Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-356-2012.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Subarea
8CoP/356/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa G. U. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. na W. ul. č. X proti odporkyni V. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na L. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 26.6.2012 č.k. 25P/12/2012-38 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že priznáva odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 941,61 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť jej právnemu zástupcovi JUDr. Martinovi Fabiánovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Rozhodol tak podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v rozsahu 118,30 Eur je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre existenciu ktorého by ho nebolo spravodlivé zaviazať k náhrade trov konania odporkyne.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej prizná náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 941,61 Eur, pretože podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázala na to, z akých dôvodov došlo k zamietnutiu návrhu v merite veci a zdôraznila, že navrhovateľ sa účelovo stavia do role nemajetného, aj keď disponuje dostatkom prostriedkov, z ktorých by jej mohol nahradiť tie trovy konania, ktoré zapríčinil svojím neopodstatneným návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Upresnila, že aj keď je navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný, obchoduje s realitami a predal byt. Hoci oficiálne nevlastní žiadne nehnuteľnosti, fakticky patria jemu. Uviedla, že s účelovými tvrdeniami navrhovateľa sa vysporiadal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí z 25.8.2011 sp.zn. 7CoP/92/2011, kde považoval jeho tvrdenia so zreteľom na jeho majetkové pomery za účelové a právne irelevantné.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú nielen u toho z účastníkov, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vzťahujúcich sa na predmet odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak nepriznal odporkyni náhradu trov konania, napriek tomu, že navrhovateľ podal bezdôvodný návrh na začatie konanie, v dôsledku ktorého jej vznikli trovy. Skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v rozsahu 118,30 Eur mesačne nie je v danom prípade dôvodom hodným osobitného zreteľa, za existencie ktorého by nebolo spravodlivé od neho žiadať, aby nahradil odporkyni trovy konania, pretože z odôvodnenia rozsudku v merite veci, aj z iných vo veci vykonaných dôkazov (rozsudok Okresného súdu Košice I zo 16.11.2010 č.k. 12C/15/2010-38) vyplýva, že navrhovateľ je evidovaný na úrade práce dobrovoľne, oficiálne si nehľadá prácu, pretože má iný zdroj príjmu, z ktorého uspokojuje všetky svoje potreby v primeranom rozsahu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že z týchto vedľajších príjmov je navrhovateľ schopný nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré jej vznikli práve v dôsledku nedôvodne podaného návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Navyše, z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I tiež vyplýva, že navrhovateľ okrem iného predal byt za niekoľko miliónov slovenských korún, že plánuje začať stavať rodinné domy v Rozhanovciach, a že má dosť prostriedkov na to, aby nemusel oficiálne pracovať.
Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eur do 33.193,92 eur 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1.659,70 eur prevyšujúcich sumu 6.638,78 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej a c) za konanie pred súdom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o rozsah trov, odvolací súd sa nestotožnil s vyčíslením odmeny za jeden úkon právnej služby. Tarifná hodnota sporu v predmetnom prípade nie je 9.000 Eur tak, ako sa domnievala odporkyňa, ale až 14.400 Eur, pretože právny zástupca odporkyni obhájil 300 Eur mesačne za 4 roky od 17.1.2012 (podanie návrhu) do 8.1.2016 (5 rokov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva). Základná sadzba tarifnej hodnoty sa určuje z rozpätia od 6.638,78 eura do 33.193,92 a predstavuje 303,74 Eur (220,74 + 5 x 16,60 eur) a nie 253,94 Eur, ako to vyčíslil právny zástupca odporkyne. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporkyne si vyčíslil tarifnú odmenu z hodnoty sporu 9.000 Eur a za jeden úkon právnej služby žiadal priznať len 253,94 Eur, a súd môže podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, odvolací súd nemohol prekročiť jeho návrh a priznať mu to, čo by mu inak patrilo, pretože predmetné konanie sa nemohlo začať bez návrhu a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov vychádzal pri odmene za jeden úkon z čiastky 253,94 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú odmenu právneho zástupcu za 3 úkony právnej pomoci po 253,94 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu a zastupovanie na pojednávaní), 3 režijné paušály po 7,63 Eur (1/100 výpočtového základu 763 Eur), spolu 784,71 Eur navýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty v rozsahu 156,94 Eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd vzhľadom na rozsah priznaných trov zaviazal navrhovateľa zaplatiť ich právnemu zástupcovi odporkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili v splnení tejto povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoje úvahy o pomeroch navrhovateľa tak, ako ich vyššie prezentoval vo svojom rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.