto predčasne zrušila poistenú zmluvu k 16.5.2008 s výplatou odkupnej hodnoty a dohodnutú poistnú ochranu odmietla žalobcovi ďalej poskytnúť, čo dala žalobcovi na vedomie oznámením o zániku poistenia z 20.6.2008. Vzhľadom na uvedené okolnosti v danom prípade je nepochybné, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže rozhodnutím súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav právnej neistoty v jeho právnom postavení a v právnom (poistnom) vzťahu vyplývajúcom z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého stupňa posúdil v súlade so zásadami ustálenými v súdnej praxi, podľa ktorých naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým, a určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, a ak sa určením v porovnaní s existujúcim stavom, právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojivo odstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správnosť skutkových či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, preto odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a , nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaná v odvolaní opakovane uvádza námietky, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite, správne a presvedčivo vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktoré nijako nespochybňujú správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že k zániku poistenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 7.11.2002 v posudzovanom prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a Všeobecných poistných podmienkach pre životné poistenie žalovanej, ani zo žiadneho zákonného dôvodu, preto zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovanej je neplatné a poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z tejto (platnej) zmluvy naďalej trvá.

Neobstojí ani námietka žalovanej, že došlo k zániku poistenia podľa z dôvodu následnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu ( o poisťovníctve) po uzatvorení poistnej zmluvy a odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že z tohto zákonného dôvodu k zániku poistenia v danom prípade nedošlo. Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase ( ). Žalovanou tvrdené skutočnosti sú subjektívnymi (ekonomickými) dôvodmi na jej strane, a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia (nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho vôli), ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej povinnosti svoj záväzok splniť v zmysle . Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa prepočtu poistného produktu ÚDP - K a zmenu zákona o poisťovníctve žalovaná nesprávne premietla do záväzkového právneho vzťahu s poisteným (žalobcom) a predčasne jednostranne zrušila poistnú zmluvu aj napriek tomu, že mala viaceré možnosti, ako sa vysporiadať s daným stavom a zisteným porušením zákona

č. (vyjadrenie NBS z 25.1.2012), avšak ako podnikateľský subjekt v záujme svojho zisku k ním nepristúpila a situáciu riešila protiprávnym postupom jednostranným (predčasným) zrušením poistnej zmluvy, keďže žalobca nesúhlasil s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade záväzok žalovanej vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj keď za sťažených podmienok a s väčšími ekonomickými nákladmi, s akými žalovaná kalkulovala v čase uzavretia poistnej zmluvy, v dôsledku čoho by nedosiahla predpokladaný zisk, ktoré skutočnosti však nemajú za následok zánik záväzku v zmysle , . Podľa názoru odvolacieho súdu samotný produkt ani právny vzťah z uzavretej poistnej zmluvy sa nedostal do rozporu so o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a výplata poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto zákonom ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia (zákon plnenie z poistnej zmluvy nezakazoval), nakoľko problémom sa stala len nedostatočná finančná rezerva poisťovne, čo je však dôvod ekonomický, a nie právny a nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá by bolo právnym dôvodom zániku záväzku žalovanej z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy v zmysle .

Odvolanie žalovanej nie je opodstatnené ani z hľadísk odvolacích dôvodov podľa a , v rámci ktorých žalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal ňou navrhnutý dôkaz výsluchom jej zamestnanca ako svedka a neoboznámil obsah správneho spisu obsahujúceho rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. z 30.5.1995, ktoré dôkazy podľa jej názoru boli potrebné pre úplné a správne zistenie skutkového stavu a že týmto postupom súdu jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu ( ), a nie účastníka konania. Súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa a ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je daná vtedy, ak súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom podľa Dôkazy navrhnuté žalovanou neboli spôsobilé preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť, preto ich vykonanie pre úplné zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné.

Ostatné námietky žalovanej uvedené v odvolaní nemajú pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny právny význam, preto k nim nebolo potrebné zaujímať stanovisko.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.1, 2 O s.p. ako vecne správny.

Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov (, ), a žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o jeho trovách nebolo rozhodnuté (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1.5. 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.