Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/42/2013

Uznesenie

Okresný súd Košice I, vo veci starostlivosti o mal. deti J. - O., J.. X.X.XXXX a O., J.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky: S.. O. J., J.. XX.X.XXXX, G. M. X, H., zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, za účasti otca: O. J., J.. XX.X.XXXX, G. M. X, H., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým u r č u j e otcovi O. J., J.. XX.X.XXXX, povinnosť p r i s p i e v a ť na výživu mal. detí : O. J., J.. X.X.XXXX M. O. J., J.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a to na každé maloleté dieťa k rukám matky, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.3.2013 domáhala, aby súd zveril obe mal. deti do jej osobnej starostlivosti, určil právo otca stýkať sa s maloletými deťmi a otca zaviazal platiť mesačné výživné na deti vo výške 150 eur a 300 eur k rukám matky.

Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že ich manželstvo s otcom maloletých detí bolo rozsudkom OS KE I sp. zn. zo dňa 15.11.2012 rozvedené. Dňa 7.1.2013 otec maloletých detí podal odvolanie voči všetkým výrokom predmetného rozsudku. V súčasnosti rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti o maloleté deti sa stará výhradne matka. Aj napriek tomu, že matka otcovi nebráni v styku s deťmi otec sa stále viac dožaduje styku s maloletými deťmi čo neprospieva ich dennému režimu. Deti sa údajne od otca vracajú hladné, špinavé a nepripravené na vyučovanie. Otec sa stále častejšie dožaduje aj toho, aby u neho deti mohli ostávať aj cez noc s čím matka nesúhlasí. Matka ďalej v návrhu uvádza, že otec od podania návrh na rozvod na výživu maloletých detí prispieva len sporadicky okrem doby kedy prispieval sumou vo výške 450 eur na základe predbežnej vykonateľnosti rozsudku o rozvode a to do doby než konajúci súd vyslovil názor , že rozsudok v časti výživného nie je vykonateľný. Otec podľa matky poberá mesačný čistý príjem v sume 1600 eur. Matka je toho názoru, že otec dokáže platiť výživné vo výške 450 eur na obe deti spolu najmä s ohľadom na rozsudok o rozvode manželstva rodičov, ktorý však nie je právoplatný.

Podľa , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa , o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa , o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa a , predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci.

Podľa o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ust. , , , o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. o rodine, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. , o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. , o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Matka nepreukázala vážnu potrebu dočasnej právnej úpravy, nakoľko sama v podaní uviedla, že obe maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v jej starostlivosti a bývajú s ňou. Matka teda nepreukázala, že by bola starostlivosť o maloleté deti nejakým spôsobom zanedbaná, a že by bol ohrozený ich vývoj, zdravotný či psychický stav a ani nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodnili okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, ktorým by maloleté deti zveril matke. Súd v danom prípade nevidel zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú naďalej zachované obaja rodičia maloletých detí. Rodič nestráca rodičovské práva a povinnosti momentom rozpadu manželstva. Súčasťou rodičovských práv a povinností je teda starostlivosť aj styk rodiča s mal. deťmi. Záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V prípade konaní, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností a zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb a interpersonálneho vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je teda záujmom dieťaťa, aby bol jeho kontakt s oboma rodičmi čo najrovnoprávnejší. Starostlivosť o spoločné deti má smerovať predovšetkým k tomu, aby si rodičia aj napriek rozpadu vzťahu, uvedomili, že zostávajú rodičmi, že ich rodičovské vzťahy k deťom treba zachovať a že deti majú právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Z uvedeného dôvodu nepristúpil k okliešteniu práva otca na kontakt s maloletými deťmi. Zároveň súd dospel k názoru, že vzhľadom na matkou uvedené skutočnosti je podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia na určenie výživného pre maloleté deti v matkou navrhovanej výške 150 eur a 300 eur mesačne nedôvodný. Súd zobral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že matka v návrhu žiadny spôsobom nevyčíslila náklady maloletých detí a ani neuviedla svoje príjmy a výdavky. Zároveň súd nemá za preukázané príjmy a výdavky otca. Jediným matkou uvedeným dôvodom odôvodňujúcim výšku výživného v sume 150 eur a 300 eur je príjem otca 1600 eur mesačne preukázaný v konaní . Od vydania rozsudku sp. zn. ubehlo niekoľko mesiacov a súd sa preto nemôže slepo spoľahnúť na tam uvedené údaje. Tieto skutočnosti však otca nezbavujú povinnosti podieľať sa na výžive svojich maloletých detí. Danosť nároku a potreba určiť vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom vyplýva zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči nim doteraz nebola právoplatne určená a otec na ich výživu v súčasnosti neprispieva. Ku dňu vydania tohto predbežného opatrenia súd nemá príjmy otca spoľahlivo preukázané a preto z uvedeného dôvodu súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom tak, že ho zaviazal prispievať na každé z detí v nevyhnutnej miere vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vrátane určenia počiatku jeho povinnosti prispievať na ich výživu od toho dňa, od kedy svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť prestal plniť určí súd aj spätne v rozhodnutí vo veci samej tak, aby výživné zodpovedalo skutočným schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd v tomto bode považuje za potrebné poznamenať, že na priloženej fotokópii rozsudku v spise je vyznačená predbežná vykonateľnosť v III. výroku ( výživné ) v časti určenia bežného výživného 16.1.2013, pričom z ďalším písomností nevyplýva, že by bola nejakým spôsobom zrušená. Súd však z opatrnosti a s ohľadom na tvrdenia matky určil minimálne zákonné výživné, aby maloleté deti nezostali bez výživy. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).