Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-112-2009.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/112/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky T. proti žalovaným 1/ T., zastúpenému JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom so sídlom Sobrance, Michalovská 14, 2/ O., trvale bytom Domov sociálnych služieb G., zastúpenému opatrovníčkou T. zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Špitálska 6, Michalovce, 3/ Domovu sociálnych služieb, Rakovec nad Ondavou 45, zastúpenému JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Špitálska 6, Michalovce, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na tunajší súd bol dňa 13.7.2009 doručený návrh, v ktorom navrhovateľka žiadala, aby odporcovia v 1. až 3. rade (odporca v 3. rade bol pripustený do konania uznesením zo dňa 18.2.2010) jej zaplatili spoločne a nerozdielne 66.388,- EUR, a to z dôvodu, že zasiahli neoprávnene do jej práva na ochranu osobnosti. Odôvodnila návrh tým, že odporca v 1. rade bol právoplatne odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Michalovce- č. k. XT XX/XX-XX1, zo dňa 24.6.2008, za to, že v úmysle ublížiť na zdraví inému, z nedbanlivosti spôsobil smrť jej syna Y. a naviedol aj odporcu v 2. rade, aby spoločným konaním s ním urobil tento skutok. Uviedla ďalej, že jej týmto trestným činom bola spôsobená citová ujma, spočívajúca v jej ochudobnení o možnosť ďalšieho vzťahu so synom. Pasívnu legitimáciu odporcu v 3. rade odôvodnila tým, že odporca v 1. rade bol v čase smrti jej syna v pracovnom pomere u odporcu v 3. rade - ako opatrovateľ a odporca v 2. rade bol chovancom u odporcu v 3. rade.
Odporca v 1. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh nie je opodstatnený, žiadal ho zamietnuť.
Opatrovníčka odporcu v 2. rade tiež žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný a poukázala na to, že odporca v 2. rade bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 14P 144/03, zo dňa 11.11.2003, pozbavený spôsobilosti na právne úkony, kvôli duševnej chorobe trvalého charakteru a ona, ako jeho matka, bola mu ustanovená za opatrovníčku. Odporca v 2. rade je umiestnený na dobu neurčitú u odporcu v 3. rade.
Odporca v 3. rade tiež žiadal návrh zamietnuť ako neopodstatnený, vzhľadom na to, že navrhovateľka o syna nikdy neprejavila žiadny záujem, pokiaľ žil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:
Odporcovia v 1. a 2. rade boli rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4O. zo dňa 20.12.2006, uznaní za vinných, a to odporca v 1. rade z prečinu usmrtenia a odporca v 2. rade z prečinu ublíženia na zdraví. Odporca v 1. rade za to, že ako opatrovateľ, zanedbal 6.1.2006 plnenie svojich povinností, a keď sa nebohý syn navrhovateľky neprimerane správal, neurobil vhodné opatrenia, neurobil riadnu kontrolu na izbách a kvôli tomu bol JC. napadnutý fyzicky ďalšími chovancami odporcu v 3. rade, medzi nimi aj odporcom v 2. rade, pričom zranenia mu spôsobili smrť. Voči ostatným chovancom bolo trestné stíhanie zastavené, voči odporcovi v 2. rade nie a trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2008.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že syn Y.a sa jej narodil v r. XXXX., ako duševne chorý, bol preto umiestnený už ako malý do ústavu, pobýval neskôr vo viacerých ústavoch. Tvrdila, že ho v ústavoch navštevovala, nevedela však uviesť, kedy, kde, ako často. Vo výpovedi potom spresnila, že za synom do ústavu už potom nechodila, lebo nevedela, kde to je.
Odporca v 1. rade vypovedal, že bol odsúdený za predmetný trestný čin k trestu odňatia slobody na 3 roky, s podmienečným odkladom na 3 roky, teda už znášal následky za smrť syna navrhovateľky. Poukázal na to, že za celú dobu, kedy bol zamestnaný u odporcu v 3. rade, neprejavila navrhovateľka o syna žiadny záujem.
Odporcovi v 2. rade, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bolo predmetným trestným rozsudkom uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Odporca v 3. rade vo výpovedi poukázal na to, že navrhovateľka od r.., odkedy bol jej syn Y. umiestnený v ústave- u odporcu v 3. rade, nebola ho ani raz navštíviť, ani inou formou neprejavila o neho žiadny záujem, vôbec sa nezaujímala o jeho zdravotný stav. Z výpovede odporcu v 3. rade bolo ďalej zistené, že syn navrhovateľky nebol počas celej doby umiestnenia v ústave na návšteve doma. Preto odporca v 3. rade žiadal, aby navrhovateľka preukázala hodnoverným spôsobom, že jej smrťou syna vznikla skutočne vážna citová ujma, odôvodňujúca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú v tomto konaní žiada.
