Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-175-2012.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpených JUDr. Juditou Kučerovou, advokátkou so sídlom Šahy, J. Kráľa 1, proti žalovaným: 1/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenými JUDr. Štefanom Belaňom, advokátom so sídlom Levice, Sládkovičova 1, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Levice z 19. júla 2012 č. k. 11C/268/2010-105 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu, a to betónovú plochu postavenú na parcele žalobcov č. CKN XXX, kat. úz. Z., vedenej Katastrálnym úradom Nitra, Správou katastra Levice, na LV č. XXX, ktorá je vo vytyčovacom náčrte č. 48/2011 zo dňa 20.05.2011 vyhotovenom A. D., Geodetická kancelária, Záhradná 855/7, K. XX, autorizačne overeným 22.05.2011 Ing. K. L., ako diel D1 o výmere 2 m x 1,53 m a o výške 0,58 m, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou rozsudku je vytyčovací náčrt č. 48/2011. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej majú postavený rodinný dom č. XXX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 501 m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 304 m2. Stavby, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú, bola postavená žalovanými bez ich súhlasu a bez stavebného povolenia. Žalovaní nepreukázali žiaden dôvod, ktorý by ich oprávňoval na zriadenie tejto stavby. K mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo. Nebolo preukázané, že by v prospech žalovaných bolo zriadené vecné bremeno, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie stavby. Došlo v danom prípade k stretu dvoch vlastníckych práv, kde vlastnícke právo žalovaných k stavbe obmedzuje právo vlastníkov pozemku žalobcov v ich vlastníckych oprávneniach k pozemku. Keďže ide o neoprávnenú stavbu, ku zriadeniu ktorej došlo bez súhlasu vlastníkov pozemku a s vedomím žalovaných, že stavbu zriaďujú na pozemku, ktorý im vlastnícky nepatrí, bolo potrebné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva prioritne vlastníkom pozemku, t. j. žalobcom. Ide o stavbu malého rozsahu, na ktorej nie sú žalovaní nevyhnutne závislí a využívajú ju ako lodžiu. Právne vec odôvodnil ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a opätovné rozhodnutie. Uviedli, že z návrhu
zámennej zmluvy zo dňa 20.02.2002 vyplývalo, že žalobcovia a žalovaní si mali na základe tejto zmluvy zameniť časť parciel, a to žalobcovia odovzdať im z parc. č. XXX výmeru 65 m2 a žalovaní odovzdať žalobcom časť z parc. č. XXX/X o výmere 66 m2. K uzavretiu tejto zámennej zmluvy však nedošlo. Vzhľadom na to, že medzi nimi nedošlo k vyriešeniu sporu uzavretím zmluvy, prípadne inou právnou formou, žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, ktorej súd vyhovel, avšak vzájomné susedské vzťahy sa podstatne zhoršili, najmä s poukazom na rozporné užívanie vchodov do nehnuteľnosti žalobcov cez ich pozemky.
Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd dostatočne za preukázané, že žalovaní si zriadili stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemali právo. V roku 2010 pred podaním žaloby vyzvali žalovaných na uzavretie mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahmi a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky v ustanoveniach § 213 ods. 2 - 7 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Odvolací súd môže doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. Aplikáciou ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj záver, že námietky vznesené účastníkmi konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné, alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Žalovaní svoje odvolanie zdôvodnili iba tým, že citovali výrok rozsudku prvostupňového súdu a že mali úmysel sa so žalobcami dohodnúť o riešení celého problému, a to uzatvorením zámennej zmluvy. Z obsahu odvolania žalovaných nie je možné zistiť, ktoré sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ OSP), pretože z obsahu odvolania nevyplýva jediná námietka žalovaných o nevykonaní dokazovania, prípadne doplnenia dokazovania na nejaké okolnosti. Sami potvrdili, že skutočne ide z ich strany o stavbu zriadenú na pozemku žalobcov, ale preto, že žalobcovia užívajú časť z ich nehnuteľností.
Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
Žalovaní v dôvodoch svojho odvolania nenamietali nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa ani nesprávne právne posúdenie veci. Neuvádzali žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohli predložiť alebo ich označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia podrobne zaoberal a zdôvodnil všetky námietky odvolateľov. Poukázal na celý priebeh vykonávaného dokazovania, oboznámenie všetkých listinných dôkazov. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa, pretože prvostupňový súd vyhodnotil
dôkazy v súlade s ust. § 132 ods. 1 OSP a správne zistil skutkový stav a stotožnil sa aj s jeho právnym zdôvodnením. Z obsahu odvolania žalovaných ani nevyplýva spochybnenie zistenia skutkového stavu, pretože v dôvodoch svojho odvolania uviedli, iba to, že nedošlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ktorá by situáciu vyriešila, ale vzťahy medzi nimi sa podstatne zhoršili a to najmä na rozporné užívanie vchodov do nehnuteľnosti žalobcov cez pozemky žalovaných. Z uvedeného odvolania nie je možné zistiť, v čom žalovaní napádali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa.
Podľa § 135 c) ods. 1 OSP, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V zmysle uvedeného ustanovenia cudzím pozemkom pre zriadovateľa stavby, alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov. Zákon pri tomto spôsobe nadobúdania vlastníckeho práva k stavbe používa pojem stavba. Stavba je definovaná v § 119 ods. 2, a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j., že musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii § 135c. V prípade, keď teda ide o stavbu nespojenú so zemou pevným základom, vlastník pozemku môže podať vlastnícku žalobu a zriaďovateľ takejto stavby sa nemôže brániť právnymi argumentmi uvedenými v citovanom ustanovení. Pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby súd prihliada najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, alebo nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako i k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku. Súd musí porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Je treba prihliadnuť i k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.
Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú je betónová plocha o výmere 2 m x 1,53 m a o výške 0,58 m bola postavená žalovanými na parc. č. XXX vlastnícky patriacej žalobcom, bez ich súhlasu. Žalovaní nepreukázali žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval na zriadenie tejto stavby na pozemku žalobcov. Nevyplýva z LV č. XXX zriadenie vecného bremena, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie stavby žalovanými. Ani žalovaní nepreukázali, že by výkonom práva nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom by bola povinnosť žalobcov trpieť zriadenie stavy žalovanými na parc. č. XXX. Žalovaní sa v priebehu celého konania bránili iba tým, že síce stavba je postavená na pozemku vlastnícky patriacom žalobcom, nemali námietky ani k vytyčovaciemu náčrtu vyhotovenému Geodetickou kanceláriou A. D., ale nesúhlasili s uložením povinnosti túto odstrániť, pretože žalobcovia užívajú nehnuteľnosti, ktoré vlastnícky zasa patria im. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že v danom prípade ide o stavbe neoprávnenú a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo účelné túto stavbu odstrániť. Ide o stavbu malého rozsahu, na existencii ktorej žalovaní nie sú nevyhnutne závislí. Ide o vyvýšenú plochu, ktorú žalovaní využívajú ako lodžiu. Ide o stavbu, ktorá bola žalovanými zriadená v čase, keď títo vedeli, kadiaľ prebieha hraničná čiara medzi pozemkami par. č. XXX a prc. č. XXX/X a to z konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6C/233/83, ktorého boli účastníkmi. Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu plne stotožnil. Pretože žalovaní postavili stavbu na pozemku žalobcov, prvostupňový súd správne žalobe vyhovel, a preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.