Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/112/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky T. proti žalovaným 1/ T., zastúpenému JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom so sídlom Sobrance, Michalovská 14, 2/ O., trvale bytom Domov sociálnych služieb G., zastúpenému opatrovníčkou T. zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Špitálska 6, Michalovce, 3/ Domovu sociálnych služieb, Rakovec nad Ondavou 45, zastúpenému JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Špitálska 6, Michalovce, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Na tunajší súd bol dňa 13.7.2009 doručený návrh, v ktorom navrhovateľka žiadala, aby odporcovia v 1. až 3. rade (odporca v 3. rade bol pripustený do konania uznesením zo dňa 18.2.2010) jej zaplatili spoločne a nerozdielne 66.388,- EUR, a to z dôvodu, že zasiahli neoprávnene do jej práva na ochranu osobnosti. Odôvodnila návrh tým, že odporca v 1. rade bol právoplatne odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Michalovce- č. k. XT XX/XX-XX1, zo dňa 24.6.2008, za to, že v úmysle ublížiť na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobil smrť jej syna Y. a naviedol aj odporcu v 2. rade, aby spoločným konaním s ním urobil tento skutok. Uviedla ďalej, že jej týmto trestným činom bola spôsobená citová ujma, spočívajúca v jej ochudobnení o možnosť ďalšieho vzťahu so synom. Pasívnu legitimáciu odporcu v 3. rade odôvodnila tým, že odporca v 1. rade bol v čase smrti jej syna v pracovnom pomere u odporcu v 3. rade - ako opatrovateľ a odporca v 2. rade bol chovancom u odporcu v 3. rade.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh nie je opodstatnený, žiadal ho zamietnuť.

Opatrovníčka odporcu v 2. rade tiež žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný a poukázala na to, že odporca v 2. rade bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. , zo dňa 11.11.2003, pozbavený spôsobilosti na právne úkony, kvôli duševnej chorobe trvalého charakteru a ona, ako jeho matka, bola mu ustanovená za opatrovníčku. Odporca v 2. rade je umiestnený na dobu neurčitú u odporcu v 3. rade.

Odporca v 3. rade tiež žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený, vzhľadom na to, že navrhovateľka o syna nikdy neprejavila žiadny záujem, pokiaľ žil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Odporcovia v 1. a 2. rade boli rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4O. zo dňa 20.12.2006, uznaní za vinných, a to odporca v 1. rade z prečinu usmrtenia a odporca v 2. rade z prečinu ublíženia na zdraví. Odporca v 1. rade za to, že ako opatrovateľ, zanedbal 6.1.2006 plnenie svojich povinností, a keď sa nebohý syn navrhovateľky neprimerane správal, neurobil vhodné opatrenia, neurobil riadnu kontrolu na izbách a kvôli tomu bol JC. napadnutý fyzicky ďalšími chovancami odporcu v 3. rade, medzi nimi aj odporcom v 2. rade, pričom zranenia mu spôsobili smrť. Voči ostatným chovancom bolo trestné stíhanie zastavené, voči odporcovi v 2. rade nie a trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2008.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že syn Y.a sa jej narodil v r. XXXX., ako duševne chorý, bol preto umiestnený už ako malý do ústavu, pobýval neskôr vo viacerých ústavoch. Tvrdila, že ho v ústavoch navštevovala, nevedela však uviesť, kedy, kde, ako často. Vo výpovedi potom spresnila, že za synom do ústavu už potom nechodila, lebo nevedela, kde to je.

Odporca v 1. rade vypovedal, že bol odsúdený za predmetný trestný čin k trestu odňatia slobody na 3 roky, s podmienečným odkladom na 3 roky, teda už znášal následky za smrť syna navrhovateľky. Poukázal na to, že za celú dobu, kedy bol zamestnaný u odporcu v 3. rade, neprejavila navrhovateľka o syna žiadny záujem.

Odporcovi v 2. rade, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bolo predmetným trestným rozsudkom uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Odporca v 3. rade vo výpovedi poukázal na to, že navrhovateľka od r.., odkedy bol jej syn Y. umiestnený v ústave- u odporcu v 3. rade, nebola ho ani raz navštíviť, ani inou formou neprejavila o neho žiadny záujem, vôbec sa nezaujímala o jeho zdravotný stav. Z výpovede odporcu v 3. rade bolo ďalej zistené, že syn navrhovateľky nebol počas celej doby umiestnenia v ústave na návšteve doma. Preto odporca v 3. rade žiadal, aby navrhovateľka preukázala hodnoverným spôsobom, že jej smrťou syna vznikla skutočne vážna citová ujma, odôvodňujúca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú v tomto konaní žiada.

