Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/219/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., ( predtým BSP Lawyer a.s.) so sídlom v Bratislave, Benediktiho 5, zastúpeného Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: P. U., bytom A. X, Bratislava, občan SR, o zaplatenie 5,31 EUR/160,-Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5,31 EUR t.j. 160,- Sk a náhrady trov konania, titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil aj tým, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov, pričom navrhovateľ si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 160,- Sk t.j. 5,31 EUR za obdobie apríl-jún 2005. Navrhovateľ uviedol, že s postúpením predmetnej pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na odporcu bol odporca oboznámení zo strany Slovenského rozhlasu a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a súčasne bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške spolu 160,- Sk t.j. 5,31 EUR.

V sprievodnom liste zo dňa 24.07.2006 navrhovateľ uviedol, že návrh podal elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Aj prílohy k návrhu boli podané na súd vo forme elektronického dokumentu so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami.

Odporca žiadal žalobný návrh zamietnuť s odôvodnením, že mu navrhovateľ ani jeho právny predchodca nikdy nedoručil žiadnu výzvu na zaplatenie nedoplatku ani oznámenie o postúpení pohľadávky. Okrem uvedeného v predmetnom období nebýval na adrese kam mal navrhovateľ údajne doručovať výzvu na zaplatenie nedoplatku, nakoľko v tom čase býval na ulici Lesná v Bratislave. Uviedol, že výpis nedoplatkov (platieb) predložených navrhovateľom nie je hodnoverným dôkazom o existencii nedoplatku (takýto výpis môže vyhotoviť ktokoľvek na akúkoľvek sumu).

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinný dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že návrh na začatie konania je nedôvodný.

Predmetom tohto konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vznikol na základe o koncesionárskych poplatkoch ako osobitného predpisu. Na základe uvedeného predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz - výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil koncesionárske poplatky v celkovej výške 160,- Sk, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú istinu za obdobie apríl-jún 2005 vo výške 160,-Sk. Odporca, ak by bolo v konaní preukázané, že v žalovanom období (apríl-jún 2005) bol vlastníkom rozhlasového prijímača na adrese Sabinovská 5 Bratislava, a teba mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenskému rozhlasu, bol by tak povinný platiť Slovenskému rozhlasu, ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku riadne koncesionárske poplatky (40,- Sk mesačne počnúc 1. augustom 2003 do 30.6.2005).

Podľa o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný "na splnenie povinnosti podľa zákona" teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva, okrem zákonom určenej písomnej formy musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť čo vyplýva z textu "po uplynutí určenej lehoty" v citovaného zákona, po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca, ako platiteľ poplatku, mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená, nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jeho doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané, doručenie výzvy na zaplatenie ani oznámenie o postúpení pohľadávky priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku ani skutočnosť, že odporca v žalovanom období bol vlastníkom rozhlasového prijímača (najmä s poukazom na to, že odporca v čase doručovania výzvy ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky nebýval na J. ulici v T., ale na ulici A. X Bratislava - viď potvrdenie o pobyte č.l. 16 spisu). Predmetný návrh preto možno kvalifikovať ako predčasne podaný, s tým, že priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné vykonať a v konaní aj preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.

V danom prípade sa súd zo svojej úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa.

Podľa názoru súdu v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd má za to, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje.

Súd má za to, že v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a to s poukazom na ust. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je Slovenský rozhlas.

