Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-246-2012.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/246/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. M. nar. XX.X.XXXX a maloletú X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Mgr. H. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na J. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm. s.r.o. so sídlom v Košiciach na ul. Kmeťovej č. 26 za účasti otca Ing. F. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na ul. O.. U. č. X toho času v O. na ul. L. č. X zastúpeného Mgr. W. O. bývajúcou v O. na ul. U. č. X o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.5.2012 č.k. 23P 190/2011-167 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. H. z 33,19 € na 90 € mesačne a mal. X. z 33,19 € na 70 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.8.2010 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2010 do 31.5.2012 pre mal. H. 1.125 € a mal. X. 591€ povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na obe maloleté deti po 70 € spolu s dlžným výživným pod stratou výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Citoval ust. § 204 ods. 1, § 205 ods. 1 a uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného v zmysle zákona o rodine. Vyslovil názor, že na strane matky detí došlo od poslednej úpravy výšky výživného k podstatnej zmene pomerov tým, že nadobudla do výlučného vlastníctva 3-izbový byt, ktorý síce spláca z hypotekárneho úveru, avšak v apríli 2012 sama a svojvoľne zvýšila mesačné splátky zo sumy 320 € na 480 €, čo je rozdiel 160 € z dôvodu skoršieho splatenia hypotekárneho úveru. Poukazuje na skutočnosť, že na strane matky muselo dôjsť k výraznému zvýšeniu jej príjmov na viac ako dvojnásobok cca 3.400 € mesačne, čoho dôkazom sú luxusné dovolenky niekoľkokrát ročne bez maloletých detí a nákupy v luxusných butikoch mimo SR. Uviedol, že pre maloleté deti sa snaží prispievať aj nad rámec súdom určeného výživného napriek tomu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, stal sa SZČO, avšak jeho príjem z prevažujúcej podnikateľskej činnosti nie je príjmom pravidelným, skôr náhodným a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, ktorý mu bol z dôvodu poklesu miery jeho invalidity znížený z pôvodných 50 % na 45 %, t.j. na sumu 278,80 € mesačne, z čoho sú mu vykonávané exekučné zrážky za pohľadávku pochádzajúcu ešte z manželstva s matkou detí v sume 54,97 €, teda jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 223,83 € a iný príjem nemá. V posledných troch kalendárnych mesiacoch sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav, čo v ďalšom znižuje jeho pracovnú schopnosť. Uviedol, že nenadobudol žiadny nehnuteľný majetok, je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla, na ktorom viazne notárske záložné právo v prospech nebankovej spoločnosti poskytujúcej úver na kúpu, navyše ktoré je od januára 2012 nepojazdné a neopraviteľné. Iný majetok nemá. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne určil dlžné výživné, ak ho vyčíslil dňom 1.8.2010 do 31.5.2012, nakoľko k vyhláseniu rozsudku došlo 15.5.2012 a teda súd mal rozhodovať o zameškanom výživnom do dňa jeho vyhlásenia, do 15.5.2012. Uviedol, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, preto súd mal zvýšiť výživné od 30.8.2010 a nie od 1.8.2010, pretože návrh vo veci samej bol matkou podaný dňom 30.8.2010.