Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-328-2007.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/328/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: 1./ I. Š., S. F.. X, XXX XX T., 2./ I. Š., S. F.. X, XXX XX T., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka č. 578, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: PRO BIOS spol. s r.o. neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, 821 09 Bratislava, IČO: 313 929 46, zastúpeného: Advokátska kancelária Škodler & partners, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovedí nájmu bytu, takto
rozhodol:
Určuje sa, že výpovede nájmu bytu na S. F.. X R. T. dané žalobcom listami žalovaného zn.:
XXXX/XXXX/GRS zo dňa 15.10.2007
XXXX/XXXX/GRS zo dňa 15.10.2007
XXXX/XXXX/GRS zo dňa 15.10.2007
XXXX/XXXX/GRS zo dňa 15.10.2007
sú n e p l a t n é.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
pokojné a nerušené užívanie bytu žalobcami od 1.1.1992 a platenie úhrad za jeho užívanie bez ďalšieho nepreukazuje vznik ich práva nájmu k trojizbovému bytu, hoci sa aj právny predchodca správal k žalobcom ako k nájomcom bytu, pričom je v tejto súvislosti bezvýznamné aj to, že existenciu ich práva nájmu uznal štát, resp. právny predchodca žalovaného. Závery súdu prvého stupňa o tom, že žalobcom nevzniklo na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1. 10. 1981 právo osobného užívania bytu, korešpondujú aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdu, o ktorej sa odvolací súd nemal dôvod v tomto konaní odkloniť.
Tak isto aj v predmetnej veci bol súd povinný zaoberať sa existenciou nájomného vzťahu medzi účastníkmi, pričom dospel k zhodnému názoru ako vyššie citované rozhodnutia.
Právny vzťah žalobcov k priestoru na S. F. R. T. mal vzniknúť v roku 1971 ako právo osobného užívania bytu, ktoré sa zmenilo od 1.1.1992 na nájom. Úprava tohto inštitútu v tom čase jeho vznik podmieňovala rozhodnutím o pridelení bytu a uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Ak bol predmetom
služobný byt, predchádzal rozhodnutiu o pridelení bytu vydaného subjektom hospodáriacim s týmto bytom súhlas odborov (závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia). Spôsobilosť predmetu tohto vzťahu upravovalo ust. § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. V súhrne teda pre odstránenie akýchkoľvek pochybností a spornosti vzniku osobného užívania služobného bytu zákon predpokladá rozhodnutie ZV ZO ROH, rozhodnutie legitímneho subjektu o pridelení bytu, dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu, všetko s jednoznačným určením esenciálnej obsahovej zložky predmetu vzťahu - bytu.
V predmetnom prípade nie je nutné aby boli účastníkom pri predkladaní dôkazov k dispozícii všetky tieto prejavy vôle, respektíve aby ich vedeli preukázať napr. ak sa nevyžadovala ich písomná forma. Vyhodnotenie dôkaznej situácie vo vzájomných súvislostiach však musí presvedčivo naplniť zákonné predpoklady tvrdeného vzťahu, čo sa v predmetnej veci nestalo. Žalobcovia disponujú akurát rozhodnutím o pridelení bytu ÚNZ mesta Bratislavy, územnej polikliniky Bratislava z 3.9.1971, tzv. výmerom, ktorým bol žalobcovi pridelený do užívania 1-izbový služobný byt na S. F.. X R. T.. Z obsahu tohto rozhodnutia v súvislosti z ďalšími dôkazmi je zrejmé, že takýto byt už neexistuje (naposledy zápis z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo 7.6.2012).
Naopak je nesporné, že žalobcovia užívajú v súčasnosti priestor s väčšou výmerou - troma izbami s príslušenstvom. Doložený zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 1.10.1981 túto zmenu reflektuje, odkazuje však na rozhodnutie o pridelení bytu z toho istého dňa, bez uvedenia jeho čísla. Zápis je bez pečiatky odovzdávajúceho, podpísaný správcom polikliniky. Ako odovzdávajúci je však uvedený ÚNZmB a samotná poliklinika ako autor rozhodnutia o pridelení bytu, pričom vzhľadom na vtedajšiu štruktúru zdravotníckych zariadení (územných polikliník) a ich zastrešujúcich organizácii (ÚNZ a NV) by to malo byť naopak. Z takto vadami postihnutého dokumentu nie je možné nespochybniteľne vyvodiť existenciu rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení bytu, bez ktorého je potom samotný Zápis neplatným právnym úkonom. Kolaudačné rozhodnutie k dispozícii nie je. Podľa názoru súdu teda účastníci nepreukázali, že by žalobcom k dnes užívanému priestoru vzniklo právo osobného užívania bytu, od 1.1.1992 transformované do nájomného vzťahu.
