Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35T-16-2013.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Marekom Šenkárom, v trestnej veci obžalovaného G.. G. C. stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom 27. marca 2013, takto
rozhodol:
obžalovaný: G.. G. C., nar. XX.X.XXXX v Ž., trvale bytom
L.. L. Č.. XXX/XXX, F. U. H.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 11.08.2012 v čase približne o 19.03 hod. viedol po ceste II/583 v smere jazdy od obce Gbeľany do obce Teplička nad Váhom osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit, ev. č. Q. XXXCB, napriek tomu, že mu táto činnosť bola zakázaná rozhodnutím o priestupku OR PZ Q., Okresného dopravného inšpektorátu Ž., č.p. O.-D.-XXX/ODI-XXXX-B. zo dňa 28.09.2011, právoplatným dňa 18.10.2011, ktorým mu bol uložený zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,
t e d a
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Z a t o h o
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 54 Tr. zák., § 111 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 70 (sedemdesiat) hodín.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 112 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na Okresnom súde Žilina 1.2.2013 obžalobu pod sp. zn. XPv XXX/XX-X na obvineného G.. G. C. pre skutok podrobne rozvedený vo výroku tohto rozsudku právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
V predmetnej trestnej veci okresný súd vydal trestný rozkaz, č.k. XXT/XX/XXXX-XX z 5.2.2013, ktorým bol obvinený G.. G. C. uznaný za vinného zo skutku v celom rozsahu podľa podanej obžaloby. Za uvedený trestný čin bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 1 rok za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 24 mesiacov.
Proti tomuto trestnému rozkazu podal riadne a včas odpor obvinený prostredníctvom obhajkyne.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby, obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr. por., a to v rozsahu odsekov 1 až 8 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po jeho vyjadrení bol obžalovaný opakovane poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por. o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), na čo následne uviedol, že tomuto poučeniu porozumel. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a formou otázok zistil, či
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- bol poučený o svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
- dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal odpoveďou áno. Pretože súd nemal pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovaného pri odpovedaní na jednotlivo položené otázky, s doporučujúcim stanoviskom prokurátora následne prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo žalovaného skutku a v tejto časti nevykonával kontradiktórne hlavné pojednávanie.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o treste, v tejto časti vykonal súd dokazovanie správami týkajúcimi sa osoby obžalovaného, teda správou o povesti obžalovaného z miesta bydliska - správou Obce F. U. H. (č.l. 53), správou Obvodného úradu Ž., odboru všeobecnej vnútornej správy (č.l. 54), správami Dopravnej akadémie Ž. (č.l. 55; 59), správou OR PZ Ž., ODI + EK vodiča (č.l. 60-62) a odpisom z registra trestov (č.l. 56).
Z aktuálneho odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne postihnutý. Obžalovaný je kladne hodnotený v mieste trvalého bydliska, pričom jeho správanie nebolo prejednávané komisiou pre ochranu verejného poriadku. Zo správy Obvodného úradu Ž., odboru všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Z výpisu z EK vodiča mal okresný súd preukázané, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku sa dopustil priestupku podľa § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., za čo mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 12 mesiacov. Z rozhodnutia o priestupku vydaného OR PZ, ODI Ž. dňa 28.9.2011 (právoplatným dňa 18.10.2011) okrem iného vyplýva, že obžalovaný dňa 25.8.2011 v čase o 21.45 h. viedol bez príslušného vodičského oprávnenia motorové vozidlo, pričom bolo zistené, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Naviac obžalovaný nemal v čase kontroly pri sebe ani platné doklady predpísané zákonom, a to osvedčenie o evidencii vozidla, technickú a emisnú kontrolu.
Zo správ Dopravnej akadémie Ž., ktorú obžalovaný G.. G. C. aktuálne navštevuje mal okresný súd preukázané nasledovné skutočnosti. Obžalovaný navštevuje v školskom roku 2012/2013 III. CU triedu. Obžalovaný navštevuje učebný odbor autoopravár - lakovník. Ak obžalovaný vlastní vodičské oprávnenie, tak prípadný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mu nie je prekážkou na jeho budúce povolanie, nakoľko jeho odborný výcvik spočíva v lakovníckych prácach. Obžalovaný v aktuálnom školskom roku vymeškal za prvý polrok 132 hodín, z toho bolo 7 neospravedlnených. V druhom polroku vymeškal zatiaľ 98 vyučovacích hodín. Obžalovaný bol za porušovanie školského poriadku opakovane potrestaný výchovnými opatreniami - napomenutiami a pokarhaniami majstrom odborného výcviku, triednym učiteľom, ako i riaditeľom školy. Podľa vyjadrenia riaditeľa školy je obžalovaný skôr flegmatickej povahy, svoje povinnosti si plní v minimálnom rozsahu a neprejavuje samostatnú aktivitu.
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti. Obžalovaný G.. G. C. nebol doposiaľ súdne a ani priestupkovo postihnutý. Obžalovaný je kladne hodnotený v mieste trvalého bydliska. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný jeden záznam, a to za priestupky podľa § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., za ktorý bol postihnutý zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.
Pri ukladaní trestu obžalovanému, okresný súd obligatórne zisťoval pomer tzv. poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom dospel k nasledovnému záveru.
Skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného trestného činu žil bezúhonným životom usporiadaného občana, ako i to, že sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval vyhodnotil okresný súd pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere jednoznačne v jeho prospech (poľahčujúce okolnosti - § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák.). Na druhej strane u obžalovaného nebola zistená priťažujúca okolnosť v zmysle ust. § 37 Tr. zák. Vzhľadom na takto zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel okresný súd k záveru, že v posudzovanom prípade prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, a teda bolo na mieste aplikovať ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Žiada sa tiež poznamenať, že obžalovaný sa žalovaného trestného činu dopustil ako mladistvý, a to mesiac a pol pred dovŕšením veku 18 rokov.
Podľa § 111 Tr. zák. pri uložení trestu povinnej práce nesmie horná hranica tohto trestu prevyšovať polovicu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Trest povinnej práce nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti, za ktorých sa vykonáva, ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvých.
Podľa § 112 ods. 1 Tr. zák. zákaz činnosti môže súd uložiť mladistvému len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov.
S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti okresný súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 70 hodín, a to s ohľadom na zákonné kritériá uvedené v ust. § 111 Tr. zák., nakoľko trestný čin kladený mu za vinu spáchal ako mladistvý. Okresný súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy skutočnosť, že pred spáchaním súdeného trestného činu viedol riadny život, na dosiahnutie účelu trestu uloženie tohto druhu trestu je postačujúce. Takto uložený trest považoval súd za zákonný a primeraný, napĺňajúci znaky individuálnej, ale i generálnej prevencie. Nemožno na druhej strane v tejto súvislosti neprihliadať na skutočnosť, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že mal od 18.10.2011 právoplatne uložený správnym orgánom zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný sa tak žalovanej trestnej činnosti dopustil počas plynutia tohto zákazu činnosti, teda vedome nerešpektoval skutočnosť, že má výkon určitej činnosti zakázaný správnym orgánom. Obžalovaného tak pri hodnotení jeho osoby považoval okresný súd za osobu, ktorá si celkom zrejme nezobrala žiadne ponaučenie z uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v správnom konaní. Uvedená skutočnosť dala tak okresnému súdu legálny základ pre prijatie záveru, že v rámci tzv. individuálnej prevencie je potrebné na obžalovaného pôsobiť i v podobe súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá. Pokiaľ ide o výmeru tohto trestu, okresný súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovanému celkom zrejme zákaz činnosť, uložený mu vo výmere 12 mesiacov v správnom konaní, nestačil na to, aby sa vyhol rovnakému konaniu, avšak už s inými - trestnoprávnymi následkami.
K argumentom uvádzaným obhajcom obžalovaného v rámci záverečnej reči okresný súd stručne poznamenáva, že sa nestotožnil s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti s názorom obhajoby, že na nápravu obžalovaného bude postačovať len trest povinnej práce bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko by to bolo prekážkou budúceho povolania obžalovaného, vzhľadom na situáciu na pracovnom trhu, kedy ako uchádzač o zamestnanie bez vodičského oprávnenia, by mal jednoznačne zníženú pozíciu oproti ostatným uchádzačom. Okresný súd v uvedenej súvislosti poukazuje na správu Dopravnej akadémie Ž. z 26.3.2013 (č.l. 59) z ktorej okrem iného vyplýva, že ak obžalovaný vlastní vodičské oprávnenie, tak prípadný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá mu nie je prekážkou na jeho budúce povolanie, nakoľko jeho odborný výcvik spočíva v lakovníckych prácach. Naviac okresný súd uvádza, že s takýmto argumentom obhajoby obžalovaného nemožno súhlasiť aj preto, lebo stotožnením sa s ňou by potom vo všeobecnej rovine mohlo takéto konštatovanie bez preukázania existencie konkrétnej prekážky v príprave na budúce povolanie u obžalovaného viesť k záveru o nemožnosti uloženia trestu zákazu činnosti žiadnemu obžalovanému. Stačilo by totiž, že obžalovaný bez toho, aby uviedol v čom konkrétne ho trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obmedzuje, resp. mu bráni v príprave na budúce povolanie, by vyhlásil pro futuro, že sa chce napr. zamestnať. Tu je ale dôležité si uvedomiť, že je nevyhnutné, aby v čase rozhodovania súdu o treste zákazu činnosti takýto následok aspoň hrozil a bol by nielen formálne deklarovaný ako následok eventuálny do budúcna. Záverom okresný súd poznamenáva, že obžalovaný sa v škole, ktorú navštevuje pripravuje na pracovnú pozíciu opravára áut - lakovníka. Iná situácia by bola, ak by sa obžalovaný v rámci štúdia na strednej škole pripravoval napr. na pracovnú pozíciu automechanika, pričom samotné vedenie motorových vozidiel by bolo podmienkou pre vykonanie záverečných skúšok. Samozrejme tu by sa dalo o treste zákazu činnosti uvažovať až za situácie, že obžalovaný by už mal tieto záverečné skúšky vykonané, teda tu by už odpadla prekážka uloženia tohto trestu, nakoľko príprava na budúce povolanie by bola ukončená. V posudzovanom prípade však nešlo o takýto prípad, ktorý upravuje i rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. R XX/XXXX; R XX/XXXX, Rč X/XXXX).
Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.