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že otec maloletých detí je zameraný len na majetkové pomery jej ako matky maloletých detí a nie na jej príjmy a výdavky, čo je v rozpore s dobrými mravmi a rodičovskou starostlivosťou o deti, poukazuje jedine na majetok matky a na tento upriamuje pozornosť súdu, pričom k potrebám detí absentuje akékoľvek jeho vyjadrenie, ako aj akékoľvek komplexné posúdenie jeho vlastných pomerov a najmä potrieb maloletých detí. Uviedla, že predmetom konania je starostlivosť o maloleté deti a nie majetkové pomery matky a prihliada sa najmä na potreby detí a zároveň na pomery matky aj otca. Zdôraznila, že v konaní preukázala svoje príjmy, čo však v žiadnom prípade sa nedá tvrdiť o otcovi. Poukázala na to, že prvostupňový súd správne poukázal na zvýšené potreby maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a zároveň prihliadol na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že práve ona osobne aj majetkovo v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti s minimálnou finančnou pomocou od otca, preto nie je namieste porovnávanie mesačných miezd zo strany otca v odvolaní, nakoľko ona vynakladá v nepomerne vyššej miere náklady na potreby maloletých detí a zároveň zabezpečuje ich osobnú starostlivosť. Poprela tvrdenie otca, že jeho čistý príjem tvorí suma 223,83 €, pretože sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že z invalidného dôchodku 296 € je mu exekučne zrážaná suma 60 € na osobné motorové vozidlo, uhrádza poplatky za motorové vozidlo, ktoré má na leasing mesačne po 119,75 €, za podnájom 300 €, zálohy na médiá 123 €, poplatky za telefón 30 €, stravu 100 € a ďalšie náklady predstavujú na oblečenie a hygienu. Zároveň je mu zrážané exekútorom za mobil 100 €. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne mesačné výdavky otca podľa jeho vlastnej výpovede v prvostupňovom konaní tvorí suma 771,25 € mesačne, preto je zavádzajúce jeho tvrdenie o vlastných príjmoch, ktoré uvádza v sume 223,83 €, pričom jeho tvrdené mesačné výdavky sú minimálne viac ako trikrát vyššie ako jeho tvrdený mesačný príjem. Preto je nepochybné, že otec má ďalší príjem, ktorý však pred súdom úmyselne zatajil, prípadne, že jeho uvedené výdavky sú vykonštruované a účelové z dôvodu jeho snahy o oslobodenie od povinnosti prispievať na výživu maloletých detí. Citovala ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine a uviedla, že čiastočný pokles pracovnej schopnosti na 45 % nebráni otcovi v získaní zamestnania menej stresujúceho, pričom stanovená diagnóza mu v žiadnom prípade nebráni získaniu zamestnania zodpovedajúcemu jeho zdravotnému stavu liečeného medikamentóznou liečbou. Vysokoškolské vzdelanie otca v odbore ekonómia a percentuálna výška poklesu pracovnej schopnosti mu umožňuje sa zamestnať, pričom zároveň otec podniká, má pravidelný príjem z podnikania - správy bytového domu, príjmy z ďalších predmetov podnikania, príjem z invalidného dôchodku, ktoré zakladajú jeho povinnosť prispievať na výživu svojim deťom sumou ako rozhodol prvostupňový súd.
Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu poukázal na to, že v odvolaní, ktoré podal voči rozsudku súdu prvého stupňa už opätovne celkovo sa nevyjadroval ku skutočnostiam, ktoré sú podľa jeho názoru už obsahom súdneho spisu do času rozhodovania odvolacieho konania a ostanú predmetom posúdenia zo strany druhostupňového súdu. S prihliadnutím na uvedené má za to, že by bolo pre odvolací súd zaťažujúce, aby sa vo svojom odvolaní opätovne vyjadroval k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým možnostiam, nakoľko sa tak už riadne a dostatočne vyjadril v konaní na súde prvého stupňa, preto s vyjadrením matky nesúhlasí že by svoje príjmové a výdavkové možnosti doposiaľ v konaní riadne nepreukázal, nakoľko celkové dokazovanie v každom súdnom konaní, čo do rozsahu a samotného spôsobu jeho vykonania, spočíva na súde ako takom a pokiaľ by tento pred vyhlásením skončenia dokazovania mal za to, že neboli dané podmienky v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., nebol by pristúpil v danom čase k vyhláseniu dokazovania ako takého za skončené a pokiaľ matka detí mala vedomosť o ďalších skutočnostiach nevyhnutných k posúdeniu veci samej, bola povinná v