Súd okrem vyššie uvedeného má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne odporcovi doručené, a súčasne s poukazom na to, že výpis z poštového podacieho hárku (ktorý v predmetnom prípade navrhovateľ ani nepredložil) zo dňa 20.10.2005 nie je dostatočne relevantným dôkazom, nakoľko nie je osvedčené aký druh písomnosti bol doručovaný odporcovi a tiež ani tá skutočnosť, že odporca písomnosť prevzal a nakoniec s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Samotné potvrdenie Slovenského rozhlasu o doručení výzvy na zaplatenie odporcovi bez ďalšieho nie je dôkazom o skutočnom doručení tejto výzvy odporcovi resp. o možnosti uplatnenia fikcie doručenia, ktorej doručenie zákon, skôr než sa oprávnený subjekt obráti na súd, vyžaduje vykonať (k žalobnému návrhu totiž nebola pripojená kópia doporučenej zásielky pod podacím číslom 04936892 na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, pričom o možnosti nedoručenia takejto zásielky svedčí aj skutočnosť, že odporca v čase doručovania písomností (október 2005) nebýval na adrese J. X v T., ale na adrese A. X Bratislava a to už od 4.5.2005, kde býva aj v súčasnosti. Za týchto okolností je teda zrejmé, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno v tom, že by preukázal doručovanie výzvy na úhradu nedoplatku (ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky) predtým, než sa žalobou obrátil na súd, pričom rovnako nepreukázal, že odporca bol v žalovanom období vlastníkom rozhlasového prijímača na uvedenej adrese, keď je zrejmé, že odporca v žalovanom období už nebýval na adrese Sabinovská 5 v Bratislave.

Navrhovateľ teda hodnoverne nepreukázal, že výzvu na zaplatenie (jeho právny predchodca) riadne doručil odporcovi na adresu, kde sa odporca v čase doručovaniu výzvy zdržiaval. Navrhovateľ nepredložil dôkaz (hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno) z ktorého by bolo zrejmé, že sa odporca v čase doručovania výzvy zdržiaval na adrese Sabinovská 5, Bratislava. Pri absencii takéhoto nemožno navrhovateľom tvrdené doručenie výzvy na zaplatenie nedoplatku považovať za účinné. Bolo teda povinnosťou navrhovateľa (nakoľko je povinný v tomto smere znášať dôkazné bremeno) preukázať súdu, že jeho právny predchodca doručoval výzvu na zaplatenie odporcovi na adresu, kde sa v čase doručovania odporca zdržiaval (napr. bol povinný predložiť spolu s výzvou aj potvrdenie o tom, že odporca v mesiaci október 2005 býval resp. mal hlásený pobyt na adrese ul. J. X v T.), čo však navrhovateľ do vyhlásenia uznesenia podľa neurobil. Rovnako z tohto dôvodu zostalo sporné resp. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že odporca skutočne na uvedenej adrese (J. X) v rozhodnom období (apríl -jún 2005) bol vlastníkom rozhlasového prijímača, a teda že bol povinný platiť koncesionársky poplatok. Navrhovateľ nepredložil ani prihlášku odporcu k plateniu koncesionárskych poplatkov.

Vyššie uvedené (nepreukázanie doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi) možno potom vztiahnuť aj na doručenie resp. nedoručenie oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa o postúpení žalovanej pohľadávky (príp. Preukázanie postúpenia samotným navrhovateľom).

Podľa ust. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Súd má teda za to (odhliadnuc od skutočnosti, že súd nepovažoval postúpenie pohľadávky za platné), že odporcovi nebolo doposiaľ právne relevantným spôsobom oznámené zo strany postupcu (Slovenský rozhlas) resp. preukázané zo strany postupníka (navrhovateľa) postúpenie žalovanej pohľadávky. Uvedené napokon popieral aj samotný odporca, ktorý preukázanie postúpenia resp. doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky popieral. Zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky (založenom na č.l. 4 spisu) vykonaného Slovenským rozhlasom ako postupcom zo dňa 20.10.2005 je zrejmé, že toto bolo adresované odporcovi ešte na adresu Sabinovská 5, Bratislava. Z vykonaného dokazovania (ako už súd uviedol vyššie) odporca v čase doručovania tohto postúpenia už niekoľko mesiacov na predmetnej adrese nebýval (viď č.l. 16 spisu). Takéto oznámenie teda nemohlo spôsobiť právne následky, keďže sa nikdy nedostalo do sféry dispozície odporcu. Rovnako tak súčasný navrhovateľ ako postupník v konaní pred súdom (hoci v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno jeho a bol riadne poučený podľa v predvolaní na pojednávanie) nepreukázal, že by odporcovi sám postúpenie pohľadávky preukázal predložením zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že odporcovi nebolo do dňa vyhlásenia rozsudku právne relevantným spôsobom oznámené resp. preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky.

