Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/23/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. T. č. X, o zaplatenie 2.379,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -64, zo dňa 22. októbra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti zamietol návrh navrhovateľa k povinnosti odporcu zaplatiť sumu 652,54 Eur a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.726,97 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 14.10.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.726,97 Eur zamietol, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.726,97 Eur ako debetného zostatku na účte ku dňu 5.10.2010. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Dexia banka Slovensko, a.s.) a odporcom bola dňa 21.6.2007 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX.. Dňa 9.6.2008 odporca podpísal „Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte“, ktorý bol zo strany navrhovateľa schválený dňa 18.6.2008. Návrh na uzavretie zmluvy zo dňa 9.6.2008 v bode 8 zakotvoval, že k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy dôjde s poukazom na ust. , povolením čerpania debetného limitu na účte. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte došlo samotným povolením čerpania debetného limitu, ktorá bola určená na 40.000,- Sk (1.327,76 Eur). Bod 3 návrhu obsahuje záväzok majiteľa účtu splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa Všeobecných obchodných podmienok banky v platnom znení (ďalej len ako „VOP“). Ako vyplýva z výpisu účtu odporcu č. účtu XXXXXXXXXX, za obdobie od 1.7.2009 do 5.10.2010 mal odporca na uvedenom účte debetný zostatok nad sumu 40.000,- Sk a ku dňu 5.10.2010 tento debet dosiahol sumu 1.727,97 Eur (52.026,70 Sk). Ku dňu 31.7.2009 bol debetný zostatok 1.351,20 Eur a v ďalšom období tento debet narástol výlučne z dôvodu úročenia a poplatkov. Vychádzajúc z takto zistených skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v uvedenej časti bol v celom rozsahu preukázaný. V ostatnej časti, pokiaľ navrhovateľ sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania v rozsahu nad 8,75 % a od 6.10.2010 do 13.10.2012, v tejto časti návrh nepovažoval za dôvodný. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil list zo dňa 27.9.2010, v ktorom uvádza, že navrhovateľ odstupuje od zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov (služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu) a ukončí sa poskytovanie produktov podľa týchto zmlúv. Uvedeným listom bol odporca vyzvaný na úhradu debetného zostatku v lehote troch dní od doručenia tohto listu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by uvedené odstúpenie od zmluvy odporcovi doručoval (odosielal) a nastali tak účinky odstúpenia od zmluvy, vrátane omeškania s vrátením plnenia poskytnutého na základe zmluvy. Na základe uvedeného tvrdenia navrhovateľa a nepreukázania doručenia predmetného odstúpenia od zmluvy, vychádzal z toho, že odstúpenie bolo odporcovi doručené spolu s návrhom dňa 10.10.2012. Od vtedy mu začala plynúť trojdňová lehota na úhradu debetného zostatku a do omeškania sa tak mohol dostať najskôr dňom 14.10.2012. Na základe uvedeného zistenia dospel k záveru, že je dôvodné navrhovateľovi priznať nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa v spojení s ust. Nariadenia vlády č. 87/1995 odo dňa 14.10.2012, pričom úrok z omeškania predstavuje hodnotu 8,75%. Vzhľadom na dané zistené skutkové zistenie zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, v ktorej sa domáhal vo vzťahu k odporcovi priznania sumy 652,54 Eur, ktorú špecifikoval v návrhu ako sankčný úrok z omeškania, pričom vo svojom podaní na č.l. 56 až 58 spisu doplnil, že sa jedná o sankčný úrok z omeškania z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu. Jedná sa o úrokovú sadzbu vo výške 20% ročne uvedenú v bode I. D.5 Sadzobníka poplatkov navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa a podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 73,93 Eur a ďalšie trovy konania vo výške 31,16 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku vo výške 652,54 Eur, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní datovanom zo dňa 11.12.2012 uviedol, že okresný súd svojim rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva garantovaného SR, keďže okresný súd sa dôsledne pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia neriadil ustanovením V doplnenom odvolaní zo dňa 12.2.2013 na výzvu krajského súdu (v akom rozsahu napadá rozsudok okresného súdu - , ) navrhovateľ upresnil, že odvolanie smeruje v časti zamietajúceho sankčného úroku vo výške 652, Eur. V odvolaní ďalej doplnil svoje vyjadrenie, že zmluva o poskytovaní služby Povolenie prečerpania na osobnom účte bola riadne uzatvorená, odporca čerpal debetný limit najviac do výšky 40.000,- Sk, pričom ku dňu 5.10.2012 výška debetu dosiahla sumu 1.726,978 Eur. Keďže odporca porušil podmienky Zmluvy a VOP a jeho osobný účet dosiahol debetný zostatok, tento nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III. bodu 23 VOP. Podľa časti „E depozitné produkty - ostatné poplatky“ bodu 1. D. 5 Sadzobníka poplatkov platného v čase uzatvorenia Zmluvy, sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je vo výške 20% ročne, pričom si uplatňoval príslušný sankčný úrok z omeškania vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania žalobného návrhu v tomto konaní. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť, prípadne zmeniť tak, že odporca bude zaviazaný mu zaplatiť sankčný úrok vo výške 652,54 Eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktorý v napadnutom výroku odvolaním navrhovateľa a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako správny podľa potvrdil. V nenapadnutých častiach sa krajský súd výrokov rozsudku okresného súdu nedotýka.

Predmetom odvolacieho konania na krajskom súde (t.j., že nastali suspenzívne a devolutívne účinky odvolania) bolo posúdenie dôvodnosti podaného odvolania len vo vzťahu k tej časti zamietajúceho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 652,54 Eur. Okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Dexia banka a.s.) a odporcom bola dňa 21.6.2007 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 9.6.2008 odporca podpísal „Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolenie prečerpania na osobnom účte“, ktorý bol zo strany navrhovateľa chválený dňa 18.6.2008. K platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy v súlade s podmienkami uvedenými v došlo samotným povolením čerpania debetného limitu odporcom. Taktiež medzi účastníkmi bolo nesporné, že aj keď výška debetného limitu bola určená na 40.000,- Sk, ku dňu 31.7.2009 dosiahol debetný zostatok 1.351,20 Eur a ku dňu 5.10.2010 sumu 1.726,97 Eur. Navrhovateľ z dôvodu porušenia podmienok zmluvy (prekročenia výšky debetného limitu) listom datovaným zo dňa 27.9.2010 odstúpil od Zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, podľa ktorého, dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov. Uvedeným listom bol odporca vyzvaný na úhradu debetného zostatku do troch dní od doručenia listu. Navrhovateľ v konaní účinky doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi nepreukázal. Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu okresný súd správne zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do podania návrhu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy odporcovi, pričom podľa názoru okresného súdu k odstúpeniu došlo až momentom doručenia žalobného návrhu odporcovi, nemohol dôvodne vzniknúť navrhovateľovi nárok na zaplatenie sankčného úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu, t.j. za obdobie, kedy na základe skutkových zistení ešte k omeškaniu odporcu nedošlo. Ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ nespochybnil právne závery okresného súdu, ktorý nárok navrhovateľa v napadnutej časti ako nedôvodný zamietol. Aj v odvolaní navrhovateľ naďalej tvrdil, že si uplatňuje sankčný úrok z omeškania za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania žalobného návrhu v tomto konaní, t.j. že k účinkom odstúpenia od zmluvy na základe listu zo dňa 27.9.2010 došlo skôr a že odporca sa dostal do omeškania od 6.10.2010, napriek tomu, že v konaní pred okresným súdom dôkazné bremeno pri preukazovaní uvedeného tvrdenia neuniesol.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd skutkové zistenia vyhodnotil spôsobom uvedeným v vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa o dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 652,54 Eur a pokiaľ v uvedenej časti návrh navrhovateľa zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.