Z oznámenia ústavu LÚČ - Domova sociálnych služieb P. bolo zistené, že u nich bol Y. a počas celej tejto doby nebol za ním na návšteve nikto z jeho príbuzných, ani navrhovateľka a ani inak o neho nikto neprejavil žiadny záujem, ani sa o jeho stave neinformoval. Taktiež ani Y. počas celej tejto doby nebol u nikoho na návšteve mimo ústavu.

Tieto skutočnosti navrhovateľka na pojednávaní nepopierala, naopak, potvrdila vo výpovedi na pojednávaní dňa 20.4.2010, že syna v ústavoch nenavštevovala, lebo sa musela starať o dcéry, a tiež o duševne chorého manžela.

Súd za účelom zistenia skutkového stavu, teda či smrťou syna navrhovateľka utrpela vážnu citovú ujmu, odôvodňujúcu aj náhradu v peniazoch, ktorá je predmetom tohto konania, nariadil psychologické znalecké dokazovanie, a to dňa 20.9.2011, u znalkyne doc. L. ku ktorej sa však aj napriek viacerým výzvam znalkyne a súdu navrhovateľka odmietla dostaviť. Súd preto nariadil nové znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 19.10.2012, u znalkyne - T., ale navrhovateľka sa napriek výzvam tejto znalkyne a súdu, odmietla psychologického vyšetrenia zúčastniť. Na preukázanie citovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená smrťou syna Y., a za ktorú žiadala peňažnú náhradu, už navrhovateľka nenavrhla žiadne dokazovanie.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V tomto konaní navrhovateľka žiada od odporcov náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za to, že jej spôsobili citovú ujmu, spočívajúcu v jej ochudobnení o možnosť jej ďalšieho vzťahu so synom JC. ktorý bol umiestnený v ústave- u odporcu v 3. rade, a ktorému bola spôsobená smrť trestným činom odporcov v 1. a 2. rade. V konaní mal súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XT XX/XX-XXX, zo dňa 20.12.2006, právoplatným dňa 10.7.2008 bol odporca v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia syna navrhovateľky Y. a odporca v 2. rade z prečinu ublíženia na zdraví. Odporca v 1. rade za to, že ako opatrovateľ zamestnaný u odporcu v 3. rade, zanedbal 6. 1. 2006 plnenie svojich povinností, a keď sa nebohý syn navrhovateľky neprimerane správal, neurobil vhodné opatrenia, kvôli čomu bol Y. fyzicky napadnutý ďalšími chovancami odporcu v 3. rade, medzi nimi aj odporcom v 2. rade a následkom týchto poranení zomrel. Súd mal ďalej za preukázané, že syn navrhovateľky bol od narodenia duševne chorý( nH. a preto umiestňovaný v ústavoch, naposledy- od roku 2004, až do smrti, bol umiestnený u odporcu v 3. rade. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka svojho syna v ústavoch nenavštevovala až do jeho smrti dňa 6.1.2006, ani neprejavila o neho záujem iným spôsobom, neinformovala sa o jeho stave, ani nemala syna u seba doma na návšteve. Tvrdenie navrhovateľky, že tak neurobila z dôvodu, že sa musela starať o dcéry a duševne chorého manžela, a že ani nevedela, kde je syn umiestnený, nič nemení na skutočnosti, že o syna neprejavovala žiadny záujem počas celých rokov. To, že k nebohému mala navrhovateľka určitý citový vzťah, keďže bola jeho matkou je síce nepopierateľné, ale zároveň nebolo preukázané, že išlo o taký hlboký citový vzťah, ktorý by smrťou syna spôsobil navrhovateľke citovú traumu, odôvodňujúcu aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Napriek tomu, že súd nariadil znalecké dokazovanie ( u dvoch rôznych znalcov), navrhovateľka sa odmietla zúčastniť psychologického vyšetrenia, preto nebolo možné v konaní zistiť, aké psychické následky jej spôsobila smrť syna. Súd preto vychádzal z toho, že nebolo preukázané, že v živote navrhovateľky došlo smrťou syna k ujme, spočívajúcej v zániku jej rodinnej a citovej väzby k synovi, a k jej zlému psychickému rozpoloženiu, citovej traume zo straty syna. Súd vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že nie sú v tomto prípade dané podmienky v zmysle vyššie citovaných ,13 , pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľke od odporcov, keďže nebol preukázaný taký neoprávnený zásah zo strany odporcov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, ktorý by odôvodňoval nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , ale keďže úspešní odporcovia výslovne uviedli, že nežiadajú náhradu trov konania, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho

súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa až f/ len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.