Napokon, aj keby súd prehliadol vyššie uvedený nedostatok, doposiaľ navrhovateľ nepreukázal ani to, že predmetom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bola aj žalovaná pohľadávka (t.j. navrhovateľ nepreukázal, že skutočne je vlastníkom žalovanej pohľadávky). V tomto smere súd poukazuje na to, že zo samotného obsahu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok táto skutočnosť nevyplýva, nakoľko zoznam postúpených pohľadávok vrátane ich špecifikácie mal byť uvedený v Protokole o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok. Navrhovateľ však nepredložil súdu žiadny protokol z ktorého obsahu by postúpenie pohľadávky voči odporcovi vyplývalo, uvedené neobsahuje ani protokol založený navrhovateľom na č.l. 8 spisu. V tomto smere nie je úlohou súdu nahrádzať dôkaznú povinnosť účastníka konania. Navrhovateľ teda predložil len obsah Zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorého však nie je možné dovodiť, že predmetom postúpenia bola skutočne aj žalovaná pohľadávka.

Vzhľadom na uvedené, nemal potom súd preukázanú ani aktívnu vecnú legitimáciu súčasného navrhovateľa v tomto konaní.

Pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, pričom zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah takého oznámenia, preto by postačilo ak sa postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi hoci aj ústne. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom postupcu, adresovaného dlžníkovi.

Pre formu ani obsah oznámenia nie sú predpísané zvláštne náležitosti. Avšak ide o právny úkon, ktorý musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na právne úkony.

Pokiaľ postupca nesplnil túto notifikačnú povinnosť, môže postupník privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Takýto dôkaz je možné podať aj mimosúdne. Samotná notifikácia postupníka zo strany postupníka však nestačí k tomu, aby mu dlžník bol povinný plniť.

Keďže v tomto prípade navrhovateľ súdu nepreukázal a to konkrétne písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok, že skutočne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky (ani postupca túto skutočnosť odporcovi neoznámil právne relevantným spôsobom, keďže oznámenie nemohlo byť odporcovi doručené do sféry jeho dispozície), má súd za to, že uvedené nezakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa na uplatňovanie predmetného nároku.

Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať z overených skutočností a preukázaných tvrdení zo strany navrhovateľa. V žalobnom návrhu ani v žiadnom inom vyjadrení navrhovateľa sa nenachádza doklad ani

preukázanie tej skutočnosti, že odporcovi bola skutočnosť týkajúca sa postúpenia pohľadávky zo strany navrhovateľa preukázaná právne relevantným spôsobom t.j. doručenou písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky, tak, aby bolo z nej postúpenie žalovanej pohľadávky zrejmé, ani nebolo preukázané, že by došlo k doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany predchodcu navrhovateľa (Slovenského rozhlasu). Tým navrhovateľ v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní, ktoré ho ako navrhovateľa zaťažuje.

ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v zamietnutí žaloby.

Absencia dôkazu, ktorým by navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, že došlo k preukázaniu postúpenia pohľadávky odporcovi, v dôsledku čoho by sa navrhovateľ stal aktívne legitimovaným na vymáhanie predmetného nároku je nesplnením zákonnej podmienky vôbec pre uplatňovanie tohto nároku. Neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom viedlo súd k záveru, že vo výroku rozsudku návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Rovnako treba prisvedčiť odporcovi, že doklad preukazujúci údajný dlh odporcu (výpis nedoplatkov), nie je dokladom hodnoverným resp. takým dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že odporca má skutočne dlh na koncesionárskych poplatkoch v žalovanej výške. Predmetná listina neobsahuje ani to kto ju vydal, z čoho pri určení výšky nedoplatku vychádza, nie je nikým podpísaná, ani datovaná. Inými slovami takýto list môže napísať ktokoľvek a môže v ňom uviesť akúkoľvek sumu dlhu a túto následne vymáhať na súde. Vzhľadom na uvedené, súd nemal za preukázané ani to, že odporca mal mať nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch v žalovanej výške (napokon odporca tvrdil, že vždy riadne platil koncesionárske poplatky, avšak vždy tam kde býval, a nie je si vedomý žiadneho dlhu).

Aj vzhľadom k tomu nebola splnená zákonná podmienka (§8 ods. 2) na to, aby sa navrhovateľ so svojím nárokom obrátil na súd.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Keďže úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli a ani si trovy konania neuplatňoval, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.