danom čase ich súdu oznámiť, prípadne označiť dôkazy, aby súd mohol zvážiť vykonanie ďalšieho dokazovania. Namietol tvrdenia matky, že by svojvoľne dedukoval majetkové pomery matky, nakoľko jeho tvrdenia majú oporu v už vykonanom dokazovaní, čo do preukazovania výlučného vlastníctva bytu, či zvýšenia jej zárobkových možností, pretože matka bola v roku 2011 podľa svojich vlastných slov zo strany svojho zamestnávateľa vyhlásená za najlepšieho medicínskeho reprezentanta a to mala tento rok doposiaľ najslabší a okrem jednorazovej finančnej odmeny dostala aj nepeňažné plnenie - exotický zájazd v hodnote 3.000 €, ktorý absolvovala bez maloletých detí so svojím partnerom, teda má za to, že aj takýto nepeňažný príjem by sa mal pri posudzovaní celkových majetkových možností brať zo strany súdu do úvahy, nakoľko aj táto skutočnosť sa podieľa na celkovej životnej úrovni matky maloletých detí. Poprel, že by v súdnom konaní tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by sa výdavky pre maloleté deti zvýšili, naopak, na pojednávaniach v priebehu súdneho konania doložil aj doklady o nákupe potrieb, oblečenia pre maloleté deti, teda dokazuje to, že nemá problém podľa svojich možností v danom čase finančne podporiť maloleté deti aj materiálne. Súhlasil s vyjadrením matky maloletých detí, že toto konanie je predovšetkým o potrebách maloletých detí, avšak namieta výlučné zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany ich matky, pretože on ako ich otec sa nebráni a to s prihliadnutím na svoju časovú vyťaženosť podieľať sa na ich osobnej starostlivosti, čo aj prezentoval samotnej matke pri ich osobnom stretnutí v decembri 2012, avšak matka tento návrh zamietla a neposkytla mu ako otcovi priestor na podieľaní sa na výchove maloletých detí v priebehu bežného týždňa. Pretože má za to, že s maloletými deťmi má vytvorený nadpriemerný rodičovský vzťah, tieto ho výslovne i osobnostne rešpektujú, sami sa dožadujú aj v širšom rozsahu, ako je im umožnené doposiaľ sa s ním stretávať, napríklad po skončení vyučovania zabezpečením stravy, pomocou v príprave na vyučovanie a podobne. Namietol výdavky matky detí uvádzané v samotnom konaní, aj odvolaní ohľadne splácania hypotéky, ktoré je dnes už bežnou záležitosťou a je rád, že matka detí má na to príjmové možnosti, aby zabezpečovala deťom bývanie. On však poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ niekto v čase krízy dobrovoľne a svojvoľne na základe vlastnej žiadosti požiada banku o zvýšenie splátok hypotekárneho úveru, musí to u neho predpokladať zlepšenie jeho zárobkových možností, avšak pri jeho splácaní ide o uspokojovanie potrieb bývania nielen pre deti, ale aj potrieb bývania matky a jej životného partnera, ktorý takisto žije v tejto spoločnej domácnosti a v prípade zverenia detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov s dvojtýždňovou cykláciou by matka detí nemusela tieto dva týždne vynakladať výdavky v súvislosti s ich bývaním na byt, nakoľko tento čas by výdavky s bývaním detí hradil ich otec v ich bydlisku, čo však nemá žiadny vplyv na pravidelné mesačné uhrádzanie hypotéky. Poprel tvrdenia matky ohľadne zavádzania súdu pri vyčísľovaní svojich príjmov, pretože s prihliadnutím na vykonané dokazovanie je zrejmé, že má pravidelný čistý mesačný príjem invalidný dôchodok a okrem toho má aj iný, skôr náhodný ako pravidelný príjem, ktorý je rôzny v závislosti daného mesiaca a nemá problém s ich preukazovaním a aj preukazovaním svojich pravidelných mesačných výdavkov. Vyjadrenia matky ohľadne neprimeraných majetkových rizík nemajú oporu v spise. Pokiaľ mu vytýka leasingové splátky na osobné motorové vozidlo, ktoré údajne má slúžiť pre jeho pohodlie pri preprave uvádza, že počnúc januárom 2012 je jeho osobné motorové vozidlo nepojazdné vzhľadom na jeho vek 17 rokov a nebolo by hospodárne