Z oznámenia ústavu LÚČ - Domova sociálnych služieb P. bolo zistené, že u nich bol Y. a počas celej tejto doby nebol za ním na návšteve nikto z jeho príbuzných, ani navrhovateľka a ani inak o neho nikto neprejavil žiadny záujem, ani sa o jeho stave neinformoval. Taktiež ani Y. počas celej tejto doby nebol u nikoho na návšteve mimo ústavu.
Tieto skutočnosti navrhovateľka na pojednávaní nepopierala, naopak, potvrdila vo výpovedi na pojednávaní dňa 20.4.2010, že syna v ústavoch nenavštevovala, lebo sa musela starať o dcéry, a tiež o duševne chorého manžela.
Súd za účelom zistenia skutkového stavu, teda či smrťou syna navrhovateľka utrpela vážnu citovú ujmu, odôvodňujúcu aj náhradu v peniazoch, ktorá je predmetom tohto konania, nariadil psychologické znalecké dokazovanie, a to dňa 20.9.2011, u znalkyne doc. L. ku ktorej sa však aj napriek viacerým výzvam znalkyne a súdu navrhovateľka odmietla dostaviť. Súd preto nariadil nové znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 19.10.2012, u znalkyne - T., ale navrhovateľka sa napriek výzvam tejto znalkyne a súdu, odmietla psychologického vyšetrenia zúčastniť. Na preukázanie citovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená smrťou syna Y., a za ktorú žiadala peňažnú náhradu, už navrhovateľka nenavrhla žiadne dokazovanie.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V tomto konaní navrhovateľka žiada od odporcov náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za to, že jej spôsobili citovú ujmu, spočívajúcu v jej ochudobnení o možnosť jej ďalšieho vzťahu so synom JC. ktorý bol umiestnený v ústave- u odporcu v 3. rade, a ktorému bola spôsobená smrť trestným činom odporcov v 1. a 2. rade. V konaní mal súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XT XX/XX-XXX, zo dňa 20.12.2006, právoplatným dňa 10.7.2008 bol odporca v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia syna navrhovateľky Y. a odporca v 2. rade z prečinu ublíženia na zdraví. Odporca v 1. rade za to, že ako opatrovateľ zamestnaný u odporcu v 3. rade, zanedbal 6. 1. 2006 plnenie svojich povinností, a keď sa nebohý syn navrhovateľky neprimerane správal, neurobil vhodné opatrenia, kvôli čomu bol Y. fyzicky napadnutý ďalšími chovancami odporcu v 3. rade, medzi nimi aj odporcom v 2. rade a následkom týchto poranení zomrel. Súd mal ďalej za preukázané, že syn navrhovateľky bol od narodenia duševne chorý( nH. a preto umiestňovaný v ústavoch, naposledy- od roku 2004, až do smrti, bol umiestnený u odporcu v 3. rade. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka svojho syna v ústavoch nenavštevovala až do jeho smrti dňa 6.1.2006, ani neprejavila o neho záujem iným spôsobom, neinformovala sa o jeho stave, ani nemala syna u seba doma na návšteve. Tvrdenie navrhovateľky, že tak neurobila z dôvodu, že sa musela starať o dcéry a duševne chorého manžela, a že ani nevedela, kde je syn umiestnený, nič nemení na skutočnosti, že o syna neprejavovala žiadny záujem počas celých rokov. To, že k nebohému mala navrhovateľka určitý citový vzťah, keďže bola jeho matkou je síce nepopierateľné, ale zároveň nebolo preukázané, že išlo o taký hlboký citový vzťah, ktorý by smrťou syna spôsobil navrhovateľke citovú traumu, odôvodňujúcu aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Napriek tomu, že súd nariadil znalecké dokazovanie ( u dvoch rôznych znalcov), navrhovateľka sa odmietla zúčastniť psychologického vyšetrenia, preto nebolo možné v konaní zistiť, aké psychické následky jej spôsobila smrť syna. Súd preto vychádzal z toho, že nebolo preukázané, že v živote navrhovateľky došlo smrťou syna k ujme, spočívajúcej v zániku jej rodinnej a citovej väzby k synovi, a k jej zlému psychickému rozpoloženiu, citovej traume zo straty syna. Súd vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že nie sú v tomto prípade dané podmienky v zmysle vyššie citovaných § 11,13 OZ, pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľke od odporcov, keďže nebol preukázaný taký neoprávnený zásah zo strany odporcov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, ktorý by odôvodňoval nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ale keďže úspešní odporcovia výslovne uviedli, že nežiadajú náhradu trov konania, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.