Ďalším argumentom žalobcov bolo, že nájomný vzťah im vznikol konkludentne s právnym predchodcom žalovaného. Konsenzus oboch zmluvných strán nájomného vzťahu dokladovali evidenčným listom bytu, výpočtovými listami nájomného, odplatami za užívanie bytu a napokon aj stanoviskom Polikliniky Ružinov, ktoré prebrali aj výstupy z privatizačného procesu predmetného zdravotného strediska. Tu treba uviesť, že nájomný vzťah môže vzniknúť zhodným obojstranným neformálnym prejavom vôle účastníkov vzťahu, dohodou na jeho podstatných zložkách, podstatné však je aby nebol v rozpore s objektívnym právom. Ak teda aj právny predchodca žalovaného strpel užívanie priestoru, nazvaného ako byt a prijímal za užívanie odplatu (nájomné), ani takto zhodne prejavené vôle nemohli z tohto priestoru "vyrobiť" byt bez rozhodnutia stavebného úradu. Nie je potom povinnosťou sukcesora takýto stav akceptovať a vstúpiť do nájomného vzťahu, kde jeho základný obsahový atribút - predmet nájmu je definovaný v rozpore s objektívnym právom. Kontinuita nájmu a ochrana nájomcu prípadnej konkludentne uzavretej zmluvy v rozpore so zákonom nástupcu nezaväzuje.
Absenciu rozhodnutia stavebného úradu sa žalobcovia snažili odstrániť podľa úpravy z ust. §104 Stavebného zákona. Použitím tohto inštitútu možno nahradiť chýbajúce doklady vrátane kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa nezachovali, prípadne odstrániť nejasnosti užívania stavby na určitý účel. Právomoc osvedčiť dokumentáciu skutočného zrealizovania stavby má starosta m.č. Bratislava- Ružinov. Ten môže vyzvať vlastníka na doloženie takejto dokumentácie, prípadne zjednodušeného tzv. pasportu stavby. To sa v predmetnom prípade nestalo. Stavebný úrad sa prostredníctvom starostu vyjadril k veci trikrát. Z toho dva razy skonštatoval, že účel stavby nie je možné zistiť. Tretie vyjadrenie z 8.3.2012 nazvané ako posúdenie stavebnotechnického usporiadania stavby už konštatuje, že v stavbe sa nachádza jeden byt, pričom ale opäť odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Takéto vyjadrenie nespĺňa náležitosti osvedčenia projektovej dokumentácie, ktoré by nesporne prípadný predmet nájmu identifikovalo. Stavebný úrad v tomto prípade neosvedčoval žiadnu dokumentáciu, časť stavby užívanú
na bývanie žiadnym spôsobom nevymedzil, nevykonal žiadne dokazovanie k legálnosti stavby, najmä k stavebným zmenám v obývanej časti stavby na úkor nebytovej (ktoré nesporne boli), ktoré by potom vyhodnotil, pričom zákon tieto atribúty pri inštitúte podľa ust. §104 Z.z. stavebného zákona (a § 29 vykonávacej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000Z.z.) predpokladá. Inými slovami vyjadrenie starostu m.č. Bratislava -Ružinov z 8.3.2012 nemožno použiť ako plnohodnotnú náhradu za chýbajúce kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania trojizbového bytu s príslušenstvom, tak aby bol zároveň spôsobilý byť určitým a legitímnym predmetom nájomného vzťahu.
Na tom nemôžu nič zmeniť ani ďalšie listinné dôkazy, ktoré žalobcovia predložili a ktoré reflektujú súčasný faktický stav minimálne od augusta 1984 (projektová dokumentácia Bratislavského stavebného podniku n.p.).
Pokiaľ nebol jednoznačne preukázaný nájomný vzťah, sú výpovede z neexistujúceho nájmu neplatné, čo súd určil týmto rozhodnutím. V prípade žalôb o neplatnosť výpovede z nájmu netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.