vynaložiť financie na jeho opravu a dané splátky od toho času ani neuhrádzal, pretože dňom 1.2.2013 je už vyradené z evidencie osobných motorových vozidiel a teda od daného času nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, o čom preukazuje potvrdenie. Poprel tvrdenia matky ohľadne jeho nadštandardného bývania, pretože jeho platby za nájom bytu, kde býva, spolu s mesačnými médiami 360 € vôbec nie sú výdavkami na bývanie neprimeranými a otázke jeho možnosti nájdenia si zamestnania v odbore jeho kvalifikácie vyjadruje svoje vlastné osobné skúsenosti, nakoľko v spoločnosti Tatrabanka a.s. pracoval do roku 2006 a neustále sa zvyšujúci tlak na neho ako klientskeho pracovníka mohla byť v danom období jednou z rozhodujúcich momentov, kedy sa u neho začali prejavovať symptómy ochorenia, ktorými trpí. Konštatoval, že vzhľadom na jeho záujem o podieľanie sa na osobnej starostlivosti o maloleté deti vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, najmä formou striedavej osobnej starostlivosti, preto konštatoval, že Okresnému súdu Košice II dňa 6.2.2013 doručil návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 23P 17/2013.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade od 1.8.2010, napriek tomu, že návrh bol podaný matkou 30.8.2010, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného v rozsahu, ako rozhodol súd prvého stupňa, pretože od roku 2007, t.j. od predchádzajúcej úpravy výživného mal. H. sa stal žiakom 2. stupňa základnej školy a mal. X. žiačkou 3. ročníka základnej školy a je všeobecne známou skutočnosťou, že ich odôvodnené potreby v každom smere sa značne zvýšili a všetky školské potreby sa zakupujú žiakom už pred začiatkom školského roka, teda prvostupňový súd nepochybil, keď zvýšil výživné od 1.8.2010 a pokiaľ dlžné výživné vyčíslil do 31.5.2012, taktiež nepochybil, pretože 15.5.2012, kedy rozhodoval, už výživné bolo splatné, pretože povinný rodič, je povinný výživné uhrádzať vopred, v danom prípade otec bol zaviazaný ho uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia v rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho dôvodmi, pretože tieto zodpovedajú vykonanému dokazovaniu po správnom porovnaní pomerov na strane účastníkov s pomermi, ktoré existovali v čase predchádzajúcej úpravy výživného, od ktorej uplynulo obdobie 3 rokov, do podania návrhu v priebehu ktorých došlo k výraznej zmene pomerov na strane účastníkov. Každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Táto zásada je určujúca pre stanovenie vyživovacej povinnosti s cieľom zabezpečiť predovšetkým uspokojovanie potrieb dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že osobné a majetkové pomery otca sú na lepšej úrovni a nepochybne vyššie ako ich sám prezentuje, čo umožňuje, aby prispieval na výživu maloletých detí zvýšeným výživným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že matka maloletých detí dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosti voči nim aj osobnou starostlivosťou a prípadné zvýšenie jej príjmu alebo iná pozitívna zmena pomerov sa automaticky premietne do životnej úrovne maloletých detí, pričom táto skutočnosť nijako nezbavuje vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd uzatvára, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, nemôže nahrádzať vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, pretože plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navyše matka spontánne a bez návrhu aj nad rámec otcom plnenej vyživovacej povinnosti po zvýšení výživného na mal. H. predstavuje 3 € denného výživného a pre mal. X. 2,33 €, pretože otcom plnené výživné nepostačuje na zabezpečenie všetkých ich odôvodnených potrieb. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, správne vyčíslil aj dlžné výživné, preto odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.